Moja príšerná rodina sa ku mne nespráva pekne.
Prajem krásny deň všetkým.
Ani neviem kde začať, mám toho toľko na srdci. Začnem asi posledným zážitkom, ktorý ma poriadne naštval. Prišla som domov na dovolenku zo zahraničia, kde žijem a pracujem. Prišla som na týždeň. Moja teta, mamina sestra, oslavovala narodeniny, tak sme u nej boli. Bolo tam veľa ľudí, keďže teta je dosť spoločenská, má veľa priateľov a máme veľkú rodinu.
Tak sme prišli, hneď mi začali vyčítať, hlavne babka, ako som si mohla dať topánky na podpätku, veď som takáááá vysokááá. Meriam 176 cm. Skritizovali na mne úplne všetko, od hlavy až k päte. "Máš dlhé vlasy, daj si ich ostrihať, máš poškodené končeky (bola som pred týždňom u kaderníčky), Bože, po kom len si taká vysoká? Ale na to som si už zvykla. Oslava prebiehala, nik sa so mnou nebavil, nerozprával. Ani sesternice. Bratranec mi ponúkol alkohol, ale odmietla som keďže nepijem, tak sa ma spýtal či mi nej..be? Sedela som tam sama akoby som mala lepru. Babka ma okamžite zapriahla do práce, aby som pomohla umývať riad, odniesť tácky a tak. Ja som hosť a mám toto robiť? Veď teta má dve dcéry a syna, prečo oni nepomáhali, prečo ja? Ešte nás volali od rána aby sme im pomohli pripraviť oslavu, poupratovať... U nás doma keď je oslava, ani ja a ani mama si nedovolíme niekoho obťažovať aby nám pomáhal umývať riad. Ale tak nič nové, veď moja sestranica bola lemra lenivá vždcky. Už od mala. Ja som vždy chodila umývať okná babke aj dedkovi spoločne s mamou, tá lemra tam nikdy nebola, nikdy nikto nepomáhal len ja. Ona len do zrkadla pozerala, to bolo všetko. Všetka práca bola na mne.
Všetci sa tam tvárili ako hov..o na torte a ja som sa tam cítila ako šváb. Po týchto rodinných oslavách akurát dostanem depresiu a cítím sa úplne k ničomu, ako nula, ktorej sa každý vyhýba. Potom potrebujem niekoľko dní aby som sa necítila úplne k ničomu a nazbierala aspoň aké-také sebavedomie. Tieto rodinné oslavy sú pre mňa nočnou morou. Dokonca raz môj strýka nazval môjho brata cocotom. A rodičia nič, mama a otec len sedeli a prikyvovali.
Mama to isté, tá na mne tiež nikdy nič dobré nevidela, len ma kritizovala. Nič jej nebolo dosť dobré. Mám pocit, že ma všetci len využívajú. Keď prídem domov, tak prídem aby som si oddýchla, ale to je stále niečo , raz pomáhať babke do záhrady, potom dedkovi upratovať. Veď má toľko vnúčat, ale vždy to schytám ja.
Nechcem zo seba robiť chudinku ani Popolušku, ako ma len všetci zneužívajú, ale vadí mi to a vlastne aj preto sem píšem, chcem vedieť vaše názory, či je toto normálne. Lebo im to príde normálne.
@anita6666 Veď áno, v porovnaní s problémami ostatných je toto banalita. Ďakujem za názor.
ludia si k tebe dovolia len toľko, koľko im dovolíš ty... Ak ťa rodinné oslavy deptajú, nechoď tam, ak si doma neoodýchneš, nechoď domov, zostaň s ľuďmi, ktorí sú ti blízki, napríklad partner, priatelia, priateľky, choď na chatu s ľuďmi, s ktorými sa cítiš dobre, nemusíš trpieť doma, ak sa tam cítiš hrozne...
Ja byt tebou, tak zmenim dovolenkovu destinaciu..Pises, ze si si prisla domov oddychnut, no skor mi to pride tak, ze odides este viac unavena, znechutena atd..Tak aky to ma zmysel..Ak by si to mala v pohode aspon so svojimi rodicmi a iba zvysok rodiny je na hlavu, tak by som prisla a travila cas len s nimi, ale ak v rodine nemas prakticky nikoho, s kym by sa dal normalne travit cas a kto by sa k tebe spraval v pohode, tak ja by som nemala ziadny dovod vracat sa domov..
