Môže človek cítiť, že už sa blíži koniec?
Jeho. myslím smrť a také nutkanie ukončiť život. Aj keď denne na mňa vyskakujú prosby o pomoc od chorých ľudí, a ja si tak hovorím že aké nespravodlivé, jeden sa ľutuje lebo nemá silu zabiť sa a druhý plače že tak veľmi chce žiť a nie je mu dopriate.
Ja ale celým životom kráčam sama, nemám miesto ktoré by som nazvala domov, nemám nikoho na koho by som sa obrátila. Minule som vyhadzovala starú rohož a tak si vravím ako môj život, každý vojde, obtrie si tú špinu, obtrie druhý krát a odíde. Vlastne ani neviem čo chcem, čo od tohto čakám. Vždy som videla také svetlá nakonci tunela, nádeje, že predsa ešte príde toto, a hento, a bude dobre. Ale teraz už nevidím, nič a nikoho, život je len také jedno veľke utrpenie a mám pocit že ak ho neukončím tak si ma zachvíľu nájde nejaká choroba a bude. Viem že viac ľudí takto uvažuje, ale neodvážia sa povedať pravdu, len ticho trpia.
Možno to mal niekto podobné? A dostal sa z toho? alebo Možno je to fakt len ten koniec a už to cítim “v kostiach”, že je čas ísť a že tu proste nepatrím?
Nemas fakt nikoho?To co si napisala,je riadne depresivne vyznanie.Odkial si?
Máš viac ako si myslíš...nebyvas pod mostom.mas čo jesť.mas internet.mas pracu.si zdravá a len " čakáš na chorobu"...
Koľko ľudí na svete má oveľa menej a predsa sa vedia smiať a ísť životom ďalej....
Je to na tebe ako si to všetko poskladas v hlave a ako budeš žiť ďalej.
Nemusis zit pre niekoho ineho, zi sama pre seba. Vyhladaj psychologa a zacni sa mat rada.
nelutuj sa a zacni zit. ty si myslis ze mame kazdy na ruziach ustlane?
bud vdacna za kazde rano co sa zobudis.
kazdy den je prilezitost na zmenu drzim silno palce
zivot nas skusa ale to ze si na svete, je jeden velky Dar...
a ak mas negativne myslienky smer psychiater. nie je to ziadna hanba
🍀
@martinkatinka inac toto je velmi pekne napisane.,
Podla mna trpis depresiou, riesila by som to s lekarom. Chut zit a prezit je prirodzena, ci ma clovek 10 deti alebo len 1 macku ci vobec nikoho. Sme prirodzene nastaveny zit a prezit - ak to tak momentalne necitis, ide pravdepodobne o chorobny stav chemikalii v mozgu, ktore ti nedovoluju prezivat tu radost zit. Depresia je velmi nebezpecna, zajdi prosim za psychiatrom, nepotrebujes vymenny listok, vysetri ta a zhodnoti, ci potrebujes liecbu liekmi. Ak budes mat poriesene vnimanie, tak uvidis, ze je okolo teba dost ludi, ktorym na tebe zalezi.
smrt sice patri k zivotu, ale dopomoct si k exitusu nie je cesta k rieseniu. Zrejme nemas konicek, ktory by ti zobral trosku casu, nabil ta energiou a dodal pozitivne pocity, preto skor sa skus zamerat a prebrat si v hlave, co ta kedy bavilo a sa ti pacilo a chcela by si spiznat viac, alebo v tom pokracovat.
ja samovrahov neodsudzujem, ani som nikdy, ale z naboženskeho hladiska neviem či si dopomôžeš k pokoju, alebo ešte väčším mukám.. a bola by škoda ist niekde v nadeji a mať sa potom ešte horšie,,problemy nezlahčujem, tento svet je zaberak aj pre otrlych, ale ked už rozmyšlaš nad zmyslom života, rob to v kostole na modlitbe.,nenechaj sa odradiť takym kňazom, hentakou sestričkou, len ty a Boh, nech ti otvorí oči a osvieti pravdu, nech ti odpovie na tvoje otazky..Je napísané, že kto hľadá, ten nájde, kto ho hlada celym srdcom a možno pochopíš nejaké veci
Patríš tu tí ľudia ťa potrebujú. Potrebujú tvoje pohladenie a láskavú starostlivosť. Len vdaka tebe môžu odísť s pocitom, že sú milovaní.
Velmi vystizna definicia zivota. Ano, sme viaceri, ktori to tak vnimame. A nie, nepodarilo sa mi s tym nic urobit. Tiez som cely zivot cakala, kedy konecne ten skutocny zivot zacne, kedy "to" uz pride, kedy sa stane nejaky zazrak a moj zivot zrazu bude mat zmysel, zrazu bude pre koho zit. Ale tymto cakanim som len premarnila najlepsie roky mojho zivota. Teraz na stare kolena uz viem, ze ma nepride nikto zachranit. Kazdy mame rozdane ine karty a niekomu je dopriate a niekomu nie. Treba sa naucit hrat s tymi kartami, ktore sme dostali, naucit sa zit s tym, co mame a pomahat tym, ktori su na tom este horsie. Lebo co si budeme hovorit, aj ked si myslis, ze si na tom fakt zle, vzdy je niekto, kto je na tom este horsie. Len ak si budeme navzajom pomahat, spustime retazovu reakciu a len tak sa raz budeme mat vsetci ako kolektiv aspon o trochu lepsie.
Dostaneš sa z toho jedine terapiami u psychológa.