Kríza mladého veku
Ahojte. Niekde som sa docitala, ze vraj existuje aj kriza mladeho veku, nie iba stredneho veku. Asi teraz budu vsetci starsi prekrucat ocami, ale chcem sa opytat vas, ktori mate 20+, ako znasate stres a vysoke naroky okolia? Ja mam 25 a velmi tazko zvladam stres, mam toho neskutocne vela na pleciach a niekedy pocit, ze ked budem mat raz dieta alebo deti a manzela, tak ze to nedam. Nemam si ani kedy uzivat mladost, lebo mam tazku pracu a hlavne tazku na psychiku. Da sa to nejako prekonat aj bez pomoci psychologa? Alebo mate to podobne, ze nic nestihate a uvedomujete si, ze zivot preteka pomedzi prsty? ☹️
Všetko závisí od toho ako si to ty nastavis v hlave a vieš ako
Da ...zmenit pracu, ked to uz teraz takto pocitujes, ked budes mat dieta zblaznis sa.Je narocna casovo, psychicky nie si pedant naozaj jej treba venovat tolko casu?
Aká je to práca? Lebo nikdy v živote nemoz es dopustiť.aby ti práca prerástla cez hlavu.
@luccija áno, som pedant, ale to nie je iba v práci, ale aj doma. Všetko musí byť na 100 percent spravené, upratané, atď, no naozaj sa snažím zvoľniť trošku. Pracujem v zdravotníctve.
Ja som zmenila prácu na úkor platu a som veľmi rada😊 úplne mám čas na vsetko, nemám stres a aj zdravie sa mi polepsilo
Tak to je velmi tazka povahova crta.Tvoja mama ci otec su taki?
Baby, ona asi myslí všeobecne krízu, nie iba čo sa týka práce.
Fenomén „quarterlife crisis“ – krízy mladých – je charakteristický neistotou, sklamaním, osamelosťou a depresiou.
Objavuje sa v dvadsiatich a tridsiatich rokoch života potom, ako sa človek dostane do reálneho sveta. „Táto kríza sa prejavuje na štvrtine cesty dospelosťou, najviac okolo tridsiatky,“ vraví psychológ Oliver Robinson z Univerzity v Greenwich v Londýne.
Závery svojho psychologického výskumu predniesol na každoročnej konferencii Britskej psychologickej spoločnosti v Glasgowe. Na prieskume sa zúčastnilo tisícsto mladých ľudí. Až 86 % z nich potvrdilo, že sa cítia pod silným tlakom, aby dokázali uspieť vo vzťahu, finančnom zaistení a práci pred tridsiatym rokom života, 21 % opýtaných chcelo kompletne zmeniť svoju kariéru.
Podľa Robinsona trvá takáto kríza približne dva roky a v konečnom dôsledku môže byť pozitívnou skúsenosťou. „Ide o prechodné obdobie, ktoré je bežnou súčasťou ranej dospelosti a znamená pozitívnu zmenu,“ dodáva.
Nuz, ja som vyhorela, potom to bolo 2 roky narocne, dost som upravila svoje hodnoty, v praci dlhsie neostavam a pracu navyse odmietam, a ako sa hovori, robota neutecie, ked padla, idem domov, odlozim na zajtra.
Do domacnosti nam hygiena na inspekciu nechodi, tak co uz, ze sa tam neda vzdy jest zo zeme :P
Teraz sa uz konecne citim ako ti ostatni stastni ludia okolo 30, co sa snazia uzivat si zivot, kym este nemaju deti 😂
Dolezite je vyrovnat stres. Tiez mam toho strasne vela,mam za sebou aj vyhorenie a spravila som velku chybu,ze som stratila zaujem o konicky v case,ked sa na mna vsetko valalo. Teraz uz viem,ze nesmiem zabudat na zivot,zit zivot a nie sa iba zozierat. Vsetko,co ta stresuje odstran,ak nezvladas pracu,najdi si kludnejsiu. Po praci musis mat relax,robit nieco,co ta tesi. A hlavne co najmenej byt na internete,co najmenej tv pozerat,ked tak len film bez reklam. V dnesnej dobe mame obrovske mnozstvo rusivych elementov v podobe mobilu a tv a tomu sa musime vystrihat. Skludnit zivot a skludnime sa aj my. Nemusime sa hnat,nic neutecie.