Neviem koľko máš rokov,ale stazujes sa tu trochu ako pubertiacka. Nič v zlom,ja som bola tiež jediná čo chodila k babke upratovať ale ja som ti nikomu nevyčítal,robila som lebo som chcela a pritom babka dala robiť tortu iba tej čo bola v zahraničí. Buď si im na tie ich názory povedať svoje,keď ťa to tak trápi alebo ich ignorovať,veď ponižovanie je slabosť tých druhých a maskovanie svojho nešťastia. A načo tam vlastne chodíš,na tie oslavy,veď nemáš päť rokov...
@angela85 Viem, že to tak znie, ale babka má 8 vnúčat a vždy čakajú len na mňa kým prídem aby ma zapriahli do roboty. Mne to proste príde ako využívanie. A tak to bolo od detstva. Ostatní nemuseli nič, len ja.
@ciusinka Áno aj som zmenila destináciu, tento rok neprídem na Vianoce domov, idem s priateľmi na lyže.
ak sa cítiš využívaná, tak sa neľutuj čo si musela a čo si nemusela, tak hádam si dospelá a keď nechceš pomáhať, tak nepomáhaj. Načo jatríš svoje staré krivdy? V ničom ti to nepomôže, pozeraj sa dopredu a rob len to, s čím si ty osobne vysporiadaná, nemusíš sa nechať do ničoho tlačiť, je to tvoje rozhodnutie.
@0silvia0 Lebo ma štve, že oni to nevidia? Alebo to nevidia alebo im to je jedno alebo sú si veľmi dobre vedomí toho, čo robia. A keď sa ozvem, tak nakoniec som ja tá zlá.
Koľko si v živote necháš toľko si dovolia...je to na tvojom postoji, na tvojej reakcií, sebavedomí
a načo ťa zaujíma, ako to oni vnímajú? Ty ich nezmeníš a tým, že sa budeš kvôli tomu vo vnútri nasierať sa oni nezmenia. Rob tak, ako ty cítiš a nech si oni robia so svojim cítením čo chcú, vôbec sa nemusíš ozývať, len si rob podľa seba. Ak toto dokážeš, máš pokoj od všetkých. Možno ťa provokujú, lebo vidia, že ťa so serie. Ak ťa to nebude srať, nebude toho, koho majú provokovať, chápeš to? Je to zákon akcie-reakcie. Nereaguj, s úsmevom odmietni, nemáš čas, máš iný program, možno nabudúce, dovi, dopo...
Prepáč, ale vážne sa stažuješ ako pubertiacka 😀 baby ti dobre vravia, veď ak nechceš pomáhať nepomáhaj. To že ostatní nepomáhajú je len ich osobná vec. Ty ostatných nezmeniš. Prestaň okolo seba každého kritizovať a hodnotiť (áno to čo nemáš rada, robíš aj ty, lenže ty kritizuješ hlavne vo svojej hlave, ostatní ti to povedia). Keď sa prestaneš chovať ako chudatko, ktoré sa cíti zneužívané a utlačané tým hrozným zlým svetom, tak sa možno s tebou budú rozprávať aj iní. Pamätaj len ty sama si strojcom svojho vlastného šťastia. A aby si nepovedala, že ťa nechápem, chápem veľmi dobre, bola som presne ako ty, všetci mi ubližovali a ja som bola chudatko, potom som si uvedomila, že jedine ja môžem zmeniť svoje myslenie, prestala som všetkých obviňovať z môjho nešťastia a kritizovať ich za všetko čo sa mi stalo a konečne som sa mohla spokojne nadýchnuť.
naco ich riesis?pochopila som ze byvas v zahranici,takze asi casto s nimi nie si...podla mna jednu aj ked nie moc prijemnu rodinnu oslavu raz za rok zvladnes,nie?
ano, tvojej rodine to pride normalne, lebo je to tak asi odjakziva.😉 Sama vies od kedy.
Ale predpokladam, ze od kedy si pamatas.
Tvojej rodine to pride normalne, pretoze 1) rodina nadovsetko, aj keby...2) lebo to nechcu a nemaju potrebu menit a vyhovuje im to takto.
Teraz podla mna 😉 ber to s rezervou, je to len moj nazor
Nie je to ani trochu normalne a nikdy to s tvojou rodinou normalne nebude.
Nemas tu moc ich zmenit. Len seba.
A pravdepodobne bude pre teba najlepsie zit si podla seba a ich do svojho zivota vobec, alebo co najmenej pustat.
Prepac, ze to poviem takto naostro, ale nemaju a nemali ta radi. A ak ti trochu pomoze, nemaju sa radi ani medzi sebou, len im to takto vyhovuje.
ved nepomahaj, povedz ze si si prisla oddychnut a mas ine plany ako drhnut okna. Ostatni nepomahaju lebo toto urobili uz davno, len ty jedina pocuvas a robis co sa ti nadiktuje. Tak jasne ze to vyuzivaju, kto by to nevyuzil :D Ked nie si schopna povedat nie, tak zvol inu dovolenkovu destinaciu.
no a čo sa takto normálne asertívne ozvať? prepáčte, som unavená po dlhej ceste, nevládzem upratovať, ale skúste osloviť XY, isto rád pomôže.
