ahojte ... riešim teraz taku dilemu materstvo - kariera - niečo v živote dosiahnuť
čo považujete za svoje uspechy v zivote samozrejme deti ale co este prednosti uspechy nieco naco ste pysna a co do buducna?
ja mam krizu stymto neviem co so sebou nic neviem co by som zuzitkovala a byt mamou nemozem byt navzdy neviem ako dalej
mam dieta jedno krasne mudre naplno sa mu venujem planujeme stavat dom ale nic ine nerobim manzel je uspesny az moc ..
poznam tvoju dilemu. tiez som pred materskou nieco podobne riesila. ja mam VS a po roku materskej som zacala sama
pracovat v oblasti fyzioterapie na par hodin tyzdenne. nenaplna ma byt len matkou a len zenou v domacnosti. ja som na seba hrda ze mam VS ze som si spravila z fyzioterapie dalsie certifikaty pocas materskej samozrejme aj vdakaj momu muzovi, ktory mi pomaha a ze som si pocas materskej dokazala najst super pracu ktora mi zaraba tolko ze mozme so synom travit volny cas ako chceme a kde chceme. a take reci ze mas male deti tak dobra praca je uz pre teba minulost neakceptujem a neberiem na vedomie
ja ale milujem byt matkou najviac na svete a chcem to robit naplno ale po materskej co? kam ist...
@sonasonka vychádzam z toho že si asi mladučká ešte a asi na materskej? Neviem. Určite si každá z nás prejde miernou depkou že čo ďalej. Len jedno viem, že pokiaľ sú malé deti tak nech kariéru robí len jeden 🙂 Ak si dobre zabezpečená a nemusíš riešiť peniaze tak si hľadaj niečo čo ťa bude baviť a nebude ťa časovo stresovať. Ja som od prvej dcérky išla do práce keď mala 20 mesiacov a neľutujem. Mala som veľmi zodpovednú pozíciu, aj keď som bola s malou doma tak som musela makať z domu. Manžel vtedy ešte robil na 4 zmeny vo výrobe tak sa to dalo. Teraz som na druhej materskej, manžel zmenil prácu a chodí domov o 17 tej a neskôr a ja viem že všetko okolo detí bude na mne. Takže keď skončím "dovolenku" budem sa obzerať po niečom možno aj na 6 hodín. Ale určite budem dlhšie vyberať aby ma to aj bavilo 🙂 Aspoň pokiaľ budú deti malé. Ale ak si v strese z toho že sa žiadno nerealizuješ tak si niečo nájdi 🙂 Píšeš že idete asi stavať dom. Vieš koľko roboty zaberú cenové ponuky a koľko peňazí vieš ušetriť správnym výberom? Skús sa takto zamestnať. Zaberie Ti to more času a budeš na seba pyšná za každé ušetrené euro 🙂 Prípadne sa dať na VŠ ak si tak ešte neurobila. Zamestnávatelia to oceňujú ak to zmákneš popri deťoch. Alebo sa daj na štúdium jazykov . Všetko toto ťa bude posúvať a ver že keď sa raz na pohovore na nejaké super 🙂 miesto priznáš že si na sebe makala počas MD tak určite zaboduješ 🙂 Tak držím palce. Inak mám 32 rokov, 6 ročnú dcéru a ročného syna 🙂
@sonasonka
Ja osobne si myslim, ze uspech v zivote cloveka, uspesny zivot je taky zivot, s ktorym je clovek spokojn, tesi sa, taky zivot ho naplna a to je silne individualna vec a to ti musi hovorit tvoje vnutro, kde je ten tvoj "uspech"... Neda sa povedat ako zit, aby si bola uspesna, to ty sama musis citit vo svojom vnutri.
Clovek moze mat uspech aj v kariere, ale je aj vela ludi, ktori sice maju super pracu, vela penazi, ale ich zivot je len praca, spanok, pripadne bar aby zresetovali... nemaju cas na priatelov, rodinu, ludi... citia sa taki strateni...
A taktiez je aj vela ludi (napr. aj tu na MK je to dost caste), ktori aj ked maju rodinu, deti, su frustrovani, utocia na inych... zavidia, su nestastni... spravaju sa agresivne...
cize ty sama musis ist do svojho zmyslania, co vobec chces 🙂
@zuzkat1 neda sa problem z profesnym neuplatenenim neustale platat dalsim babom. Robi to tu vela zien, ale raz pride aj ten cas, kedy im skonci aj 3-4 rodicovska a potom mozu ist rovno k pasu alebo niekam upratovat... Dieta by nemala byt "zaplata" na strach .. co bude potom..kam pojdem..kde bude moje miesto...
Ani materstvo ani kariera (profesijne zameranie) nie je pre mna latkou uspokojenia.
Uspokojenie musi vychadzat s vnutorneho pochopenia zivotu, vonkajsie okolnosti mozu pomoct, ale ich charakter je ako prst ukazujuci na mesiac, ked si vyznamovo pst zamenime s mesiacom je zle. A stava sa to casto.
Ono je to zaroven aj pascou, nakolko ked ma niekto deti ktore su okolim chvalene a dosahuju vyborne vysledky, dari sa im, zamiename to nezriedka za nasu zasluhu, co je klam, rovnako ako matky deti s roznymi poruchami ktore sa s tym boria nezriedka cely zivot to beru ako svoju prehru co je taktiez klam.
Rovnako je to s pracou, karierou, ani tu nemozme robit stale, do smrti, a casto prave na starobu prichadza pocit sebazpytovania ci sme zili zivot spravne.
