Ahojte, neviem ci je tu takato tema ale rozhodla som sa, ze sa musim vyrozpravat.
Mam dve deti, starsie uz chodi do skolky, mladsie je babatko. Milujem ich najviac na svete, su velmi zlate, sikovne, vsetko ako ma byt. Problem je vo mne. Neviem si vychutnat materstvo. Bolo to tak aj pri starsom. Len som sa stresovala ci je zdravy,kedy sa pretoci, ci a kedy bude chodit, vsetko som riesila. Nevedela som sa dockat prvych narodenin. Potom ked som sa dockala a oslavili sme prvy rocik, potom som bola spokojna a zacala si to uzivat. Chodili sme na kruzky, plavat, do materskych centier, stretavala som sa s kamaratkami a ich detmi. Super. Zrazu je syn v skolke a ja nechapem kedy tak vyrastol a je mi luto, ze som si ho ako babatko neuzila. Velmi som tuzila po druhom dietati a teraz ked konecne mame vysnivane dievcatko zase si to neviem uzit, vsetko riesim a vsetym sa stresujem. Som z toho nestastna ale proste neviem si to uzit. Zase len cakam kedy bude mat konecne rok. Proste ma nebavi ten neustaly rovnaky kolobeh a vsetko okolo toho. Aj ked svoje deti nadovsetko milujem, musim bohuzial skonstatovat, ze ma materstvo nenaplna. 😕 mozno je to preto, ze sa pre vsetko zbytocne stresujem. Neviem. Som taka. Nemozem za to.
Mate niektora rovnake pocity?
@tana85 obe mi hovoríte z duše ... Ja mám chalanov, rok aj 7 mes. a druhý 4 mes. takže sa nenudím ale občas mám pocit ako slúžka. Ľúbim ich najviac na svete a čakám že sa to zlepší keď nastúpim do práce. Som učiteľka v materskej škole už 14 rokov a neviem či sa chcem vrátiť do škôlky. Rada by som mala prácu, kde by som nebola zodpovedná za "nikoho živého" Práca v škôlke ma bavila ale deťom sa budem max.venovať doma, takaspoň v práci by som chcela niečo iné. Vyrozprávala som sa, ďakujem.
no myslím že to veľa mamičiek tak prežíva ako ty....vrátane mňa...po prvom roku dieťa´ta som bola kľudnejšia, spokojnejšia....Žeby to bolo vplyvom hormónov?
@evittam veru, letí, otočíš sa a už sú veľkí. Šťastie je, že aj ten "veľký" Ťa predsa ešte len potrebuje, aj keď sa javí a on sa chová, že nie. A ty máš ešte plus, že keď Ti prvé dieťa raz odíde, stále ešte máš to druhé a teda sa máš stále o koho starať, lebo ono sa Ti možno teraz niekedy zdá, že bože decká, nech už ste z domu, ale keď to príde, tak zrazu je prázdno, akoby všetko stíchlo....
@tanny123 😁mam to rovnako. tuzila som po babatku styri roky a ked sa narodilo, tak som nechapala zo svojich pocitov. teraz ma uz vyse roka a konecne si to s nim uzivam, chodime von, je to partacka. do jedneho roka dost stresy, teda vobec som nebola taka vysmiata a plna toho vseobjimajuceho nadsenia z naplnujucej ulohy matky. doteraz si myslim, ze nie som ten babatkovsky typ, ale skor mama, ktora pokeca, vezme na vylet, mama s ktorou je sranda...