Komunikácia a prijímanie kritiky

@anketkarka mne to príde tak spontánne... Napr. kráčam po chodníku, zaparkované auto, dieťa v ňom, otec fajčí, odhadzuje "špak" mne pod nohy. Ešte si aj odchrachne 🙄 Začnem : dobrý deň, prosím vás môžem sa vás niečo opýtať? On:áno jasné pani... Ja: vidím, že máte malé dieťa v aute, vám to nevadí v akom prostredí bude vyrastať? Pán sa nezmohol na odpoveď, ja odchádzam bez slova. Alebo : psie exkrementy... Opýtam sa, pani a podľa vás je to v poriadku? Tak zjavne áno, potom by to bolo v poriadku aj vo vašej obývačke pod stolom 🤭Samozrejme že pani hlava dole bez odpovede. Špecialita u lekárov, sestra otvára dvere, my v čakárni : dobrý deň. Ona:Jéééžíííš Mááária vás tu ale zase jééé...Ja: tak pani, ešte raz, dobrý deň. Koľko ste nás objednali, toľko nás tu je. A ak tu vidíte Ježiša alebo Máriu, tak sa najskôr rozhodnite koho, lebo to sa lieči na inom oddelení a ja si myslím že som tu správne. Zobrala karty bez slov, buchla dvermi. Prvé smelé hlasy v čakárnu: pani, vy ste jej teda dala a začali sa chichotať. Ja: nie, ja som nemala potrebu jej naložiť, proste som jej slušne a s humorom naznačila kde má medzery. A kritika na moju osobu? Ak má protistrana argumenty, alebo mi vysvetlí prečo sa jej na mne nepáči to a ono, som dokonca rada. Zamyslím sa, vysvetlím prečo konám ako konám, ponúka mi to iné zamyslenia a pohľady. A áno uznám prečo nie? Ja osobne neznášam neokrôchané správanie. Mám či to odkrútené v sociálnej oblasti. Rôzne ťažké životné osudy, skupiny ľudí. By ste neverili, napriek aj možného zníženého intelektu sa mi ľahšie s nimi komunikovali a pracovalo, ako so širšou verejnosťou. Rozdiel? Arogancia, pocit Nadčloveka, drzosť... a hlavne Neochota rozmýšľať a uznať, že áno môže to byť aj takto. Pravdou je, že ľudia nemajú vo zvyku kultivovane komunikovať, hneď útočia vulgarizmami, vybranými slovami, zámenami... Neverím v zlepšenie.

@jamimo to čo si predviedla u lekára tiež nie je dvakrát inteligentné...🙂

Tiez si myslim,ze to netreba prehanat,jedna vec je upozornit, druha vec je z toho urobit 'zaujimavost'.

Z mojho ohladu velmi zalezi, ako je kritika podana. Ja sa riadim tym, ze ak chcem, aby moje pripomienky boli konstruktivne, tak sa najskor snazim vyzdvihnut tie pozitivne oblasti, az potom prejdem k problemom. A sama na sebe vidim, ze to funguje. Lebo ak za mnou niekto pride a rovno spusti ako blbo som co kedy urobila, tak si najskor pomyslim, tak nabuduce si to urob sa blbecek!
A velakrat si myslim, ze uprimnost sa precenuje. Niekedy je lepsie radsej nepovedat nic a nie len kvoli tomu aby sa predislo konfliktom, ale brat ohlad na city toho cloveka. Lebo poznam vela ludi, ktori su podla svojich slov "len uprimni!" ale v skutocnosti je ta ich uprimnost len alibizmom pre hrube spravanie.
Takze ano - nemam problem s kritikou alebo uprimnostou, ak je spravne podana a kedy.

Zalezi havne na tom ci sa ma to týka, ci sa ma pytal na nazor alebo ci tym neublizuje druhym

@anketkarka Pamätám si dobu kedy sa verilo, že ustavične zdôraznovanie skutočnych či domnelych nedostatkov napomáha k správnemu rozvoju osobnosti 😂 Niektorí ľudia si to zobrali "k srdcu" a dodnes pociťujú "morálnu povinnosť" poskytovať nevyžiadane rady a komentáre 😭. Išlo to ruka v ruke s populárnym "samochvala smrdí" čiže keď na teba kydaju nemáš nárok sa brániť.
Dnes sa ma vyryvanie schované za akože rady pomôcť už až tak nedotkne a buď to podľa konkrétnej situácie odignorujem a zmením tému alebo poviem niečo v zmysle "som už taká zmier sa s tým"🙈
Samozrejme sú aj situácie keď kritiku treba prijať a vtedy si vypýtam konkrétne návrhy ako robiť veci lepšie.
Nerada kritizujem druhých a keď sa nedá inak tak úplne neutrálne bez emócií skôr sa snažím motivovať k zmene k lepšiemu ak to ide.