Však skús zvoľniť ,keď sa nedá v práci tak doma však že budeš mať bordel nevadí ale základ že si oddýchneš ,keď budeš mať deti pochopíš čo je priorita spokojnosť deti na ničom inom záležať nebude a keby sa dalo zmeň prácu a uvidíš si ešte veľmi mladá žena
A tvoji rodicia ta ako vychovávali? Pochválili ťa, keď si niečo dobre urobila, uznali ťa, zaujímali sa aj o tvoje potreby a čo chceš ty v živote? Lebo prehnaní perfekcionista sú prevažne ľudia, ktorí v očiach rodičov nikdy neboli dosť dobrí, vždy sa to dalo urobiť lepšie/ pripadne ako deti ich porovnávali s inými, ktorí to urobili lepšie a úspechy dieťaťa brali ako samozrejmosť, za neúspechy boli až neprimerane zjazdení.
Skôr mám pocit, že máš syndróm vyhorenia, pozri na nete príznaky, či ich nespĺňaš.
Čo sa týka rodiny, deti, manžela, prečo by si to nemala zvládať? Keď to mám už tak hlupo napísať, žijú a fungujú aj deti a matky z rôznych kmeňov, kde ani nepoznajú čo je to automatická práčka a sú šťastní a spokojní. Skôr hľadaj dôvod, prečo si tak neveríš a zo všetkého máš taký strach. Nie si skôr obklopená vo svojom okolí ľudmi, ktorí majú na teba možno prehnane nároky?(na seba už nie) pripadne nepodkopavaju možno nevhodnými poznámkami tvoju sebadôveru?
@katkami123 mám prísnych rodičov, nikdy som nebola dosť dobrá
Tak tu máš odpoved- ty nemáš krízu stredného veku, len tvoju psychiku dobehlo detstvo. A bývaš stále s nimi?
Tak sa stale snazis kazdemu dokazat, ze si dobra, ze vsetko zvladnes..to je z detstva
Skús kúpiť literatúru o asertivite 🙂 a odsťahovať sa od rodičov, ak s nimi bývaš, už máš na to vek sa osamostatniť. Očividne ti ich buzeracia nerobí dobre na psychiku - a čo sa týka rodiny - dieťa potrebuje v prvom rade milujúceho rodiča, ktorý bude vždy pri ňom stáť a nie vygľančený byt 😉 a ak si potrénuješ sebavedomie, tak si nájdeš aj takého muza, ktorého nebude potrebne odskakovať ako ďalšie dieťa, aké ktorý ti bude ako dospelý rovnocenný partner pomáhať s deťmi a domacnostou tiež 😉
@katkami123 ja už s nimi dávno nebývam tak neviem, či som sa tiež nakazila tých ich perfekcionizmom, lebo nikto mi už za zadkom nestojí
Ja mám už aj jedno dieťa a tiež som zo začiatku bola pedant na všetko (aj teraz som ešte v niečom ale tak v norme) mala som veľmi vysoké nároky na seba samú lebo veď všade sa prezentuje len dokonalosť…. A teraz mi je väčšina vecí u prdele, hlavne čo sa týka aj dieťaťa, niesom už taká premotivovana, nemusím mať všetko na 110%… a žije sa mi takto lepšie, som kludnejsia a spokojnejšia to iste platí aj na dieťa..
chodím do prace, odkladam si z výplaty a raz za čas si doprajem niečo “luxusnejšie” pre moje vlastne potešenie (nie pre dcéru, nie pre muža ale len pre seba) co nemám každý deň
Uzivam si stále v rámci možností, idem aj s babami do mesta na víno, vypnem od všetkého, idem na túru a neriešim nič
Som trochu sebeckejsia myslím už viac na seba než na ostatných (ale nezanedbavam dieťa aby ste si nemysleli😅) len už robím veci tak aby som bola aj ja spokojná
Ale neviem co mi pomohlo, pozerala som videá od vzorec pro život a Michala drienika tak možno tie…
Na mladych ludi medzi 20 - 30 rokmi su spolocnostou kladene priserne tazke ulohy, prakticky existencne. Musia si vybrat spravnu skolu, lebo od toho bude zavisiet, ako dobre sa v zivote budu mat. Musia si najst dobreho partnera, lebo od toho zavisi ich rodinny zivot po zvysok zivota. Musia si najst dobru pracu a zarobit na byvanie, lebo ked pride materska, s jednym platom tahat hypoteku je obcas nemozne. Nesmu presvihnut cas rodit deti, lebo potom mozi mat problemy s prirodzenym pocatim atd. Proste zivotom neskusene decka si musia za par rokov nastavit fungovanie zvysku svojho zivota a sakra si dat pozor, aby nic neposrali lebo budu pykat a lutovat do smrti. Ani sa necudujem, ze maju krizu mladeho veku. Prave kvoli tymto narokom by som sa nikdy nechcela vratit do mladosti. Ak si perfekcionistka, o to viac ten tlak pocitujes.
