Mám strašný strach zo smrti. Čo mám robiť?
Neviem co s tym robit, mam hrozny strach zo smrti, z blizkych, zo svojej. Z nezname, z nevedomosti. Proste strach. Nedavno mi zomrela blizka osoba a ten strach je neznesitelny. Keby som vedela, ze nic neni, proste zomriete a hovoto nebojim sa, ale bojim sa toho duchovna. A este ked clovek cita,ze dobra dusa zla dusa. Kazda dusa je nejaka. Kazdy ma aj zle myslienky, ved nemozeme zato s akou dusou sme sa narodili. Proste tajomno ma desi
Skús knihu od raymonda Moodyho Život po živote, snáď Ti to prinesie iný pohľad na smrť.
Bobulka nemyslim si, ze keby si vedela, ze po smrti nic nie je, tak by si sa nebala. Bala by si sa a pytala sa, naco zijes. Takto existuje velka nadej v posmrtny zivot. Preco sa bojis duchovna? Pozri, ak sa clovek snazi zit cestne, tak ten raj, co ho caka potom, musi byt uzasny. My nevieme, ako je tam krasne, ale urcite je. Clovek by sa mal modlit za stastnu hodinu smrti, aby mu Boh dal milost byt na smrt pripraveny. Ano, kazdy mame hriechy, ale ak ich lutujeme, mame nadej, ze budu odpustene!
Ach bobulka, poznám tvoje pocity, tiež mám niekedy takéto myšlienky... hlavne odvtedy, keď sa mi narodila malá. Možno som viac precitlivelá, zodpovedná, staršia 😒 .... ale taktiež rozmýšľam, že si prečítam spomínanú knihu (má celkom fajn recenzie), ale musíme myslieť pozitívne a tešiť sa z každého nového dňa. Proste si viac užívať života a toho čo máme 😉
hej kniha Život po živote tiež ma to napadlo ako prvé 😉
@bobulka34 mala by si viac mysliet na prítomnost lebo to je život to čo prežívame teraz nie to čo bolo a už vobec nie to čo bude inak nežijeme ak stále premýšlame nad vecami ktoré sa buď stali alebo sa stanú nik nevie čo sa stane a ako vraví teda píše
@emilyz ak lutuješ je to v poriadku 😉 tam je určite krásne a netreba sa bát ja sa teda nebojím lebo viem že nič zlé ma nečaká i ked neviem ako prebieha smrt nebojím sa jej 🙂
@bobulka34 som na tom dost podobne ako ty..pred nedavnom sme mali v rodine jeden kolaps..nastastie skoncil dobre,prosila som vsetkych anjelov aj mojich aj jej,aby sa prebrala a prebrala sa...no od vtedy ked mi zvoni mobil,mi vzdy hlavou prebehne,ci sa nieco nestalo,tak isto aj ked manzel meska s prace alebo ked u mojich rodicov(ktori byvaju nad nami)pocujem nieco buchnut alebo take silnejsie dupotanie,tak tam bezim,ci sa niekomu nieco nestalo..viem,co zazivas
ja mam tiez strach, lebo je to take tajomno.. neviem si vobec predstavit, co clovek vsetko pocituje pri umierani pri plnom vedomi.. ako sa prenesie do dalsich sfer bytia, ako vie, co ma potom robit a pod. je to nieco pre mna take nepredstavitelne... pred rokom umieral otec doma. vedel, ze umiera, vedeli sme to aj my... ale nevedeli sme dopredu, kedy to pride a kedy to vlastne zacalo. cely cas som si hovorila, ze to zvladnem byt pri nom, ze budem silna, ze to je prirodzeny kolobeh zivota. ale potom to niekto zhora zariadil inak, asi to tak malo byt. prave v case, ked zomrel som nebola na Slovensku, a vtedy som si uvedomila, ze asi by som to nezvladla byt vtedy pri nom. mama sa tym casto zaobera, riesi vsetko, co si vsimla okolo jeho smrti, dlho nemohla spavat, ani ja som nemohla prve tyzdne. stale sa mi o nom snivalo, az raz mi v sne povedal, ze sa ma dobre a ine veci. neverim na sny, ale boli take zvlastne.. a casto uvazujem, ci to bol len vyplod z mojej hlavy alebo nieco na tom nasom rozhovore v sne moze byt. aspon mama z mojich snov cerpala taku nadej, ze smrtou neskoncil, ze sa mi naozaj prihovoril. neviem... ja som mala take pozitivnejsie sny, sestra, ktora bola pri smrti mala skor nocne mory.
