Manželský stereotyp. Zaujímal by ma Váš názor naň
Zaujímal by ma názor na manželský stereotyp. Z viacerých strán a skúseností počúvam, že časom z manželstva láska vyprchá a vlastne ide už iba o rutinu - teda zvyk. Neviem si dosť dobre predstaviť súžitie s človekom, ktorého neľúbim - ako vlastne potom takému človeku veriť? Aj keď pripúšťam, že možno na tom stereotype niečo bude, ale budem rada ak sem napíšete váš názor. 😉
danciacik láska nevyprchá iba sa to zmení na niečo krásne pohodičkové, tak ako to chvenie ked si išla na prvé rande pomynie ale ľúbiť sa nikdy neprestane, teda aspon u nás, je to celé potom o dôvere, a hlavne o komunikácii. 😉
Podla mna je to normalne a prirodzene, ze kazdy vztah postupom casu prejde do urciteho stereotypu. Ja si nemyslim, ze celkom vymizne laska, len tie prejavy su ine, vztah je podla mna prirodzenejsi a manzelia si uz nepotrebuju donekonecna hovorit, kto koho lubi viac 😅 .
ja som s tym mojim 6 rokov a pripadam si akoby sme boli spolu 30 rokov,,,,, 😒
No my sme spolu len 5 rokov - z toho 2 roky manželia, takže o stereotype nemôže byť ani reči. Prakticky my sme ešte v tom štádiu, keď sme šťastní, keď môžme byť chvíľu spolu. Manžel je vždy v práci, alebo robí nejaké fušky a ja vždy lietam s malou a navyše mám živnosť, takže sme radi, keď sa vidíme. Ale zarážalo ma, keď som počula niektoré páry, ktoré tvrdili, že už medzi nimi láska nie je.
manzelsky stereotyp? no ,som vydata skoro 5 rokov a zatial sa spolu nenudime🙂 podla mna zalezi na tom, s cim ludia do manzelstva,alebo trvaleho partnerskeho vztahu vstupuju a co od partnera ocakavaju. radi travime spolocny cas aktivne, sportujeme alebo chodime von ...do divadla, na koncerty alebo na vystavy. Casto sa navstevujeme s nasimi znamymi a pod.
ja si myslím, že skôr či neskôr tá počiatočná intenzívna zaľúbenosť prejde a len potom sa ukáže, či ten vzťah za niečo stojí, lebo až potom človek začne na tom druhom vnímať aj veci, ktoré si predtým nevšímal a tie sa musí naučiť tolerovať, ak chcú spolu ďalej žiť, prídu prvé problémy, starosti atď. a zákonite sa ten vzájomný vzťah mení
mne stereotyp po 5 rokov vztahu uz isiel na nervy, uz som mala pocit, ze sa potrebujeme niekam posunut. Ked sa narodila mala mi to naopak vyhovuje, ze mame pevny, staly vztah, ze po unavnom dni sa mam ku komu pritulit a nemusim stale nieco riesit 😉
stereotyp máme, každý si ide po svojom, aj napriek tomu, že nie sme až tak dlho spolu. Ide o to, že každý máme svoje zábavky a nebaví nas pozerať v telke to isté, tak každý robí to, čo ho baví. Ľúbime sa naďalej, ale akosi sme pozabudli, že by sme si to mohli častejšie dokazovať a aj častejšie komunikovať napr. o blbostiach a nie len o tom, čo je nevyhnutné. Aj pritúliť by sme sa mohli častejšie, ale to je chyba tej komunikácie. No, tuším to musím dať prečítať mužíkovi 😀 , ale vlastne takto to u nás je, ale dúfam, že nie nadlho a my sa vrátime do starých kolají, kedy to bolo lepšie. Nemyslím, tie koľaje, kedy sme boli bezstarostní zaľúbenci, ale nejaké, kde sa posunieme iným smerom aj napriek tomu, že sme manželia. Náš vzťah sa posunul na inú úroveň. Tú úroveň musíme doladiť....
nie je stereotyp ako stereotyp. Ak sa dvaja ľúbia, časom je prirodzené, že si nájdu koľaje, z ktorých potom nevybočia a to len preto, že im vyhovuje status idem. Pohodička, dôvera , bez stresu, že ma ten druhý opustí, že má frajera-rku atď. Napriek tomu si dokazujú, že sa majú radi,- dovolenky, darčeky alebo len také spontánne objatia a bozky.
Druhý prípad je, že sa dvaja odcudzia- ako píšeš aj ty túto variantu. Veľmi často si to ľudia uvedomia až keď im deti odrastú a oni zrazu nemajú o čom s partnerom hovoriť. Ani tu nemusí znamenať automaticky, že sa neľúbia- len si to akosi nestihli uvedomiť, že čas strašne rýchlo letí a oni nemali čas na takéto veci.Doba je bohužiaľ veľmi rýchla, rýchlo žijeme.
Tretí prípad je, že sa tak odcudzili jeden druhému, že už po sebe vôbec netúžia, nevyhovujú si v režime dňa, hádajú sa o maličkosti napr. o jedlo, dovolenky, výchovu detí, a preto začínajú hľadať spestrenie života vo forme nového partnera. To je smutné, lebo keď si človek uvedomí, že veľkú časť života prežil s niekým a teraz to skončí...
Ja osobne by som nemala chuť už začínať nový vzťah,a vlastne je to ťažké, lebo už mám svoje dosť vysoké nároky na spôsob života atď.