Mám strach zo šoférovania

@ann092 aj to som rozmýšľala, ale kúpil automat (že nech to mám jednoduchšie) a sme v malom meste, automat nemá žiadna autoškola

Ja som si urobila vodicak v 18ke, jazdila potom asi tak 2 mesiace a potom nič. Začala som minuly rok v novembri, mala som 41. Po prvej kondičnej jazde som usúdila, že to prežijem a kúpila auto 😁. Spolu som mala 5 kondicnych jázd, z toho 2 na mojom aute. Stalo to za každé €. Keď idem prvý krát náročnú trasu, pozriem si ju vopred poriadne na Google Maps, kde je aký odbočovací pruh a tak, nech som istejšia. Inak krátke trasy (do prace a podobne) jazdím denne.

Teraz čítam automat…manželovi pekne poďakuj, fakt ťa má rad, uľahčil ti život 🙂. Ja som tiež tak mala, v autoškole 3 kondičné jazdy na manuálnej prevodovke (ublížiť ti to neublíži) a potom dve jazdy na vlastnom aute kvôli automatu. Na automat prejdeš veľmi rýchlo, najmä keď nemáš silný návyk na manualku 🙂

Automat je ta najlepsia vec pre poserov ako sme my 🙈🤣 mala som 3r vodicak a bala som sa ako ty, no dostala som auto a musela na nom dochadzat 30km do prace, inak by som v buse zabila 1,5 hodiny. prvych 10 jazd islo so stiahnutym zaludkom a hnackovala som 2h pred kazdou jazdou 😅.
Dnes po 5r mam najazdenych 60.000km a este ma to aj bavi 💪🏻
Len do toho, posad muza vedla seba a trenujte, pripadne ked ti bude do toho frflat, tak sa prekonaj a chod sama po kludnej trase, kde nechodi vela aut.
O 2 roky sa na tom budes smiat, mat auto a jazdit je skvela vyhoda, stoji to za ten prekonany strach 😊

Aj ja som si zaplatila kondičné jazdy. Zo začiatku som mala hrozný strach, ale nemala som inu možnosť. Teraz pôjdem aj 600km a to som len víkendový vodič 🙂. Postupné ten strach sa ti bude odbúravať najhoršia je ta prvá jazda sa prekonať a ísť.

Btw, ja len dodam, ze po 5 odjazdenych rokoch krizom krazom aj po zahranici by som si do auta s manualom nesadla, proste mi to nikdy neslo a ani nepojde. Automat je dar od boha 😁

@jazula skola-skolka-praca mám presne 2,8 km 🤦
Spojka bola v autoškole peklo, inštruktor sa smial či hrávam futbal, že vôbec nemam cit v nohe. "Veľmi" mi to pomohlo 😁🤦

@jazula
@hankab
@vecnemlada
Ďakujem za podporu. Ja som si vedomá, že jazdiť a jazdiť. Aj sa teším, že nebudem odkázaná na muža a budem si hlavu búchať že som mala jazdiť už keď som bola doma s deťmi 🤦😁

Presne mňa tiež úplne ničil v autoškole pred rokmi na spojke 🙈. Normálne som bola prekvapená, ale tie roky v pozícii spolujazdca mi prospeli a aj s tou spojkou to bolo oveľa ľahšie, ako som si pamätala 😅

Ja som si urobila vodičák v 18, tiež odjazdila len párkrát a roky nič. Šoférovať som začala v 33, keď mi manžel kúpil auto s automatom. Párkrát som si to odskúšala s manželom, -a odvtedy seba a deti po okolí odveziem bez problémov.