aj ja som sa bala, lebo clovek "nevie do coho ide", kedze sa odtial este nikto nevratil 😝 ale uz sa nebojim 😵 trvalo to dlho, ale uz viem, co je po smrti... spanok 🙂 takze pohoda lesna, clovek sa vyspi a nic ho netrapi 😀 a teraz vazne... po tomto spanku u kazdeho cloveka nastanu 2 veci: 1. bud skonci na novej zemi 2. navzdy pominie. je na kazdom z nas, co si vyberieme a ja sa uz tesim na to, co bude po tom, lebo tu to za vela nestoji.
Smrt je take tajomstvo ako aj novy zivot. Ako hovori moja babka, "smerc sebe nevybira" - smrt si nevybera. A ide. Kto pocitil jej blizkost, vie, ze je to strasne. Moja osobna skusenost, ktoru nechcem blizsie rozpisovat, je, ze s vierou sa to da zvladnut lahsie. Ak sa tie posledne hodiny naplnia modlitbou, cloveku to doda velku silu a nadej. Je to velmi tazke. Ale bez viery si to neviem predstavit. A tymi modlitbami pomahame aj umierajucemu priblizit sa vo viere druhemu svetu.
Co sa tyka tych snov, co spominas, bets, tak je to podla mna milost, ak ten zomrely da vediet, ze je v poriadku.
sabiatko, to je blbosť že sa navždy pominie, to nie je možné, duša je naveky, znovu a znovu sa inkarnuje na tuto zem, nedá sa zničiť.....
🙂 suhlasím,že sa netreba báť,aj ked nevieme,čo presne bude,a možno je to tak lepšie.Ale určite niečo je,ved načo by sme žili ,zbierali skusenosti zo všetkých smerov,....len preto,aby to jedneho dna skončilo???Určite nie.A tiež súhlasím,že veriaci to asi maju ľahšie,Boh je milostivý a milosrdný a preto nič zlé si pre nás nepripravil,ja neverím na peklo,zlá či dobrá duša,každá prejde očistcom,aby potom mohla isť za "svetlom".
Aj ja sa bojím smrti,ale v takej súvislosti,že mi je ťažko pri predstave,že mojí blízki už odrazu nebudú v mojej blízkosti aj fyzicky.
ja sa tiež bojim hlavne zo smrti mojich blizkaych... je to čisto z mojej sebeckosti lebo by mi chybali... uvedomujem si to ale proste ja chcem ešte všetkych ktorych mam rada pri sebe a neviem si predstaviť že bby odišli... čo sa tyka mojej smrti tak sa bojim hlavne toho že chcem ešte vychovať svoje dieťa a byť po boku mojho manžela... Inak na smrť sa podla mna treba psotupne pripravovať. Ja ešte určite niesom pripravena, a niesom zmierena s tym že by som tu všetko opustila. Nechcem odisť od ludi ktorych milujem aj ked viem že po smrti ma čaka niečo ine niečo vyššie ale aj tak by to bolo teraz ťažke kedže by som zrejme ešte nechcela pochopiť že musim odisť a bolo by pre mna ťažke si pripustiť že už tu mńemožem ostať a musim isť na ine miesto. To by ma brzdilo a myslim že to by bol najväčši problem...
