Nakupovanie s dieťaťom
Ahojte, mám doma skoro dvojročné živé striebro, synčeka. Kočík sme už odstavili, presúvame sa všade po vlastných. No v obchode, kde ho neviem posadiť do veľkého nákupného vozíka je to čistá katastrofa. Vsade uteká, smeje sa na tom a iné nerobím len ho naháňam medzi regálmi a striehnem, či nevybehne z obchodu. Vysvetľujem, snažím sa ho ukľudniť, ale nič naňho nezaberá. Niekedy závidím mamičkám, ktoré nakupujú s deťmi v kľude. Mali ste to niektorá s dieťaťom tohto veku podobne a zlepšilo sa to časom?
Tak chyba bola zrusit kocik
Nechodila som nakupovať so synom, len potraviny
Vo vozíku by sedieť nevydržal?
Skoro dvojročný sa do vozíka akože nevojde? Buď tam alebo kočiar alebo s ním nechodiť do obchodu.
Uf, nezávidím. Pre mňa bol kočík super vec, ale môj v ňom obsedel.. nechce v kočíku vôbec sedieť? Jedine len vydržať a nákupy s nim obmedziť na nutné minimum, čo zvládnete v malom sídliskovom obchode či v potravinách na dedine. Časom to bude lepšie.
@januska12323 nikde nepíšem že sa do vozíka nevojde. Nie v každom obchode (tým nemyslím potraviny) je veľký vozík k dispozícii.
@oblecenie99 nechce už vôbec kočík, všade len na odrážadle alebo po vlastných. On je veľmi akčné a aktívne dieťa. Dnes bolo nevyhnutné ísť s ním do obchodu, lebo potreboval nové topánky. Ale teda pocit mám z toho ako keby som maratón odbehla čo som ho naháňala po predajni 🤷🏻♀️
Vytiahni zasa kočík.
Na nákupy ak sa dá chod bez neho,ja dodnes chodím až večer...
Samozrejme.. a ist s babou do dm 🙈 vsetko chyta, komplet, cim farebnejsie, tym lepšie.. pomaha ak je detsky vozik, tak tlaci, potom nechytaju vsetko mozne. Inak len kocik, alebo velky vozik alebo sa vyhybat velkym nakupom sama s dietatom. Pre dobro všetkých
Ja syna už nemôžem posadiť do kočíka, lebo v kočíku je už mladší súrodenec. Majú 23 a 2,5 mesiaca. Na veľké nákupy chodí manžel bez detí. Ak treba iba zopár veci, tak idem aj s deťmi. Keď syn nechce poslúchať a držať sa ta ruku, buď zaberie, keď mu dám úlohu (napr balenie ryze/cestovín odniesť k pokladni), s tým ho zamestnám a nevytahuje iný tovar z regálov ani nebeha bezhlavo). Druhá možnosť je, že ho zoberiem na ruky, posadím do na krídlo bedrovej kosti, je to celkom pohodlná a stabilná poloha, viem ho držať jednou rukou, druhou tlačím kočík a nahadzujem veci na spodok kočíka.
Určite sa to časom zlepší, ale momentálne nie je vo veku, kedy je reálne očakávať, že bude slušne sa prechádzať s tebou v obchode celý čas.
Nechodila som s malymi detmi po obchodoch 🤷🏼♀️ potraviny ak nam bolo treba, tak velky nakup spravil manzel alebo bol s detmi a isla som ja, take mensie nakupy rychle ak nam nieco chybalo vydrzali aj deti. Oblecenie a ine kupujem vsetko online.
Nemala, lebo kocik som neodlozila, kym nebola dcera dostatocne rozumna. Proste aj ked sa jej nepacilo, ked som potrebovala nieco vybavit, isla do sportiaka a mohla sa aj o zem hadzat kolko chcela :D ano hnusna mater som... v klude a hlavne rychlo som vedela vsetko vybavit a potom mohla lietat kolko chcela. Keby som sa mala takto nahanat ako ty za nou, tak nic neurobim za cely den len obhanam dieta + by som zomrela, lebo mna neskutocne krize boleli od cca jej prveho roka... ja som si robila aj nakupy a nie len potraviny, oblecko atd ale aj hobby veci v ramci rannej prechadzky, pritom som ju vyvencila niekde, potom domov.. aj ked isla po svojich kocik isiel s nami :D ja som si potom dlho zvykala na nosenie kabeliek a tasiek :DD
A ano, keby som musela aj to voditko pouzijem... :DDD
@barbie00 vodítko je asi jediné riešenie keď nechce byť v kočíku. 🙂 vyzerá to takto:
@barbie00 Pred par rokmi som tu zalozila podobnu temu.
Taketo zive deti su casto aj velmi vnimave a vzrusive. Obchod je doslova nabity vzrusujucou energiou. Plny ludi, kazdy z nich nieco robi, plne regale novych veci, svetla, hudba. Tam nemas sancu udrzat dieta v kludnom stave. Nas syn ma 4 roky a este stale je nakupovanie narocne.
U nas pomohlo ho zamestnat. Miluje tlacit vozik. Tiez mi podavat veci z regalov ked kupujem potraviny.
