Mám 20 a neviem čo so životom

To, že máš teraz túto prácu, neznamená, že to budeš robiť celý život. To, že máš teraz tohoto priateľa, neznamená, že s ním prežiješ celý život a keď on chce stavať dom niekde pánu Bohu za chrbtom, že tam budeš musieť bývať.
Vodičák si určite urob a to čím skôr. Je to v dnešnej dobe už nutnosť, okrem iného ti to otvorí nové pracovné príležitosti.

@h2 Rada by som ten vodičak mala, len sa toho velmi bojim, celkovo šoferovania :((

To je úplne normálne, veľmi veľa žien to tak má. Treba to prekonať.

To, že máš v 20 rokoch nejakú prácu neznamená, že to budeš robiť celý život, nežijeme v 70.-80. rokoch minulého storočia. Ja by som asi na tvojom mieste rozmýšľala, PREČO sa tak strašne všetkého bojíš (nejake zlé skúsenosti z okolia, vplyv rodičov, výchova …) a potom sa podľa toho ďalej zariadila.

@yoxinka neviem proste mam uzkosti z toho co bude, ze neviem aka bude ta buducnost proste nechcem zmeny, bojim sa ich, neviem si predstavit mat deti, byvat niekde inde, a podobne

Tak veď bývaj doma, choď do práce do ktorej chodíš, nerieš deti a budúcnosť, ži v prítomnosti. Ja som si tiež 20 ročná nevedela predstaviť mať deti, muža, rodinu a neviem čo ešte, tiež boli veci, z ktorých som mala stres a tak som ich nerobila a venovala sa tomu, čo ma napĺňalo a bavilo. Ty celý život žiješ doma? Nechodila si nikde do školy alebo tak? Ja som bola od 15 na intráku, od 20 v BA (z malej dzedziny na východe) a to ma teda slušne zocelilo.

Je to v poriadku. Vela ludi v tomto veku nevie co chce od zivota. Tiez som nevedela co v zivote chcem a bala som sa buducnosti. Ten strach co bude je vzdy. Zmeny nemam rada, ale niekdy sa tomu vyhnut neda. Urobila som velky krok v zivote a odisla za hranice. Prac som vystriedala niekolko a az teraz som nasla dobru pracu, s ktorou som konecne spokojna. Uz nemam z toho stres, mam milujuceho partnera, ktory ma vo vsetkom podporuje. Vodicak nemam. Mam voci soferovaniu obrovsky respekt a strach. Ked vidim kolko debilov ma vodicak, ktori napr. ani smerovku nedaju, ked je to potrebne, jazdia ako blazni atd. ... 🙄 Vystacim si s MHD. Hlavne pre mna je, ze sa viem dostat do i z prace autobusom, aj ked cesta trva priblizne hodinu. Do mesta taktiez vyuzivam MHD. Na velke nakupy idem s priatelom.

@yoxinka no chodila som do skoly ale vzdy v meste, nemusela som byt na intraku, cestovat a podobne

Pre nás inteligentnejších sú takéto pochybnosti normálne, neboj je nás viac. Ja skúšam cielene osprostieť pozeraním Farmy ale zatiaľ asi nič. ☹

@bessie12 mne by tiez nevadila mhd ale kazdy ma tlaci do vodicaku, bojim sa tych zmien a nechcem ich, byvat samostatne dobre ale nie niekde v prdeli, najlepsie v meste kde mam rodinu a pracu, leby sa praca zmeni nevadi najdem si inu v meste alebo keby aj cestujem moc ale asi tym busom vlakom by som radsej nez autom

@neviditelnypes Neboj, vidím to nádejne. Len pozeraj ďalej, si na dobrej ceste. 🤦🏻‍♀️

Nemusíš mať vodičak, keď nechceš. Nikto ťa nemá právo tlačiť do niečoho čo nechceš. Ignoruj takých ľudí. A dôvody im nemusíš vôbec vysvetľovať. A čo sa týka bývania, tak s priateľom by ste mali nájsť vhodný kompromis, aby ste obaja boli spokojní.

