Mama sa nevie zmieriť s tým, že som už veľká.
Ahojte, mama mi stale hovori ze co sa mi stalo a preco som stale taka smutna a ze som sa zmenila nikam nechcem chodit a jej je to luto. Vidim ze je z toho smutna ja sa snazim byt ako pred tym ale ono to nieje take lahke. Vylety ma uz nebavia a chcem travit cas aj so svojimi kamoskami. Prosim poradte mi co mam robit strasne som z toho smutna. Za rady vam budem velmi vdacna a je mi 14. Prajem vam pekny den. ❤️
Ahoj, poradím Ti ako matka 3 detí iba jednu jedinú vec, sadni si s maminkou, ako dve kamošky a porozprávaj sa o tejto téme s ňou 🙂 Áno, aj ja sa bojím, ako rýchlo ich detstvo utečie, ale patrí to k životu. Na každom období je niečo nové, pekné a ty si môžeš s maminou vybudovať úplne nový vzťah. Určite je to pre ňu ťažké, vždy budeš pre ňu to malé dievčatko, ale dôležitá je komunikácia medzi vami 😉 Budem Ti držať palce a uži si prázdniny, pretože sa to už kráti 🙂
Nemusíš byť ako predtým. Taká už pravdepodobne ani nikdy nebudeš, lebo sa vyvíjaš. Máš iné záujmy, myšlienky, názory,... Ale to je normálne. To tak pri dospievaní býva. Treba sa s tým naučiť žiť. Riešiť čo je tu a teraz a nie čo bolo kedysi. Áno, si veľká. Ale ešte nie až tak, aby si robila len to, čo uznáš sama za vhodné. Pokým bývaš pod strechou rodičov, budeš sa musieť sčasti aj im stále prispôsobovať. Aj toto obdobie môže byť však pekné. S maminou sa potrebujete naučiť spolu rozprávať. Počúvať sa navzájom, spraviť občas nejaký kompromis... Aj keď sa ti niekedy niečo nechce, snaž sa to urobiť bez reptania. Ukáž, že sa ti dá veriť, spoľahnúť sa na teba. Dodržuj časy, sľuby, dohody... Aj od tvojho správania veľa záleží, ako ťa mamina bude brať. Zober si, že odmala donedávna si bola vždy pri nej. Zvykla si na to. A zrazu si má zvykať na niečo iné. Že už ju až toľko nepotrebuješ. Ver, že keby ti na niekom záleží, tiež sa ti s tým ťažko zmieruje.
@wawinkaa ahon napisem ti z vlastnej skusenosti. Pamatam si ked som bola v tvojom veku. Ako bolo dolezite premna travit cas s kamaratmi. Vzdy po skole rychlo sa naucit kus upratat a potom po vonku..to ake bolo super nebyt doma a chodit si kam chces, kedy chces..boze ja som sa vtedy citila byt viac dospela asi ako teraz. My sme nikdy nechodili ako rodina na vylety/dovolenky atd. V tom veku (14r. Ked som mala) sa sestre narodili dve deti ktore som vychovavala ako vlastne. Teraz oni maju 13 a 14 samozrejme ze ich uz ako deti neberiem obcas su nezodpovedny a ano chcu si uzivat svoj volny cas ako oni chcu a ja to chapem. Ale neuveris aky mam pocit prazdnoty z toho ze mam pocit ze uz ma nepotrebuju. Ako mi chyba to ze ked som prisla domov sa od radosri rozplakali ako vzdy ma pri vsetkom stale potrebovali. Teraz sa hanbia vonku objat ma, povedat lubim ta. Ten pocit ze ti nic nehovoria ale vsetko rozoberu s kamaratmi. Nase debaty o potrebach, pocitoch sa povacsine vytratili... ver tomu ze ani tvoja mama ta uz neberie za dieta ale chyba jej to iste...ten pocit potrebnosti. Vela rokov si bola stredobodom jej vesmiru a teraz sa to vsetko meni. Neviem ci si uz zazila prvu lasku, no ak ano ver ze mama ta miluje milion krat viac. Ukaz mame ze ju stale lubis, ukaz jej ze ju stale potrebujes a trav s nou cas a rozpravaj sa s nou akoby to bola tvoja najlepsia kamoska. Povedz jej o svojich problemoch a vypocuj si ju. Ukaz jej ze si zodpovedna ale venuj cas aj jej. Urobte si raz za tyzden babsky den. Ja aj teraz ked pridem za mamou porozpravam jej co ma trapi a vypocujem si ju poviem ze ju lubim obijmem a nikdy ale nikdy som nemala lepsiu kamosku ako je moja mama.
@wawinkaa nuz..mama si musi zvyknut...ze dospievas a uz ju tolko nepotrebujes... ja som tiez velmi nechcela chodit s nimi.. este dovolenka, to ani, ale inak uz nie..
Kedze som.uz aj mama, chapem teba i tvoju mamu..nas ma 9r.a uz pomaly vidno, ze sa zacina osamostatnovat.... A uz s nami nechxe travit az tolko casu,co predtym.. na jednej strane sa tesim z jeho samostatnosti, na druhej strane mi je aj smutno..ze to tak rýchlo uletelo a zacina byt velky..
Napíšem ti to aj z môjho pohladu ked som bola v tvojom veku aj teraz ked som mama.. ja som strasne chcela chodit von lebo doma bolo dusno a moja mama chodila casto prec aby zarobila peniaze v zahraničí ktoré mi davala.. kupila som si co som chcela ale mama chybala.. naucila som sa zit bez nej a ked niekam chcela ist pre mna , napriklad na diskotéku tak mi to bolo trapne. Ako to dnes lutujem ,niekedy som bola na nu fakt hnusna.. teraz som mama 18 syna, do jeho 15 narodenin bol moj maznáčik, aj spal so mnou v posteli od mala. Teraz uz ho ani objat nemozem lebo je háklivý a tiez niekedy sa citi trapne ked idem pre neho ci za nim.. ale ucime sa obaja ze je to v poriadku.. ja si to nesmiem pripustat ze je rad aj bezo mna a on sa musi snazit pochopiť ze vsetko co robim robim len pre neho lebo ho velmi lubim. Porozprávaj sa s mamou, je dobre mat otvorený vzťah, my si mozeme so synom povedat vsetko a akceptujeme sa..
Ja toto moc nechapem, aj keď som mala 25, rada som šla s našimi k moru, aj keď som už mala vlastnú domácnosť a potom som išla na ďalšiu dovolenku aj s frajerom. Každá dovolenka, vylet je kopec nezabudnuteľných zážitkov, je uzasne, že sa rodičia snažia stále niečo vymyslat. To svedčí o tom, že tá milujú a chcú s tebou tráviť čas. Jedine, čo tu pomoze je rozhovor, že povies mamine na rovinu, že s nimi rada Travis čas, ale chceš aj chodit von s kamoškami. Dohodnite sa, že pripravis harmonogram a tam si zaznacite, že ktoré dni budeš tráviť s rodinou a ktoré dni budeš mat vlastný program(s kamoškami)