jo a ked tu tak čitam tak mi pripada smiešne ako niekto tvrdi že po smrti bude to alebo hento... podla mna budeme všetci velmi prekvapeni čo bude... a ja tiež ale aspon ma neprekvapi to že budem prekvapena 😀 😀 😀
bez ohladu na to, ci nieco po smrti bude, ci nie, smrt patri k zivotu tak, ako aj narodenie
smrt blizkych boli, velmi, ale raz to pride, aj ja raz zomriem, nebojim sa, viem, len si prajem aby to bolo rychlo 🙂
a co bude potom, neviem, ale ma to nejak netrapi
a dovtedy sa budem snazit vyuzit kazdu sekundu tak, aby to stalo za to 🙂 byt tu pre mojich blizkych, pre seba, tesit sa zo zivota
takisto ako boli porod...tak isto boli aj dietatko ked prichadza na svet...ide zo svojho miestecka z nas 😵 von do neznama bolestivo ale potom je to krasne...tak isto aj smrt boli vsetkych...ale urcite to nekonci.nekoncime smrtou-urcite sa vsetci raz stretneme...mozno sa narodime este raz aby sme nieco napravili,ked sa to nepodari este raz sa narodime...ale urcite nas caka len nieco pekne a teple
Ahojte. Mne v januári zomrela starká a teraz nedávno starký. Boli to neuveriteľne dobrí ľudia. Chodila som tam každé moje letné prázdniny. Neviem sa s tým poriadne vysporiadať. Starká bola chorá, ale starký zomrel tak nečakane, rýchlo...Odvtedy stále myslím len na to, že tu nikto nebude večne, že stále bude niekto z mojich blízkych zomierať a je to zdrvujúce. Napríklad dnes večer som sa kúpala a uvedomila som si, že tu už starký pre mňa nikdy nebudú...A prišiel plač. Ale aspoň sa mi uľavilo. Niekedy sa snažím to v hlave potlačiť ako keby sa nič nestalo a všetko je v poriadku, ako keby som chcela potlačiť to, že tu už nie sú...Nedokážem ísť starkej ani na cintorín, ešte som tam nebola ani jej zapáliť sviečku a to mala pred piatymi dnami meniny. Ale nedokážem to, neviem proste nemôžem. Cítim, že odišlo niečo zo mňa, nejaký kúsok, ktorý už nikdy nenahradím a nevyplním a ťažko sa s tým žije.
@bianka... jo da sa to trocha prirovnať k porodu vraj je to pre dieťa strašny šok ked sa zrazu odchadza z miesta kde bolo cely jeho doterajši život... no a smrti sa pravdupovediax bojim... aby som dokazala prijať čo sa so mnou deje a že všetkych musim opustiť... a že musim isť neviem kam... neviem si to predstaviť a dufam že to tak skoro nepride (klop klop) a že sa postupne životom budem s tou myšlienkou zmierovať.. Ale tak nikdy človek nevie kedy to pride... Ty si to vieš normalne realne predstaviť že by to prišlo??? Ja nie.
@alias313 na to treba asi len čas nič ine nepomože.. a kolko času? to teda neviem každy sa s tym zmieruje po svojom 😔
@eeevvvkkkaaa tak to je evka tvoj nazor, ja som presvedcena, ze sa pominie. a dusa nie je vecna... teda moze byt, ale iba normal komplet s telom. a na inkarnaciu neverim, taky zivot nedava zmysel.
baby nechajme sa prakvapiť 😉 ešte sa na druhom svete budme smiať ako sme si to všetko predstavovali a nakoniec to je uplne inač, pre nas teraz nepochopitelne ale v podstate podla mna uplne jednoduche ale my sme takými otrokmi svojho komplikovaneho uvažovania že tu jednoduchu krasu nikdy nepochopime... až ked umreme.. teda ja si myslim
ja sa bojim len toho, že už nebudem mocť byt z mojimi najdrahšimi, manželom a synčekom, milujem ich najviac na svete a nechcem byť bez nich, nikdy sa nechcem od nich odlúčiť, to jediné mi na tom vadí, toho sa bojím. A ešte sa veľmi bojím toho že budem dlho chorá a budem trpieť v bolestiach.....
@macka01 Máš pravdu, že Boh je milosrdný a nič zlé si pre nás nepripravil. Problém je len v tom, že sú ľudia, ktorí Boha sami odmietajú, odmietajú jeho zákony, atď... Takíto ľudia sami odmietnu aj nebo, či večnú blaženosť, lebo tam vládne Boh a oni sa jeho vláde podrobiť nechcú, takže dobrovoľne sa rozhodnú pre život bez Boha aj po smrti. No a práve toto, tento stav bez Boha, je peklo. Ale nechcela som ani tak veľmi o pekle, skôr chcem povedať, že všetci máme veľkú nádej, ak dôverujeme Božiemu milosrdenstvu.
no ja viem co je po smrti ..... myslite si co chcete ale po smrti je bud nebo alebo peklo pre dusu ktora nezomiera....podla toho ci tu na zemi pred tym nez zomriete prijmete srdcom a vyznate ustami ze Ježiš Kristus z Nazaretu je vasim Panom a ze sa mu odovzdavate a ze mu verite...... ked nebudete patrit Jezisovi tak patrite ci sa vam to paci alebo nie satanovi a tudis uz je to potom jednoduche kam clovek pojde ..... po smrti
tak vela stastia v rozhodovani sa este nez zomriete......pretoze po zomreti uz nemozete ustami vyznat..... 😉
inak satan sa snazi ludi oklamat vsetkymi roznymi sposobmi ake len existuju (este je cas, je zivot po zivote, to nieje take lahke urcite to nieje len vyznat alebo ze Boh neexistuje a tak dalej.....)
ja sa smrti nebojim...viem ze idem domov.....a kludne kamenujte...viem komu verim
V bříšku
26.03.2009
V bříšku těhotné ženy byla dvě miminka. První se druhého zeptalo:
- Věříš v život po porodu?