Ja som nieco podobne zazila medzi 18- 25, sama som si nalozila ako na stado volov a aj ked som bola zrela na stranek z vycerpania, nechcela som popustit a priznat porazku.
Nic nestoji za dorazenie sa tvojom mladom veku, daj si rok sabatical, vycestuj do zahranicia, uvolni sa a uvidis mnohe veci z uplne opacneho zorneho uhla. To je najdolezitejsie - aj ked si este mlada, ziskat nejaky zivotny nadhlad, pochopit priority a vyskocit z nezmyselneho kola.
@zuzahajdulka áno, aj mne sa to stáva, že sa stále každý pýta, kedy budeme mať deti, či nechcem viac cestovať, či nechcem ešte študovať, stále sa niekam posúvať, stále iba niečo robiť a na mňa je to proste príliš veľa. Len nerozumiem, ako žili naši rodičia alebo starí rodičia, veď aj oni museli pracovať a obracať sa niekedy raz toľko ako mladšia generácia a nemali také problémy
Mozno by bolo dobre, keby si navstivila psychologicku. Mne to velmi pomohlo. Pretoze mas mozno povedat co ta trapi a poskytne ti iny pohlad na vec. Mne to pomohlo zvolnit a nemat na seba vysoke naroky, akoze take aby som sa z toho zblaznila.
Via, kdysi bola väčšia pomoc od starých rodičov, lebo za sociku sa už okolo 50-tky chodilo do dôchodku a dostavalo ešte parádne odstupné. Takze pomáhali babičky, tetky, strynné… teraz, bohužiaľ. A zas kedysi sa neriešila výchova sko kedysi - tam rodicia dali na krk kľúč od bytu a cely deň nás nebolo, čo sme sa po vonku naháňali. Dnes starých rodičov nahrádzajú elektrospotrebiče a hry vonku - sociálne siete, počítačové hry, telka…. 🤷🏻♀️
Vieš, hovorí sa, ze prvých 6 rokov je zlatý vek dieťaťa a nejak ťa asi rodicia sko dieťa “naprogramovali” a ty teraz podľa toho funguješ, lebo to považuješ za správne, kedže si v tom vyrastala. Preto určite skús nakúpiť nejaké knihy o asertivite a sko podať svoj názor, pretože si myslím, že ťa možno skôr ubíja to, že nevieš poriadne zrušiť ľudí s doternymi otázkami a viac sa zamerať na seba, čo chceš ty a nie čo od teba očakáva okolie 🙂
@katkami123 máš úplnú pravdu. Ja som sa od malička musela doprosovať a plniť nejaké prehnané očakávania od rodičov. Musela som doslova poslúchať ako psík, nemohla som sa slobodne rozhodnúť, čo si napríklad chcem obliecť, bola som skričaná a ja som sa musela za to vtierať a snažiť sa o zmierenie už od útleho veku. A teraz sa vážne snažím správať sa tak, aby som každému spravila po vôli. Pretože aj keď si chcem konečne presadiť svoj názor, mama ma skričí, že som tvrdohlavá a spochybňuje moje názory, pričom ide napríklad iba o to, že si na obed nedám polievku (keď som u nich) a už som nezodpovedná k svojmu zdraviu.
Tak by som možno mame povedala, ze ty už nie si malé 5-rocne decko, ktoré potrebuje komandivanie, ale dospelý človek, ktorý, keď si nedá polievku, tak si ju jednoducho nedá, ona to ma rešpektovať a nemusíš jej to nijak viac vysvetlovat ani nie si povinná
mna zaujima, co konkretne v zdravotnictve robis, ze si nemas "kedy uzivat mladost"? neber to ako rypanie, ale suseda je zdravotna sestra, ma 4 deti a stiha aj pracu, aj deti, aj ma vzdy upratane, aj ma krasnu skalku. svagor je chirurg a tiez stiha aj venovat sa rodine, aj chidieva pravidelne cvicit. ty kedze si bez rodiny a nepises o ziadnych inych aktivitach, tak mozno mas len blby casovy manazment, lebo neverim, ze si denne 12 hodin v praci.
Čo by si povedala na zmenu práce?