Maminky - samoživiteľky. Ako zvládnúť ťažkú životnú situáciu?

@kukobenik, ahoj a bývaš sama? tiež sa prikláňam k názoru, že aj keď málo, tak výživné treba žiadať, keby si ich aj nepoužila, sú to peniaze Tvojho syna, ukladaj mu ich na knižku. 30,- Eur je za rok 360,- Eur.
ja som tiež samoživiteľka, ale ja som mala to šťastie, že za mnou stáli moji rodičia a kým som bola na materskej, tak sme sa malým presťahovali k nim. ja som sa starala o domácnosť, malého a seba a moji rodičia mali na starosti financie. ja som finančne zabezpečovala iba potreby malého - oblečenie, kozmetika, atď. od dvoch rokov malého som začala pracovať na živnosť - keď som bola v práci malý bol u opatrovateľky. minulý rok v lete sme sa s malým osamostatnili. je pravda, že idem väčšinou od výplaty k výplate, ale zase som hrdá na to, že nás dokážem uživiť. otec malého mi výživné platí od začiatku. je zarábajúci, tak prečo nie. a neplatí iba výživné, v prípade, že kupujem malému väčšiu vec, alebo mám jednorázovo na neho väčšie výdavky, ideme vždy na polovicu. a každý rok mi zvyšuje aj výživné. taká je dohoda. s malým majú super vzťah, stretávajú sa dvakrát týždenne a malý sa na tatina vždy teší.
byť slobodná mamina nie je jednoduché, ale dá sa to zvládnuť. len sa treba obracať za dvoch, aspoň čo sa financií týka. 😉
a čo sa týka podpory, morálnu podporu, pomoc so strážením... určite máš vo svojom okolí niekoho, kto raz za čas rád pomôže, len sa treba poobzerať: rodina, súrodenci, dobrá kamarátka, či suseda. vždy sa dá nájsť niekto, kto dieťa chvíľu postráži, alebo skočí na nákup. mne sa toto ukázalo nedávno, keď som z hodiny na hodinu dostala vysoké teploty ja, aj malý. chladnička prázdna, bolo treba nakúpiť. stačilo na FB hodiť status, že sme chorý a do pol hodiny mi zvonil telefón niekoľkokrát - ex, sestra, kamarátky, všetci sa mi ponúkli s pomocou. je to fajn pocit vedieť, že sú ľudia, na ktorých sa dá obrátiť.

@amouramour
@angua27 Som vám vďačná za vaše názory. Bývať mám kde, mám svoj byt, ktorý mám na hypotéku. S malým mi pomáha sestra, ktorá je nezamestnaná. Na rodičov sa spoliehať nemôžem, sami potrebujú pomoc. Zatiaľ finančne ako tak vychádzame, je to ale za cenu toho, že nemám nijaký voľný čas a synčekovi sa nemôžem venovať tak, ako by som chcela. Z môjho ex som tak znechutená, že niekedy naozaj ľutujem, že mám s ním syna. Za celý čas, čo sme boli spolu, mi nikdy nepovedal, že som pekná, milá, alebo dobrá. Nikdy mi nekúpil kvety, na narodeniny a meniny mi kúpil maximálne bonboniéru, hoci mi vždy dal najavo, že som tučná a jemu sa tučné ženy nepáčia. ( mám 168 cm a 70 kg). Keď sa malý narodil, privítal nás so slovami "to nebol dobrý nápad mať v dnešnej dobe dieťa". Žiadne poďakovanie, malý darček alebo kvietok. Nič. Po narodení syna si sám vybral tú "najvhodnejšiu" antikoncepciu. Nijaký dotyk, pohladenie, či milé slovo. Úplne sme sa odcudzili. Rozviedli nás na prvý krát, s delením majetku problémy neboli, pretože byt bol môj a my sme nič spoločné, okrem syna, nemali. Po celý čas nášho spolužitia som nás živila, platila účty za byt a hypotéku. Keby som to bola vedela skôr, zariadila by som si život inak. Mala som muža, no nič z neho. Ako od nás odišiel, mám nižšie náklady na stravu. Nemusím pre neho variť, prať mu, kupovať lieky. Teraz chodí ako žobrák, žije zo suchých rožkov a kúpnych šalátov. Robotu si nehľadá, celkom sa spustil. Nedávno prišiel o rodičov, nemá nikoho. Je mi ho ľúto, kedysi bol super parťák. Nemám to srdce ho vláčiť po súdoch kvôli výživnému. Som rozhodnutá syna vychovávať sama, aj keď to bude náročné. Obdivujem mamičky, ktoré to zvládajú. Teraz to budem musieť zvládnúť aj ja.