A že rýpu, lebo dlhé vlasy, dlhé nohy, také šaty, onaká kabelka? To robieva aj moja mama a ja jedným uchom dnu druhým von alebo keď už je toho veľa, tak jej poviem no a čo a ty máš zas toto tamto a je vybavené. Viem, že to v podstate nemyslí zle, a ja sa za to ani na ňu nehnevám, ale proste kým sa neozvem, tak jej nedocvakne, že už ide cez čiaru. A tvoja rodina tiež tak - neozveš sa, tak si dovoľujú.
ja som raz takto ozvala, ked mama chcela zase zo mna mat Popolusu "a robi tvoj syn?" zahabkala, ze co si to dovolujem. Dovolujem si co, opytat sa, co robi moj brat. No ja som v hlave vedela, ze robi hovno, ako zvycajne, iba moju mamu tato otazka nesmierne urazila a povedala, ze sa nemam donho starat. Hovorim jej, napodobne. 😀
Neriesim, netrapim sa a ano nenavstevujem akekolvek rodinne akcie, pre mna je to len strata casu a mojej vnutornej pohody. Nepotrebujem
dobre si urobila ze si zmenila aj na vianoce destinaciu 🙂 oddychni si a vypusti z hlavy vsetko negativne
Ahoj, týchto pokrytcov si tu nevšímaj. JA viem presne ako sa cítiš, lebo to mám doma rovnaké. Som najstarší syn, teda automaticky fackovací panák. Keď niečo trebalo zrobiť, vtedy ja a ja, lebo tí dvaja sú "ešte maličkí" (Mám 26, surodencov - sestra 25, brat 23 a posledný benjamín 7 rokov). Benjamína ešte rozumiem, jasne, že nebudeš chcieť od 7 ročného decka, aby ti šiel zaviezť auto do garaže.
Celý život som sa cítil ako nejaký odpad v tej rodine. Moje dvaja (tretí ešte vtedy nebol) súrodenci mali vždy svoje postele, ja som celý život spal na dajakych rozkladacich gaučoch a vyťahovacich prístelkách a podobných kravinách. Poschodovú posteľ nám ani za oca nechceli kupiť (naozaj nechápem prečo).
Keď som mal asi 13, mal som niečo ako "brigádu", celoročnú, kde som zarobil 300 korún mesačne. Šli do chorvatska a mne povedali, že ja už "zarabam", tak ak chcem isť do chorvatska, tak si to musím zaplatiť sám. Takže nešiel som.
Keď som potreboval písací stôl, musel som si kúpiť za svoje prachy z birmovky.
Celý život som bol ja najhorší, najväčší lúzer a nikdy zo mňa nič nebude (hint: Zarobím najviac z celej rodiny), ale to ich nezaujíma, proste som nedokončil výšku, tak som šupak a mám sa nad sebou zamyslieť.
Aj teraz stále len vedia hučať, ako sa nevieme postarať o babetko a jak ho slabo obliekame a že moj najmenši brat už v jeho veku vedel chodiť a rozpravať a bla bla bla.
Takýchto zážitkov je milion, mohol by som o nich napísať knihu.
Napr. sestra šla do madridu na dajake svetove dni mladeže (čo ona je asi taky kresťan jak ja moslim), dali jej 700€ bez mihnutia oka. Brat šiel na maltu na trojtyždňovy jazykovy pobyt, bez mihnutia oka 650€. Ja som chcel 60€ na skautsky tabor - "Ta keď chceš isť, ta si zaplať". Takže takto nejako to u nás fungovalo.
Takže presne viem ako sa cítiš. Podcenená, frustrovaná, zúfalá, lebo všetci ťa pokladajú len za kus neschopného hovna.
No a riešenie tejto situácie? Vysrať sa im na hlavy, založiť si vlastnú rodinu, kde ťa budú mať naozaj radi. Tak som to urobil ja, často ma žena pochváli, aj ja ju a sme všetci šťastní. A ešte keď sa odsťahujeme na oravu, ako plánujeme do roku 2022, to potom ešte len bude radosti.
Svoju rodinu vidím pár krát do roka, sestru možno 4-5 razy, brata raz na vianoce a raz na veľkú noc. A premudrelych rodičov kedy-tedy, ale iba chvíľu.
dobre si to sama napísala, beží ti v podvedomí program "Popoluška" Riešením je začať pracovať na sebe, rodinu nezmeníš, seba môžeš. Oni ti iba zrkadlia ako si nevážiš sama seba.