Akoby som čítala o sebe 😂 vodičák mám asi od 20tky. Potom som nešoférovala nejakých 10 rokov minimálne... Dala som pár jázd s mužovým veľkým autom ktoré mi zadochlo na každej (a teraz fakt každej, to nepreháňam) križovatke. Spojka je môj úhlavný nepriateľ 😂 chvíľu na to som skončila na rizikovej PN bez vychádzok, takže na cca pol roka zasa nič a s novorodencom som za volant nesadla a nešoférovala som ďalších 5 rokov. Potom keď som znova začala šoférovať, mi manžel kúpil malé auto ktoré mi zadochlo iba cca v každej tretej križovatke 😂 donútila som ho predať ho a chcela som automat, ktorý mi nekúpil. Zasa začínam šoférovať, už asi tretíkrát, mám manuál, ktorý mi už nezadochne. Max občas pri parkovaní 😇 od septembra ma čaká vozenie staršej so školy a ani nie ročný nám bude robiť doprovod. Šoférovanie stále beriem ako nutné zlo a keď nemusím, do auta nesadnem, ale zasa dostanem sa kam potrebujem. Strašne obdivujem ženy, ktoré to baví, ale ja som nikdy nebola typ čo by mala rada autá a veci okolo nich a keby ma muž v tej 20tke nedonúti ísť na vodičák, tak ho určite nemám. Poviem ti čo mne hovorí každý, šoférovať, šoférovať, šoférovať... Už sa mi neklepú kolená keď mám niekam ísť, ale veľký rešpekt mám stále 🙂

Vodicak som robila v 2011, jazdila som ale len krátke trasy, od nástupu na materskú s prvým synom som nejazdila. Bola som doma 6,5r (výnimočne raz do roka keď trebalo odviezť/priviezť muža trebárs zo servisu s drzhym autom), začala som jazdiť teraz, keď som nastúpila opäť do prace. Pocity všelijaké, prvý deň total stres, po mesiaci už super, respekt mám pred tuhou zimou aka u nás býva, ale zvládnem. Tak si ver a skusaj.

Aaach presne môj prípad, vodičak od 18tky, teraz o chvilu 34 a 2 deti ktore bude treba voziť...par pokusov som mala ale tukla som hneď na parkovisku a odvtedy som nesadla, strašný mam strach, mala som aj kondičné jazdy, ale aj tak som proste sama sa bála a s deťmi ani za svet....lenže bývame mimo mesto kde ide raz za 2 hod bus takže proste nejako musím začať, ale len si na to spomeniem tak mi je od žalúdka...strašne som na seba nahnevaná ze som taka neschopná, odkázaná na muza, vkuse ma musí voziť, ja sa sama odtiaľto ani nepohnem...ach no asi som ti nepomohla ja len ze v tom nie si sama....

Ahoj mňa tak posadili do firemného po 10 r od vodičáku. Pred každou jazdou má presralo😂, pocit na grcanie bol tiež a čo párkrát mi zdochlo aj som to sem tam suchla ale dnes už jazdím ako kráľovná a ver mi že je to 1000x pohodlnejšie ako ťahať sa s deťmi a taškami po autobusoch. Prídeš do toho. Neboj

Vyber si a naplánuj svoju jednu trasu max dve (dom - skola, skola - práca) toto prejdi s autoskolou koľko krat treba a potom pol roka len tieto trasy a dostaneš sa do toho.

Musis sa osmelit a ziskat sebavedomie….ja som prve dni soferovania vstavala o piatej rano a chodila som jazdit po meste, aby som sa osmelila, nebola este premavka, bolo to prijemnejsie, az tak po dvoch tyzdnoch som si trufla vozit deti, dnes si zivot bez auta neviem predstavit

Presne toto dilema momentálne riešim aj ja 😀 vodičák od 18tky, chvíľu som jazdila, potom som mala malý ťukanec na ceste a odvtedy nič, teraz mám 31 rokov a taký blok v hlave že až 😀 pár krát som aj skúšala mimo mesta, ale stále ten blok, stresujem, nie so už s autom vžitá.. v poslednej dobe ma štve že som stále niekomu na krku s odvozom, cítim sa ako na ťarchu, neviem sa sama nikam dostať, stále otázky od rodiny či už konečne jazdím a teraz aj tehotenstvo do toho 🙂 viem že budem potrebovať jazdiť aj s malým, čiže sa teraz odhodlávam na kondičné jazdy 🙂 priateľ síce vraví že je to zbytočné, že mám s ním jazdiť, ale potrebujem potlačiť blok a skúsiť ísť do mesta bez výhovoriek že nechcem a bojím sa.. potom plánujem kúpiť automat a chcem zažiť slobodu nebyť na nikom závislá a ísť kam chcem a kedy chcem 😇 urob to aj ty pre seba 🍀

Cítam,že máš automat. Tak to väčšina veci ,z ktorých býva strach opadá... žiadne zdochnutie na križovatke, preradovanie, problém v kopci, nekonečné radenie v kolonach atď atď budeš len sledovať premávku a sústrediť sa výlučne nato. Tiež som podobný prípad, vodičak som si spravila v 18 a nejazdila som vôbec. Začala som po 30 a tiež som si kúpila automat.