@kukobenik podla toho, co pises, tak sa vies starat o vsetko sama, teraz je to mozno tazsie v tom, ze mas male dieta, ale casom pojde do skolky a nemam pocit, ze by si si pracu nenasla. ved uz teraz pracujes 😉 mas to celkom dobre zorganizovane, tak sa netrap tym, co bude a ake to bude, ked to moze byt ovela lepsie nez rozne neprijemne scenare v nasich hlavach. uz to, ze si sa nevzdala, robis, staras sa, organizujes si to, uz to je uzasne a palec hore. vacsinou tu citam, kde zeny fnukaju ako nieco nejde a ty si krasny svetly pripad, ze ide vsetko. co sa tyka ex a ze ti ho je luto, tu by mala ist lutost bokom. ani ja som nemala zlutovanie, aj moj ex sa spustil, spusteny je uz par rokov a koho to zaujima? jeho zaujima, ze ja zabezecujem dvom detom strechu nad hlavou? ze ch krmim a staram sa o ne? on ich vidi raz za mesiac a mne ho ma byt luto? bolo by mi ho luto az vtedy, keby toto alebo podobne robil vsetko aj on a ze mu nevychadza. ale byvat u mamicky alebo sa nacucnut na nejaku zensku, ktora sa o neho stara, tak toto nie. a pritom tiez ma fajn vztahy s detmi, aj my komunikujeme normalne, aj kavu si vypijeme. ale lutovat ho nebudem. lebo nie je preco. ved neziadas od neho stovky, tisice na svoje rozmary. aj 30 eur su peniaze.
@angua27
@amouramour suhlasim s kockami

@mawka Ďakujem za tvoj názor. Máš pravdu v tom, čo píšeš. Včera som mu povedala, že potrebujem peniaze na oblečenie pre malého. Povedal mi, že "načo kupovať nové, veď niekto ti dá". Takže ten "niekto" musí na to zarobiť a kúpiť. A samozrejme to budem ja. Ešte sa mi nestalo, že by len tak "niekto" prišiel a doniesol mi to, čo potrebujem. Zajtra príde po malého a ja mám blbý pocit z toho, ako vyzerá. S mydlom sa moc nekamaráti a topánky má tak deravé, že hocijaký bezdomovec chodí v lepších. Susedia, ktorí ma poznajú, si asi ťukajú na čelo, ako som si zariadila život. Doteraz som pomáhala druhým a teraz som ja v takej situácii, že neviem kedy a kam.Obdivujem ženy, ktoré si vedia poradiť a nestrácajú vieru v lepší zajtrajšok. Takže tebe a tiež nám všetkým ostatným želám veľa síl na zvládanie prekážok, ktoré nás čakajú a snáď sa všetky dočkáme aj niečoho krásneho a príjemného. 🙂

@kukobenik, môžeš byť na seba hrdá, zvládaš to. to, že máš obavy nie je nič zlé, je to normálne. a prepadne to každú z nás, ktorá sa sama staráme o naše pokladíky.
mňa rozchod s exom strašne posilnil. dovtedy bol vždy niekto, kto sa o mňa staral a zrazu som sa musela postarať ja o seba a ešte o syna. začiatky boli ťažké, tiež som nevidela nič svetlé v našej budúcnosti, ale povedala som si, že musím byť optimista. a vieš čo mi pomohlo a pomáha? každé ráno pri umývaní zubov si do zrkla poviem aká som šikovná, krásna, mladá, inteligentná a úspešná. znie to možno divne, ale keď Ťa nemá kto pochváliť, pochváľ sa sama. 😉
môj veľký hnací motor (tak ako asi každej maminy) je môj syn, jeho úsmev, šťastie a spokojnosť je to, čo ma v najťažších chvíľach ženie dopredu a dáva mi silu postaviť sa celému svetu.
aj Ty si šikovná, silná a zvládaš to. teraz veľa voľného času nemáš, ale ako bude malý rásť, bude sa vedieť zahrať aj sám, bude chodiť do škôlky a čas sa nájde. a teraz, keď je malý na prechádzke s otcom, napusti si vanu, prečítaj knihu, ľahni si spať. domácnosť počká. 😉
a exa neľutuj, vybral si sám. nemôžeš byť zodpovedná za neho do konca života. to, že máte dobrý vzťah je plus, ste predsa rodičia jedného dieťaťa, ale ľútosť bokom. rovno mu povedz, že ten "niekto", kto musí zarobiť na oblečenie pre malého si Ty a on má povinnosť na dieťa prispievať, tak nech sa rozhýbe a hotovo. 😉

@angua27 perfektne si to napisala, je to tak 🙂