@anketkarka na zaklade toho, ako dobre toho cloveka poznam a ako velmi mi na nom zalezi a ci vobec nejaka kritika bude mat zmysel, tak isto ju prijimam aj ja, zalezi, kto ma kritizuje a za akym ucelom 😃 vzdy som razila svoju osobnu teoriu byt uprimna a priama za kazdu cenu ku vsetkym, ale zistila som, ze to je vo vela pripadoch mrhanie casu a energie v podobe hadzania hrachu na stenu 🤷

@deti95060810 v poriadku, tvoj názor, ja si za tým stojím. Drzosť, neochota, neopodstatnené sprosté pripomienky na nemohúcich pacientov (neurológia, gastro, plúcne... ), krik, nadradenosť a prístup niektorého zdr. personálu je oblasť s ktorou som sa v minulosti dosť často stretávala. Ak raz napíšem Panoptikum slovenských nemocníc, možno budeš neveriacky krútiť hlavou.

@jamimo podporím ťa v tom písaní... ja napíšem panoptikum na školstvo.... to by poniektorí tiež otvárali oči...

@deti95060810 výborne súhlasím, tam sú tiež medzery (vlastne tak ako všade). Vieš, dovolím si tvrdiť o sebe, že mám dosť vysokú sociálnu a emočnú inteligenciu. Som takpovediac vycvičená bývalou praxou v sociálnej oblasti a vlastnými diagnózami. To, že nejdem s tichým davom, neznamená že som v odpore, vyrývam a vyhľadávam konflikty. Prečo by som to robila? (niekto to miluje) Proste poviem a pomenujem veci tak ako sú. A to už je nežiadúce a nepohodlné. A som vďačná, že to už dokážem. Pozdravujem.

Hovorím svoj názor len vtedy, keď sa ma naň pýtajú 🙂 bez vyzvania len vtedy, keď ide o niečo vážne, čím by ten človek mohol spôsobiť nejakú ujmu sebe alebo iným. Keď vidím kamarátku s nesprávne pripútaným dieťaťom v autosedačke, tak ju milo upozorním, že to nie je úplne bezpečné. Keď vidím kamarátku z môjho pohľadu neslušne jednať, som ticho, lebo to je len môj subjektívny názor a nikto naň nie je zvedavý 😄 ja nemám problém si vypočuť aj slušné nevyžiadané rady, lebo nemajú na môj život nijaký vplyv, veď tie nevhodné proste len pustím druhým uchom von a zabudnem na ne, ale nie každý to tak má, takže nechodím a nerozdavam svoje múdro na počkanie 😅

@jamimo, môžem ta upokojiť, nebude to také horúce s tvojou emocnou inteligenciou. Je iné povedať svoj názor, ozvať sa alebo vtipne reagovať. Reakcie, ktoré si popísala ty, boli povysenecke, moralisicke a sarkasticke. Je fajn, ak sa niekto vie ozvať. Ale skutočne umenie je upozorniť protistranu na chyby tak, aby si ich uvedomila a nie tak, aby sa urazila. Nie vždy sa to da. Ale potom ešte vždy môžem použiť sarkazmus, ak mi to za to stojí.

@vroni nepoznáš ma, ja si za sebou stojím. Som toho názoru, že ak je človek stále ticho, potom sa nikde nič nezmení, zaužívané štruktúry spôsoby a móresy. A je úplne jedno, či na verejnosti, v rodine, inštitúciach... pozdravujem a pekný víkend.

@jamimo, preto píšem o popísaných reakciách, realita môže byť o inom. Neposudzujem teba, lebo ta nepoznám. Len reakciu. A súhlasím, najhorsie je, keď je človek ticho. To už je skutocne lepšie reagovať nevhodne ako nereagovať vobec.

U každého je to iné, u mňa záleží ako mi niekto tú kritiku povie, lebo niekedy to proste cítiš, že je to povedané tak porývačne alebo tak nejako a z toho idem do vývrtky. Ale keď mi niekto niečo povie ako spätnú väzbu tak to beriem, viem sa z toho poučiť a tak podobne. Veľa urobí to ako to človek podá.