Ahoj. Ja som si vodičák robila len minulý rok, mala som 36 rokov.
Odjakživa som mala strašný strach zo šoférovania, dokonca som prihlášku chcela 3x stiahnuť. Našťastie mi inštruktorka povedala, že ona je tu na to aby uznala za vhodné, či na ten vodičák mám, alebo nie. Po autoškole som chvíľu jazdila (naozaj len pár dní) pretože potom napadol sneh a to som fakt nemala "gule" jazdiť. Začala som až v marci tohto roku. Je pomaly september a každý každučký deň som pred nástupom do auta presedela na wc, pretože ma vždy prehnalo. Najskôr som si na auto dala Z, na jednej strane sa mi tak šoféri nelepili na zadok,na strane druhej trúbili pomaly pri každej príležitosti, tak som si ho dala dole.. Až po takmer pol roku môžem povedať, že strach z jazdenia a zo situácii na ceste, sa znížila na polovicu (to mi na vozovku už vbehlo aj dieťa, cyklista si zmysel, že mu je chodník úzky, tak len tak bez rozmyslu si to šibol na cestu predo mňa, niekoľko krát mi vbehli aj zvieratá, nedali mi prednosť "lepší" šoféri,) dôvera v seba sa trošku zvýšila a je to podstatne lepšie. Ale trvalo mi to pol roka každodenných jázd (iba 6 km denne, posledných pár dní si dávam aspoň 20 km) kým si do auta sadám bez veľkého strachu a s väčšou sebadôverou a konečne si aj rádio hlasnejšie pustím a občas aj pospevujem. Zatiaľ jazdím len po meste (pretože mimo mesta idem maximálne 70 a to sú tí šoféri jak urvatí z reťaze, trúbia, obiehajú, no des) cez mesto 40-50,(aj keď idem 50 cez mesto tak ma obiehajú) ale napríklad do zákrut maximálne 30 lebo viem, že vo vyššej rýchlosti ju nevyberiem, nie je to ktoviečo, ale cítim, že som sa zlepšila. Ver si, sadni do auta a najskôr pár km denne a postupne zvyšuj, lebo len keď budeš jazdiť naučíš sa.
Mne to tiež bude možno aj niekoľko rokov trvať kým budem so sebou aspoň na 80%spokojná, ale určite bude lepšie. Držím palce.

Ahoj, uplne ta chapem som skoro presne v rovnakej situacii, vodicak som si robila pred rokom ako 36 rocna, a chcem ta povzbudit ze to urcite zvladnes ked to zvladam aj ja v bratislavskej premavke. Mas super manzela ked ti kupil automat, ja mam tiez automat, soferovat manual by som si netrufla. Po autoskole som mala uplnu paniku pri predstave ze by som mala auto soferovat sama a ze tam uz nebude instruktor ktory to vyriesi ked ja nieco pokazim 🙂 Tri stvrte roka som poriadne nejazdila a zacala som az teraz ked mam vlastne auto, soferovala som ho sama uz trikrat! 😂 Zatial jazdim iba trasy, ktore poznam, ked idem novu trasu vzdy si dopredu pozriem na Google street view ake znacky su pred krizovatkami aby som nerobila zmatky (lebo obcas sa mi stane v tej rychlosti ze si znacku nevsimnem), a do akeho pruhu sa mam pred krizovatkou zaradit. Samozrejme kedze sa len ucim soferovat urobim vzdy nejake chyby, ale potom si vzdy napisem poznamky ze co som mala urobit inac aby som chyby neopakovala a zlepsovala sa😂 Panika ma chvalabohu presla, uz citim iba miernu nervozitu predtym ako sadnem do auta, a akonahle nastartujem uz sa sustredim na cestu a na nervozitu zabudnem. Velmi mi pomohli cvicenia na ukludnenie napr. dychove (tie som si zacala robit z uplne ineho dovodu, a neplanovany ucinok bol ze ma presla panika zo soferovania). Dokonca ma soferovanie na automate celkom bavi len stale nemam este tu istotu ze viem okamzite spravne zareagovat a vyriesit kazdu situaciu. Jedine som v strese ak mam zaparkovat niekde rovno z hlavnej cesty kde je premavka a za mnou cakaju auta az zacuvam… vtedy velmi nadavam lebo na cuvanie proste potrebujem svoj klud.
Ked budes jazdit iba jednu dve trasy to mas velmi jednoduche, naucis sa presne kde su ake znacky, kam sa treba zaradit a kde odbocit, prejdes si to najprv s muzom ako spolujazdec, potom ako sofer a on bude vedla a ked to budes mat natrenovane pojdes aj sama. Ja som nakoniec zistila ze ked som sama je to pre mna najlepsie lebo ma nikto nerozptyluje 😉 Drzim palce!