Autorka, je úplne normálne, že si v tvojom veku nevieš predstaviť mať deti, si ešte veľmi mladá. To príde časom.

Tak možno to je problém. Keď sa bojíš ísť do iného mesta, nečudujem sa, že sa bojíš života tal celkovo 🤷‍♀️. K vodičáku, bojíš sa, nerobs si ho. Ja som si spravila vodičák, potom som sa bála a nešoférovala som 7 rokov. Potom ma šoférovať donútili okolnosti a dnes šoférujem denne po BA a trepem si hlavu o stenu ako som bola sprostá a chodila s dvoma deťmi, kočárom, nákupmi a neviem čím MHD. Čím častejšie vyjdeš zo svojej komfortnej zóny, tým viac ti tu bude prirodzené. Ale dá sa žiť aj tak ako píšeš. Mužova sesternica sa tak všetkého bojí, že celý život sedí v meste, kde sa narodila a ešte aj o dieťa sa jej chodila mama starať, lebo sa ho bála kúpať, bála sa s ním ísť sama na ihrisko a tak … 🤷‍♀️

nestrachuj sa co bude o 20-30 rokov. skus si stanovit ciel na 5r dopredu jednoduche co chces v zivote dosiahnut, mat dobrú pracu co ta bavi (mozes ju v zivote aj 5-10x zmenit) pripravuj sa na fazu osamostatnenia sa ak mas priateľa, cestovanie, vylety... proste sprav si par cieľov a chod za nimi, neskor pride partner, rodina, deti, povinnosti uz nebudes mať toľko volnosti a casu pre seba. drzim palceky

Ja keby som mala zas 20, tak idem do zahranicia, pocestujem svet a spoznam nove miesta, kultury, ludi. Da ti to uplne iny uhol pohladu na svet. V 20tke aby si sa tryznila, ze nevies co so zivotom ked mas vsetko pred sebou? Treba vystupit zo svojej komfortnej zony a veci sa zacnu diat.

@neviditelnypes zacni pozerat sponge bob a to ti zaucinkuje pomerne rychlo. Moje deturence to vypatlalo docista docista ako mr.clean.

@cimage no takto sama po svete chodit na to by som nemala :/ a ved to ze vsetko mam pred sebou a desi ma to, co proste bude dalej, doteraz som mala vsetko lahke proste skola zakladka skola stredna teraz zrazu praca pomaly osamostatnenie, vsetko sa meni a desi ma to

Nerozmyslaj nad budúcnosťou tak úzkostlivo. Ja som v 20 pracovala,ešte len som sa chystala na univerzitu a neuvažovala som nad tým, čo bude o 10 rokov. Aj tak všetko dopadlo úplne inak ako malo

Ja mám 26, muža, dve deti a stále sa všetkého bojím 🤣 bála som sa ísť na VŠ, bála som sa všetkých brigád, prvej práce, bála som sa sťahovania spolu s mužom, bála som sa mať prvé dieťa, bála som sa práce popri dieťati, bála som sa mať druhé dieťa. Teraz sa bojím nástupu do novej práce a ešte viac sa bojím pohovorov, ktoré čoskoro absolvujem pri hľadaní tej novej práce 🤣 ale už sa poznám a viem, že to vôbec nevadí, že sa bojím. Proste to musím urobiť aj tak a vždy to nejako dopadne. Ten strach zo zmien beriem už ako kamoša, ktorý mi pri tom asistuje 😁

A co tak zit v pritomnosti. Tesit sa z práce kt ta bavi. Z priatela. Z rodiny. Kamaratov. Budovat vzťahy. Pomahat. Byt starostliva. Rozvijat svoje zaluby a zaujmy. Atd...

Ja mam 40 a stale neviem co bude a nemam plany. Ja mam kamaratky, ktore som stretla v Anglicku. Same isli, urobili si vysoku v zahranici, nasli pracu, priatela, atd. Netreba sa nicoho bat, nevyskusas nevies a nebudes neskor lutovat, ze si nevyskusala. S detmi sa uz horsie robia taketo rozhodnutia.