Materstvo - mal by to byť splnený sen?
Dve 19ročné baby na vysokej škole pred rokom 2005:
"Musím teraz vyštudovať a nájsť si lukratívnu prácu. Aj naši mi tak hovoria,a ja súhlasím. Potom, po 30ke alebo 40ke budem mať deti a budem ich vedieť finančne zabezpečiť."
"Nie, naopak! Teraz chcem mať rýchlo deti. Ako moji rodičia, tiež nás mali hneď ako sa vzali v 18tich. Aby deti vyrástli, a potom v 30ke a 40ke môžem s manželom cestovať a užívať si slobodu, užívať si život!"
"Nie, užívať si teraz treba, pred 30kou. Potom bude čas na zodpovednosť!"
"Nie, naopak, ja chcem mať takú pohodu ako majú dnes moji 38roční rodičia, všetci sme sa odsťahovali a oni si robia čo chcú!"
... som jedna z tých dvoch. Dnes sa na ten rozhovor pozerám a vravím:
"Dievčatá ... ani jedna z vás nehovorí, že túži byť mamička. Že to bude splnený sen. Že sa tešíte na to, ako bude mať deti. Obidve sa vyjadrujete, akoby matertsvo bolo niečo, čo treba rýchlo vybaviť. Čo sa musí. Alebo čo bude veľká záťaž a zodpovednosť. Ani jedna z vás nespomína nič o tom, že to bude krásne, že je to vaša túžba, váš cieľ."
Keď som mala 29 a zistila som že cysty by mohli brániť otehotnieť:
"Dokelu! Bude ma muž milovať ak mu nebudem môcť dať dieťa? Neskončím opustená? Také komplikácie ma čakajú?"
Ja dnes:
"A vôbec ti nenapadá, že sa ti nesplní sen byť tehotná? Trápi ťa iba to, že muž bude nespokojný? Mala by si vôbec byť matkou, keď sa na to stále dívaš ako na povinnosť?"
... nič viac, iba názory na zamyslenie.
A ty teda chceš deti alebo nie? Lebo raz dáš takú tému potom opačnú a ja neviem či je problém len, že to tak strašne riešiš alebo nemôžeš byť tehotná a chceš.
Materstvo nemá byť nutnosť ale výsledok rozhodnutia dvoch dospelých ľudí.
Vydávala som sa v 22. Manžel sa deťom nebránil, ale ja som absolútne nechcela a necítila sa vtedy na deti. Materské pudy som začala mať až v30. Do roka sme mali 1. Dcéru. Prvý rok bol náročný, ale keď to dieťa v 3 rokoch začne byť "parťák" ( na výlety, na spoločenské hry, na každodenné činnosti) tak ma to neskutočne začalo baviť. Už máme 3 a veru ešte by som si dala povedať...inak čím je ich viac, tým je to pestrejšie 🙂
Do 30 som netuzila po detoch a uzivala si zivot. Rodicia mi celu pubertu prizvukovali len hlavne nech neotehotniem, nech studujem. Otehotnenie v tom case som brala ako najvacsiu tragediu co sa mi moze stat aj ked som mala potom uz okolo 18-19 dlhodobeho partnera a potom dalsieho. Po 30 sa to zmenilo ale rodila som az ako skoro 38 rocna. Dnes sa na to pozeram inak a je aj ina doba ako mali nasi rodicia, vtedy neboli online vyucovania, distancne vzdelavanie, moznosti ako mame teraz. Isla by som do toho ovela skor, mala mozno viac deti a nie iba jedno lebo uz som stara. Mohla by som im potom viac pomahat, kdezto tu budem rada ked sa dozijem vnucat. Dalsi aspekt je vsak financny, mlady nemaju financie na zakladanie rodin, nemaju kde byvat, nemaju prax, pracu a stabilitu. Avsak stale je viac moznosti pracovnych, studijnych a podnikatelskych ako kedysi.
@jankafresova Keď som mala 19 a bola som ešte študentka, tiež som rozmýšľala tak, že raz sa chcem vydať a mať dieťa/deti. Bolo to len také premýšľanie o budúcnosti. Ale v 19 som necítila ešte túžbu po dieťati, túžbu stať sa matkou. Nemala som ani priateľa a netušila, čo bude o pár rokov. Ale predpokladala som, že tá túžba raz prirodzene príde. Takže takého zmýšľanie 19 ročných dievčat o materstve je úplne normálne. Túžba po deťoch prišla až v manželstve, keď som mala po boku muža, s ktorým som si to všetko vedela reálne predstaviť. Až vtedy to bolo pre mňa aktuálne. Vtedy som cítila potrebu posunúť sa ďalej, založiť si rodinu.
Deti som nikdy nechcela, zlom nastal v 30tke. Lenze dlho sa nedarilo, nakoniec sme išli na umelé oplodnenie. Keď sa dcera narodila, nastali ťažké časy. Až vtedy sme zistili, čo obnáša rodičovstvo. Naša dcera bola extrémne náročné babatko, veľa plakala, pri ničom nebola spokojna. O druhom som už ani radšej nesnívala, no zrazu sa nám z ničoho nič zadarilo. Mať dve malé deti po sebe je náročné, ale zároveň super. Za nič na svete by som ich nedala. Všetko má svoje pre a proti a každý by sa mal rozhodovať podľa svojho presvedčenia a nie podľa toho, kto čo hovorí alebo kto čo očakáva.
Plany sa planuju... Deti som odjakziva chcela, myslela som, ze do 30ky budem mat 3-4 😂 mala som aj vhodneho partnera. Mam po 30 a nemam ziadne deti, zatial to nevychadza. Ale nie som nestastna zo svojho zivota, mam zas ine (vzdelanie, dobru pracu, nehnutelnost), co by som nemala, keby sa mi splnil ten povodny sen. Myslim, ze mi nic neuslo a vlastne som rada, ze je to takto, lebo som medzicasom naozaj dospela a vyzrela. Myslim, ze hocikedy odteraz by som bola lepsia matka ako hocikedy doteraz.
Pre mňa je materstvo splnený sen.Ale ani som nevedela,že takýto sen mám,kým som ho nezačala aj žiť.
Som dievča c.2.Prve dieťa som mala ako 20 ročná.Ale zároveň som trochu aj c 1.pretoze medzi 20 - 30 tkou som aj s rodinou cestovala,zarábala,zabezpečovali sme sa.Takze jedno druhé nevylučuje