Ked idem kupit nieco ako topanky, tak to je maximalne 20 minut. Musis byt velmi rychla. Obujes prvy par a nechas ho v nich behat. Tym oskusa ci mu sedia a ty zatial vyberas dalsi par na skusanie. Spomalit ho mozes tak ze mu das nieco na zutie, alebo lizatko. V najhorsom pripade mobil s videom.
Ja nakupujem topánky cez net. Už viem, čo mu sedí, tak len kúpim väčšie číslo. Takže aj to je možnosť. Ja to tak robím, lebo mňa osobne nebaví motať sa po obchodoch, umrela by som tam nudou, takže chápem tvoje dieťa, že sa tam snaží zabaviť. Takže ho tam proste neber. Nie je to nevyhnutné. Môžeš si vybrať a kúpiť viacero topánok, poskúšať doma v kľude a nesadnúce vrátiť.
Tak ja som od narodenia dieťa začleňovala do svojho života, okrem gynekológa so mnou bolo všade. Cez úrady, lekárov, školy … Neexistovalo, že by so mnou nerobilo tak bežnú vec, ako nakupovanie… tiež bolo živé, dokonca u nás bolo obdobie, že chcelo byť len na rukách. Jednoducho si zvyklo - aj ja aj dieťa. Ak som nechcela byť závislá na okolí, musela som dieťa naučiť správať sa, si neviem predstaviť čakať na manžela, prip. starých rodičov …
No nic, to sa zlepsi mozno az okolo 3-4 rokov, kamoskin 2rocny si pri pokladni v Tescu sadol na zem a rozbalil si tam doughnuty a bufetil 🤣 bud ti dieta niekto postrazi, alebo do obchodov na cas nemozes chodit, alebo pojdes napriek tomu, co tam syncek stihne narobit... aj my sme si tym presli... 😃 je to len obdobie
Má dva roky, je to normálne... Moje deti toto robia ešte aj doteraz 😑
@barbie00 Odmala chodím s dieťaťom na nákup do obchodu (potraviny, lekáreň, drogéria, oblečenie…). Takto postupne pozeralo, kam a čo sa ide nakupovať. Od určitého veku si pýta vlastný nákupný detský košík, ktorý si hrdo pred sebou tlačí. Pred cestou do obchodu rozprávam, čo sa ide nakupovať, kde. Má 2 roky a pri nákupe mi pomáha. Ukazuje na rôzne veci, ktoré jeme, kupujeme a vkladá ich do košíka. Ako sprievodné vozidlo pre prípad núdze zvyčajne beriem aj kočík. Na konci mi podáva a vykladá veci na pás. Ak vezme do rúk niečo mimo mojej ochoty kúpiť to, dá si povedať, že také nejeme, už doma máme alebo nám to netreba. A, áno, mám zažité aj záchvaty vzdoru.
@barbie00 skús s ním najprv ísť do malého obchodíku. Zamestnaj ho, že ti bude podávať veci z poličiek...
Myslím, že tým že ho naháňaš, má z toho srandu, takže to treba eliminovať malým rozmerom predajne.
Motivácia nepomáha?
Moje deti som cvičila v malých potravinách, s väčšou 5r idem v pohode aj do Tesca, má tam voľný pohyb a nosí mi veci do košíka,ale tú malú 2,5roka musím mať vo vozíku,lebo by mi utekala po celej predajni.
V malych potravinach mi to nerobí, idú si so sestrou zobrať cukríky, alebo džús. A viem že tam budú pekne čakať, kymsi pár vecí do košíka nedám...
Chodím s nimi kupovať aj topánky, dá sa to, len malá musí byť zamestnaná, dám jej topánky, nech si ich skúša. Myslím že v našom prípade pomáha to, že má vzor a to je tá staršia.
@barbie00 určite sa to zlepší, hlavne to treba trénovať...
A inak ja z deťmi chodím len do potravín, lekárne a kupovať im topánky. Ostatné väčšinou online. Pre seba musím len online, lebo s nimi niečo skúšať nehrozí...
Minulé som bola s nimi v H&M. Stalo má to nervy, staršia si pekne vybrala ale krpatu som naháňala po predajni. Chvíľu síce pomohlo pozeranie figurín ale nie na dlho...
@barbie00 ja som na tom rovnako, no mne pomaha (niekedy) nechať dcéru tlačiť košík, dávať veci do košíka a pod. Ale to sú fakt len rýchle nákupy kedy “nerozmyslam” len viem čo idem kúpiť a rýchlo nakúpim. Ale aspoň to 🙂 Pripadne na tvrdo chytím za ruku a jednou rukou tlacim a druhou ju držím, pripadne na rukách :/ Ale ona má “len” 12 kg tak sa dá 😀
Ja to mam podobne, manzel casto pracuje v zajranici, coze dieta odlozit nemam kam. Ale do obchodu len s kociarom chodim, stale mu dam daco na jedenie do ruky, inac by to bola cista ,,divocina,,.
@barbie00 mala a preto som nechodila s dieťaťom do veľkých obchodov. Max do potravín v dedine. Zlepší sa to keď vyrastie..