Ja som vodický urobila na 18 z donutenia a vobec som nešoferovala, obrovský strach teraz po 20 rokoch mam 40 som sadla do auta, manuál a rozjazdievam sa, a chodim aj sama , normálne som na seba hrdá, vdacim mojmu manželovi ma skvelu trpezlivost a pomohli mi jeho rady ohladom šoferovania, kedy prehodit rýchlost, ako jazdit v pruhoch, ked nevidis do zákruty držat sa v svojom pruhu, nevybočovat, teraz je uplne iná doba a človek naozaj to auto potrebuje, mladšie ročníky s tým vobec nemaju problém, neboja sa, treba mysliet na to čo ti auto dá, tu slobodu, ist kdekolvek, kedykolvek, odviest sa nie mat pred očami najhoršie scenare mat v hlave tie pekné veci a osoh auta

@hankab ahoj, smejem sa na tvojej odpovedi, ja začínam tiež po rokoch na automate a presne, tie hnačky, stres 🤣🤣 kedy si sa odvážila ísť sama v aute?

@mia2906 chvalabohu som tiez mala a stale mam automat, do manualu by ma nikto nedonutil sadnut dodnes 🤣 mala som vodicak asi 3 roky, ked som si kupila auto. Najskor som so sebou brala kamosov, ktorym som velmi ochotne podavala kluce, ked som niekam musela ist 😁
Tie hnacky a stres trvali prvych par tyzdnov, potom som sa prestahovala do okresneho mesta za priatelom a bola nutena chodit autom do prace, sby som nemusela vstavat o 4 rano a presuvat sa mestskou na 3x. tam to bola tiez panika a stres ale zaroven ma to strasne posunulo sa prekonavat 🤞🏻 Uz ked som si natrenovala cestu do prace cez dvojprudovy kruhac a dalsi totalne nezmyselny, cez ktory kazdy vodic prechadzal sregom (cez obrubniky), tak to pomaly islo. Zaroven tam bol kus dialnice po ceste do prace, tak som zase len trenovala.. po polroku to uz bolo celkom fajn, stale som pridavala nove lokality no bala som sa chodit hlavne v zime po veceroch, ked uz bola tma. Si pamatam ako ma otec vysmial, ze co panikarim, ved po tme je cesta stale rovnaka ako po svetle 😅
Robilo mi velky problem chodit po cestach medzi mesto, kadial chodilo vela kamionov - ked sa na mna nalepili a videla som v spatakoch ako su meter za mnou, len som sa modlila aby predomnou nikto prudko nezabrzdil, lebo som sa videla rozmacknuta na placku medzi osobakom a kamionom. Rovnako na dialnici aj doteraz nerada obieham kamiony zlava, ked sa musim rychlo zaradit lebo idu auta za mnou, tak radsej za nim spomalim a cakam kym prehdu vsetky auta 🙈 na dialnicu vyjdem uz bez strachu kedykolvek, ale velky respekt je tam stale. Hlavne na R1, kde nie je ostavny pruh a niektore useky su mega preplnene, neviem sa tak pohotovo zaradovat medzi auta pri predbiehani.
No som na seba hrda, lebo aj vodicak som robila s neprijemnym instruktorom vzdy nadopovana magnezkom a s hrcou v hrdle. Aj ked som uspesne spravila skusky bez chybicky, myslela som si vtedy, ze do auta realne sama nikdy nesadnem. Dnes jazdim do prace kazdy den a mesacne spravim vyse 1000km, prejdem kdekolvek a nebojim sa.
Drzim palce, aby si sa tiez prekonala a jazdila coraz viac, je skvely pocit byt samostatna a nespoliehat sa, ze ta vzdy niekto niekam odvezie 😊