@evkano1402 Nemajú ma radi.. Uff tak to je sila. A to už kvôli čomu, veď som k nim milá, nič som im neurobila..
@arcticcode ale stále nie si šťastný 😀 prepáč, ale tvoji rodičia mohli byť akí chceli, ale ty si sa stále s tým nezmieril. Nadávaš na vašich, nadávaš na súrodencov a snažíš sa tvrdiť ako si už v pohode a nwm čo. No nie si, stále sa s tým nevieš zmieriť, stále niekde v kútiku duše si ten malý chlapec, ktorý sa cíti nedocenený a odstrkovaný a máš potrebu im stále niečo dokázať. Poradím ti navštív dobrého psychológa, ktorý ti pomôže svoj problém vyriešiť, lebo kým ho nevyriešiš stále nebudeš spokojný.
@777januska777 Ale takto to cítim aj ja. Tá krivda tam proste stále je. Ja ho chápem.
ahoj babku ako tak by som ani nebrala uz do uvahy... predpokladam, ze je to starsia osobka, ktora narozprava uz hoc co.... ak ti to vadi tak na tie oslavy nejdem.... a hotovo....
Akoby som citala o sebe spred par rokov....
S odstupom casu ti poviem ked je len toto problem...tak da sa vyriesit jednoducho eliminovat navstevy na minimum....pretoze ludi nezmenis... co ale zmenit vies ,je tvoj postoj ku nim... rodinu si nevyberies, priateliv ano.... ja som na tieto oslavy s odstupom prestala chodit...alebo prisla zo slysnosti zablahozelsla a za chvilu sa rozlucila aj tak som si s nimi nemala co povedat kedze ich nazor bol zijes v zahranici ty mas super zivot
po prve, prestala by som tam absolutne chodit, navstiv si rodicov, brata a bodka a po druhe ak by na tam dotiahli pod nejakou zamienkou dotiahli povedala by som kazdemu na plnu hubu co si o nich myslim, bratrancovi, ze je ozran, sesternici, ze je leniva ochechula, a tete keby zase zacala s mojou vyskou, ze ona je zas tucna vyuzivacna mestiacka a nech si narobi poriadok s vlastnymi detmi a nech jej tie chodia na sviatky upratovat a potom by som vitazoslavne tresla dvermi...😂
@nickpick Už som to raz urobila a to vtedy, keď strýko nazval môjho brata cocotom a ja som bolá tá najhoršia a že čo zo mňa vyrástlo. :D
no vidis, nema zmysel tam chodit, nech si taraju co chcu obmedzenci, len nechapem, ako mozu tvoji rodicia mlcat ked tam zhadzuju ich deti...
Načo tam chodíš? Potom sa len rozčuluješ, keď sa tam necítiš príjemne tak tam nechodievaj, sprav si iný program, poďakuj sa za pozvanie a odmietni. Aj keby ťa ohovárali tak teba to nemusí trápiť lebo tam nebudeš. A nauč sa hovoriť nie
No samozrejme, že tam tá krivda je, lenže to musíš prekonať sama alebo s pomocou nejakého psychológa. Ty ich nezmeniš a ak nezmeniš svoj postoj k nim, tak nikdy nebudeš spokojná, vždy sa im budeš snažiť zapáčiť a bude ťa to len deptať. Ty sa musíš zmieriť s minulosťou a aj s prítomnosťou. Ja som to tiež nemala v živote ľahké môj vzťah s mamou nebol úplne ideálny, ale ak ti mám pravdu povedať už ma to vôbec nehnava a ani nemám potrebu to riešiť. Nemám pocit, že sa jej musím páčiť vo všetkom, svoje rozhodnutia sú už mojimi rozhodnutiami. Keď ma mamina za niečo skritizuje, tak to väčšinou neriešim, lebo mne sa to tak páči a jej názor beriem, len ako jej názor. Kým si nezačneš uvedomovať, že oni sú iní a že nemusia mať na veci rovnaký názor ako ty a že ich už nezmeniš, ale zmeniš len seba a svoj pohľad na seba, tak nebudeš spokojná a celý život budeš na nich nadávať a šomrať ako ti ublížili a podobne. Nevravím, že sa tak nedá žiť, dá, ale premárniť svoj život, len aby ostatní boli so mnou spokojní je veľmi hlúpe.
Mat tvoje problémy,som štasny clovek...ked mas s niekym problém,tak tam nechoď...jednoduché...