Mám pocit, že už nedokážem byť dobrým človekom
Mam pocit, že som ostala strasne toxickou osobou a že už vo mne nie je nic dobre. Pred mojim vzťahom som bola osoba ktorá bola plná života, dobrej energie, stale vysmiata, šťastná, ľudia mi zvykli vraviet že som ich slniečko. Momentalne som ale na tom tak, že mam pocit že vo mne neostalo nic dobre, len zlosť, hnev, nenávisť kvôli priateľovi, ktorý mi roky ubližoval, nevážil si ma a bodku urobil neverou. Všetky tie roky s nim ma zlomili a neviem či niekedy budem vedieť byt taka ako predtým. Som stale nervozna, smutná, nešťastná, nic mi nevie urobiť radosť a pochybujem o sebe. Pochybujem o tom čo teraz dokážem ponúknuť ľudom. Ako sa stať znovu dobrým a (život) milujúcim človekom?
Poznam ten pocit. Ale to je vysledok zivota s toxickym clovekom, proste si to od neho "pochytila". Chce to cas, tak ako sa pise nadomnou, uz len to, ze si to uvedomujes a nie je ti to jedno, znamena, ze realne toxicka nie si, iba silne ovplyvnena zlym vztahom s tvojim ex. Ak si na tom tak, ze si nevies rady, neboj sa vyhladat pomoc odbornika, aj keby si sa psychologovi mala "iba" vyrozpravat a dostat tie negativne pocity zo seba von, aj to je ten najmensi krok k vrateniu sa k svojmu povodnemu ja. Drzim palce, viem ake stresujuce to moze byt, ked samu seba zrazu nespoznavas.
Ako sa stať znovu dobrým a (život) milujúcim človekom? Tym, ze sa zacnes mat rada, budes si samu seba vazit a zacnes na sebe pracovat - na svojom sebavedomi, hraniciach, aby sa to nikdy viac nestalo. Tvoje momentalne emocie (zlost, hnev, nenavist) su opodstatnene a typicke pre ludi, ktori zazili toxicky vztah. Mam s tym svoju skusenost. Da sa s tym pracovat. Ak chces, napis ss.
Ty si stále vo vnútri dobrým človekom. Prajem ti aby si to v sebe objavila. Zabudni na to čo bolo. Viem, že ti to určite veľmi ublížilo. Neboj sa prijať lásku od iných. To vylieči tvoje srdiečko. A verím, že potom sa znovu budeš usmievať. Nikdy si neprestala byť tým slniečkom pre ľudí. Pre tých čo ťa majú skutočne radi. Všetko dobré prajem.
Podľa mňa už len to, že sa nad tým zamýšľaš a nie je ti jedno ako vplývaš na svoje okolie znamená, že je v tebe to dobré, že si nezostala egoistická a zatrpknutá ... ale nazaoberaj sa tým teraz príliš, sústreď sa na seba, dopraj si čas vyliečiť sa, neboj sa prijať pomoc a podporu od svojich najbližších, je v poriadku sa vyplakať a vykričať, nechať aj negatívne emócie plynúť...a viem, že to tu možne je už otrepanou radou, ale mne to pomohlo veľmi, čiže sa budem opäť opakovať, ak sa dostaneš do bodu, kde si s tým naozaj nebudeš vedieť pomôcť sama, neboj sa pomoci odborníka a skús terapiu, aspoň aby si sa vyrozprávala, pri cudzom človeku to ide niekedy lepšie, lebo nemáš pocit, že ho tým zaťažuješ, čo asi bude tvojim problémom