Určitě. Něco po porodu musí být.
Možná jsme tu hlavně proto, abychom se připravili na to, co bude pak.
- Blbost, žádný život po porodu není.
Jak by vůbec mohl vypadat?
- To přesně nevím, ale určitě tam bude více světla než tady.
Třeba budeme běhat po svých a jíst pusou.
- No to je přece nesmysl!
Běhat se nedá.
A jíst pusou, to je úplně směšné!
Živí nás přece pupeční šňůra.
Něco ti řeknu. Život po porodu je vyloučený - pupeční šňůra je už teď moc krátká.
- Ba ne, určitě něco bude.
Jen asi bude všechno trochu jinak, než jsme tady zvyklí.
- Ale nikdo se přece odtamtud po porodu nevrátil.
Porodem prostě život končí.
A vůbec, život není než vleklá stísněnost v temnotě.
- No já přesně nevím, jak to tam bude po porodu vypadat, ale každopádně uvidíme mámu a ta se o nás postará.
- Mámu?
Ty věříš na mámu?
A kde má podle tebe být?
- No přece všude kolem nás!
V ní a díky ní žijeme.
Bez ní bychom vůbec nebyli.
- Tomu nevěřím!
Žádnou mámu jsme nikdy neviděl, takže je jasné, že žádná není.
- Ale někdy když jsme zticha, můžeme zaslechnout, jak zpívá nebo cítit, jak hladí náš svět.
- Víš, já si fakt myslím, že opravdový život nás čeká až potom…
@ewellina to iste citim aj ja bojim sa prisť o mojich blizkyc, vždy som sa toho bala...
@hejdita ty si fakt mysliš že po smrti može byť šťastny len kresťan katolik??? Ja osobne som kresťanka katolička ale toto by som sa asi neopovažila napisať, tym dehonestuješ a uražaš všetky ostatne cirkvi... Boh sa zjavi každemu v niečom inom, niekto ho vidi ako ježiša krista iný ako alaha, niekto možno len ako lasku ktoru musi žiť. Preto verim v posmrtny život ktory je skryty mne aj tebe a je sila povyšiť seba nad ineho človeka ktory ma inu vieru, to by som si nikdy nedovolila...
@marianka79 krasne fakt krasne 🙂
dievčatá, čítala som knihu Život po živote (a určite nie som jediná) a je to veľké povzbudenie. A netrápme sa, čo nás čaká v čase umierania. Strach máme všetci - väčší, menší... bolo by to zvláštne, keby sme ho nemali, sprevádza predsa všetky naše veľké i menšie skúšky v živote. Netriasli sa vám ruky, keď ste si vyťahovali maturitné otázky? A išlo vtedy o život? A predsa sme sa báli a nikto nám to nevyčítal.... strach z neznáma, z možného zlyhania... to prežívame denne niekoľkokrát. Nemrhajme vzácnym časom zbytočným hľadaním "bubákov", ktorí sa skrývajú v každom temnejšom kúte. Žime radostne, nech v čase umierania nemusíme ľutovať, ako sme to vlastne žili...
Zodpovednosť za malé deti nás zväzuje, bojíme sa, že nesplníme svoje poslanie vychovať ich do dospelosti... no musíme si priznať, že v tomto nič nezmôžeme. Užívajte dňa, a milujte svoje deti a drahých tak, akoby bol posledný. Snažím sa synovi najmä pred spaním povedať, že ho ľúbim (aj cez deň, ale najmä pred spánkom), aby, ak sa naplní môj, či jeho čas, vedel, že bol milovaný. 😵
@jankajs pekne a výstižne si to napísala 😉
ak veris na posmrtny zivot, tak sa zacni viac zaoberat tymi vecami....zla dusa a dobra dusa sa nedostane do vienka pri narodeni , svoju dusu si formujes sama 😉 ked sa do toho zahlbis ,zistis vela zaujimavych veci, ktore ti ten strach odstrania