Mám problém s telefonovaním. Neznášam to vyvoláva to vo mne v niektorých prípadoch úzkosti. Mám svoj okruh ľudí s ktorými mi nevadí telefonovať hoci o polnoci ale potom sú takí kde keď vidím že volajú mi prepadne ma normálne panika lebo neviem čo chcú a neznášam v telefone take to vyhovaranie sa a podobne. Oni vedia že mám s rým problém a že majú mi radšej napísať. Nenavidim keď mi napisu ze niečo potrebuju ale nenapíšu rovno čo a ja keď odpisem o čo ide hneď volajú. Potom jasne ze nedvihnem pritom mohlo ísť o drobnosť ktorú by som rada urobila ale vždy sa bojim ze pôjde o niečo čo nebudem vedieť odmietnuť a takéto dohady cez telefón nenavidim. Fakt ma z toho miestami až boli brucho. Aj keď mi niekto cudzí vola mám problém dvihnúť a musím sa veľmi prekonávať keď neviem o čo ide. V skratke nenavidim telefonovanie keď neviem o čo ide.máte to niekto podobne?
@tuippo nepotrebuje terapeuta. Toto ma drvivá väčšina introvertov.
@mamamasama nechaj rozhodnutie na ňu
@mamamasama áno, súhlasím. Avšak dá sa s tým pracovať a cvičiť to.
@tuippo 🤣🤣🤣
Ja naznasam ak mi niekto vypisuje, radsej som ak mi zavola, ja radsej zavolam ak nieco potrebujem. Neznasam vypisovacky vo vseobecnosti, pride mi to neosobne.
Nemala som to až takéto, že by ma brucho bolelo, ale rozumiem tomu, čo popisuješ. Neznášam ten pocit, že neviem kto volá, ako reagovať, v hlave som si nacvičovala rôzne scenáre čo poviem ak povedia verziu A, čo ak B, čo ak C... alebo som zvykla aj nezdvihnúť a potom si googliť neznáme čísla, alebo ak som potrebovala niečo vybaviť na úrade, banke, lekára atď a nedalo sa emailom, tam som tam radšej išla osobne ako by som mala volať. Ani prácu som nechcela žiadnu, kde treba zdvihnúť telefón. Nakoniec som musela zobrať jednu prácu, kde som to proste robiť musela, 80% mojej práce išlo cez telef=on a mala som kolegyňu, ktorá s tým teda problém nemala...keď sa chvíľu nudila, tak hneď volala mužovi, svokre, nechtárke pre termín, účtovníčke pre každú blbosť, proste si našla dôvod niekomu zavolať :D To je síce čisté psycho, ale ja som sa od nej naučila, že nikto jej hlavu neodthol a strašne veľa vecí vybavila ozaj rýchlo oproti mne, čo som radšej išla osobne, vypisovala maily a čakala na odpovede...najprv mi to bolo veľmi proti srsti, aj som frflala na každú úlohu, to načo tam mám volať, prečo, aj tak to nemá zmysel...ale zvykla som si a teraz už aj ja zavolám hocikam a zistím, čo potrebujem a je to veľmi oslobodzujúce 🙂 Treba sa zo začiatku prekonávať, ale ja som veľmi rada, aj si vravím, že tú prácu mi niekto poslal do cesty zhora, nech sa už zbavím toho odporu k telefonovaniu ;)
@viestta jasne sme dva typy ale myslím že keď ja niečo potrebujem od niekoho mala by som sa skôr prispôsobiť tomu človeku keď viem aký je . Aj ja rada zavolám ako som napísala tomu môjmu okruhu ľudí kde je to v pohode a keď niečo súrne potrebujem obzvlášť ale nenavidim keď niekto ma surnu každú jednu vec a stane sa panom nášho času keď zavola kedy mu chuti
Sociálna fobia, nájdi si terapeuta. Časť sedeni dokonca prepláca poisťovňa, za určitých podmienok
Musíš jednoducho počítať s tým, že ľudia nie si povinní sa ti prisposobivat.
Telefonicky vybavím veci jednoducho rýchlejšie a efektívnejšie
Nepotrebujes terapeuta, pokial z toho nie si uplne v prd..li. Tiez som introvert. Neznasam to. Niekedy si musim nacvicit co poviem. Radsej napisem alebo riesim osobne. Som v telefone trapna, zakoktana a myslim ze aj druha strana pocuje, ze je to pre mna neprijemne.
ked som bola mladšia, tiež som mala niečo podobné ... našla som si potom prácu, kde som bola nútená zdvíhať telefóny, či sa mi to páčilo alebo nie a postupne ma to prešlo. Už som na ten pocit aj zabudla, teraz si mi ho pripomenula. Hlavu hore, dá sa s tým bojovať 🙂
Tiez mam radsej pisomnu komunikaciu, ale neda sa vyhnut ani tej telefonickej, takze ked treba, tak treba a volam.
ahoj, ak si na fb, pridaj sa do nejakej skupinky pre introvertov a tam uvidis, ze toto je u introvertov velmi caste. na niektorych memeckach sa zabavis. uvidis, ze tento problem ma vela ludi.
ps: keby ti bolo nieco v telefone neprijemne, napriklad ta niekto poziada o nieco, co urobit nechces, tak mu povedz, vies co, zavolam ti za chvilu/vecer, teraz musim koncit. v klude si premysli, co chces urobit a povedat a neskor zavolaj s tym, ze zacnite ten rozhovor od zaciatku a vtedy sa ti bude lepsie reagovat.
Ked vies jasne formulovat co potrebujes aj pisomne, tak sa mozes dopracovat k vysledku pomerne rychlo. Len ci to vies.
Síce nie som introvert, skôr naopak, ale tiež neznášam telefonovanie. Taký pocit, že by som mala úzkosť zdvihnúť telefón, síce nemám, nevadí mi ani zdvihnúť cudzie číslo. Ale keď sa niekto vykecáva dlhšie, než pár minút, tak úplne znervôzniem a už len hľadám spôsob, ako hovor čím skôr ukončiť. Všetko čo sa dá, riešim oveľa radšej písomne, alebo osobne. Myslím, že to mám z detstva a mladosti. Telefón (hovorím teraz o pevnej linke, samozrejme 😁) sme mali v obývačke vedľa televízora, takže stále nás so sestrou otec napomínal, keď sme sa zakecali s nejakou kamoškou. Vo mne to nejako zostalo, cez telefón sa snažím byť vždy čo možno najstručnejšia.
Treba najst dovod tohto problemu.
Bože ja som toto tiež mala ale v práci. Neznášala som keď som mala čosi po telefóne vyriešiť, alebo mi niekto neznámy volal. Taká som bola šťastná keď som odchádzala na materskú 🤦
@h2 pre teba mám super radu,dvihaj telefón so slovami :juuuj,vybíja sa mi telefón,tak rýchlo čo potrebuješ? A môžeš zložiť hocikedy keď sa zacnes nudiť,akože si sa vybila😂toez neznasam ľudí,ktorí sa ani nespýtajú koľko času mám na hovor a vykecavaju… a celkovo telefonovanie,na úrady paneboze,objednať sa lekárovi,dokonca odhlásiť deti z obedov…nočná mora
aj ja to mám. Je to súčasť sociálnej fóbie. Ak s tým chceš niečo robiť je vhodné nájsť si terapeuta