Mám pocit, že ma nikto nemá rád

V prvom rade sa musíš naučiť mať rada samu seba a nečakať, že bude ťa mať niekto druhý rád a bude ti to dookola opakovať. Takto v živote nefunguje. Nie každá matka a otec sú schopní dieťaťu hovoriť, že ťa majú radi, ale majú ťa radi svojím spôsobom. Ak budeš v živote stále čakať, že niekto cudzí ťa bude mať rád, tak budeš často sklamaná. Musíš sa mať rada sama seba a potom uvidíš, že nadobudneš pocit, že aj okolie ťa vníma pozitívne.

Depresia začínajúca alebo už prebiehajúca. To je práca nadlho.. Dôležité je ze si si to uvedomila. Neviem koľko máš rokov tak neviem co ti poradiť

To je len puberta. Prejde. Chodievaj medzi ludi. Hovor svoj nazor. Maj konicky. Zi. ;)

Ten telefon je problem. Je to pasivna forma zabavy. Aj ked pozeras naucne videa a nie vtipne veci, alebo hras kreativne hry (riesenie rebusov), nie trebars len bojove.
Mozog pri tom bez pohybu tela zakrnieva. Mozog je tiez taky sval a treba ho cvicit. Aby mal tendenciu stale nieco vymyslat, produkovat.
Takze ked odlozis telefon, mas napady, co ides robit. Aktivna zabava.
Neostanes taka nerozhodna a nezacnes sa nudit.
To je spravne pracujuci mozog.
A to sa da natrenovat.
K tomu si navyse nutena bez telefonu (ci knihy, ori ktorych zvycajne nehybne sedis/lezis) pouzit k zabave aj zvysne casti tela. Takze pohyb (hoci na zaciatok aj jemny motoricky pri kresleni, pisani).
Dokopy to spolu s uspokojenim z cinnosti, ktoru robis, vyvola produkciu hormonov stastia a ty sa postupne zacnes citit kazdy raz spokojnejsia a spokojnejsia. K tomu to vyvola “hlad” po dalsom vymyslani aktivnej zabavy. Zacnes mat napady, co dalej tvorit. Cim sa stanes produktivna a zacnes sa viac zaujimat o svet okolo. Nebudes sa tolko ponarat len do seba. Nebudes ani tolko zavisla na potrebe uznania (ci prijatia) od druhych.
Taky clovek si uz lahsie hlada priatelov, lebo ma s nimi o com hovorit a nevyzaruje z neho ticha potreba “prijmi ma, daj mi najavo, ze ma mas rad, ze nieco znamenam, ubezpec ma, ze mam hodnotu”. (Take vyzarovanie ludi skor bezpecne odozenie). Navyse sa nesnazi stat priatelom s kymkolvek, kreativne si vybera, komu venuje pozornost. Citi sa pritahovany k tym, ktori mu mozu pomoct dalej sa rozvijat. Teda ho nenudia.

A paradoxne, ked budes mat uz ovela mensiu potrebu po uznani a prijati, zacnes tento pocit dostavat od ludi naspat.

Lebo teraz si ako bezodna studna. Ak ti aj niekto taky pocit da, ukludni ta to nachvilu. A mas potrebu zas dostat dalsiu “davku”. To ludi odradza. Citia, ze ti nestaci. Radsej si drzia odstup. (Alebo ti drsnejsi ta nazvu zufalkou).
Ked to prilis neziadas a si spokojna (lebo tvoj mozog aj sam produkuje hormony stastia, kedze mas svoje zdroje zabavy), citia, ze sami rozhodnu kedy a kolko ti toho pocitu daju a ochotne davaju viac a viac. Uznavaju ta.

Takze tvor. Napis si poviedku o niecom (nemusis ju zverejnit). Zozen si krabice, samolepiace tapety, urob si vlastny organizer do skrine/na stol (prve pokusy budu mozno katastrofalne. Nevadi, nech.). Kup si lacne tricka u cinana, v pepcu, v sekaci, prestrihaj ich, presi ich na vlastne navrhy (alebo na zaciatok obkukane od inych). Hodne sa pri tom naucis o tom, ako pracuju latky a strihy a zacnes postupne vytvarat komplikovanejsie veci, co su ti ako “druha koza” a vylepsia tvoj vzhlad.
Sadni na bicykel (chod na prechadzku) a vsimaj si okolie. Hladaj miesta, ktore ta pritiahnu atmosferou, ze ked sa tam zastavis a chvilu si tam posedis, mas z toho dobry pocit. Moze to byt rovnako dobre miesto v prirode, ako v parku, ako aj na terase v restauracii, odkial sa da sledovat zivot okolo. Dolezite je, ze to miesto pre teba vyzaruje pocit Pohoda.
Proste maj zabavu, ktora vyzaduje aj manualny pohyb. Pomaha to mozgu ostat nabudenym, kreativnym, tebe to pomoze zistit, co ta bavi/naplna a preorientuje ta to na kamosov, s ktorymi si vdaka tomu budes rozumiet a bude s nimi mat o com.
Nebudes sa citit odkazana na kohokolvek, snazit sa s nim najst spolocnu rec za kazdu cenu a nebudes sa citit mizerne, ze to nefunguje (a ze chyba je asi v tebe).