Tu je vypoved jednej 85r. babky co by zmenila ked by mohla svoj zivot prezit este raz:
"Ak by som mohla prezit svoj zivot este raz . . .
Nabudúce by som urobila viac chýb.
Uvoľnila by som sa. Rozcvičila by som sa. Bola by som bláznivejšia.
Než som bola tentoraz. Brala by som menej vecí vážne.
Viac by som riskovala. Vyliezla by som na viacej hôr a preplávala by som
Viacej riek. Jedla by som viacej zmrzliny a menej fazule.
Možno by som mala viac skutočných problémov,
Ale menej vymyslených ťažkostí.
Vidíte, že som jedna z tých, kto žije prakticky a rozumne
Hodinu čo hodinu. Deň čo deň. Ach áno, mala som svoje okamihy, ale keby som to mohla
Skúsiť znova od začiatku, bolo by ich iste viac..
Vlastne by som sa nepokúšala o nič iné.
Bola som jedna z tých, kto nikam nejde bez teplomeru, termosky a pršiplášťa.
Keby som to mohla prežiť ešte raz, išla by som len tak.. Naľahko..
Keby som mala znovu žiť svoj život, vyšla by som bosá na jar
A zastavila by som sa neskoro v jeseni..
Viacej by som tancovala. Viac by som sa vozila na kolotoči.
Nazbierala by som viac sedmikrások..."
Myslim ze tuto v takychto veciach je niekde ten kluc. Lebo nakoniec sa ukazu ako najdolezitejsie tie najbanalnejsie veci, ale tie idu v skutocnosti najhlbsie.
@sonasonka teraz mam 27, celkovo som spokojna so vsetkym co mam - dobru pracu, manzela, dieta, mame dom a mame sa na com vozit. to su moje uspechy. postup ako na to: ihned po strednej skole som nasla pracu ktora ma bavi a tak som skreckovala (setrila peniaze), nasetrila som si na auto, neskor na byt, popritom som urobila externe vysoku skolu, spoznala som manzela, predala som byt, kupili sme spolu dom, urobili babo a som na materskej. planujeme este jedno babo, neskor ked bude maly vacsi. a potom sa chcem vratit naspat do prace.. myslim si ze najdolezitejsie je najst taku pracu ktora ta bavi, taku co vies robit. porozmyslaj co rada robis, co by ta uzivilo...drzim palce.
@sonasonka ako kocky pisu....ja mam v podstate vsetko, co som kedy chcela...s babom bol dost problem....a keby to nebolo vyslo nejakym zazrakom, ...dom , pes, VS, skvela praca, auto , ake som vzdy chcela, atd...vsetko by to bolo na nic...takze ja na rodinu nedam dopustit🙂...chcela by som este jedno babo a pracu , pri ktorej by som sa mohla venovat detom , kolko budu potrebovat, ale zaroven bude mat praca zmysel a mozem aj pre inych vela spravit......a aby sme boli zdravi🙂...inak mi nic netreba....🙂...inak mam 31 a nas drobec 4 mesiace...6 rokov som pracovala fakt intenzivne, teraz som rada, ze som s malou, ale len do jej 7 mesiacov....potom ostava doma tato a mamina ide zas pracovat🙂..
nejde o to co som dosiahla (VS,praca, vsetko mam, vsetko je ale aj tak bezcenne z mojho pohladu) a uz vobec nie kolko materialnych veci som si kupila (aj ked by som sa mala cim chvalit), skor ide o to, co som zazila a poviem vam, keby som teraz na mieste ako 30r zomrela a moj zivot tu by sa skoncil, vedela by som ze sice mlada, ale stal za to!! Zazila som toho taaaak vela (ci uz pozit. alebo negativ.) ze niekt. dva-ci dokonca tri ine zivoty kt. skoncili krasnym vysokym vekom sa tomu nevyrovnaju...! Minule som spoznala novu kamaratku a pri vzajomnom zblizovani sa sme si tak hovorili aj o svojej minulosti a ona na to, ja ti neverim ze jeden clovek dokaze toto vsetko zazit, ze keby ma nepoznala , by si myslela ze to je nejaky vymysleny scenar noveho filmu.. 😀
ja som studovala na vs a prerusila som studium koli tehotenstvu
a chcem este jedno dietatko a potom sa vratit do skoly dokoncit ju a potom ist pracovat ale to vychadza ze najskor zacnem pracovat ako 33 rocna alebo co? :/
z toho mam depky ze co dovtedy? neschopna doma vyvalena
velmi mi chyba ta vlastna domacnost pocit realizacie takto som uzitocna len pri malom inak vari perie upratuje mama ako to chce ona podla seba a radsej sama :/ atd.
neni to moje skratka
celkovo sa chcem zlepsit v zivote nieco vediet niecomu sa venovat byt v niecom doba aby sa ma pytali na tu oblast ludia lebo som v nej dobra..
nic take ale nie je
nic som nedosiahla a neviem ako dosiahnut ked nemam domacnost a som na materskej
Horana to napisala velmi krasne a vystizne. Aj ja som niekedy riesila v sebe vela veci. Teraz neriesim, teraz zijem a tesim sa z toho, co mam a co mi zivot priniesol. Mam 41 rokov, strednu skolu, 4 deti, po skole som pracovala v bankovnictve, potom prisli 4 materstva, ktore moj zivot naplnili a obohatili, 18-rocne manzelstvo, ktore pred rokom a pol skoncilo. Teraz pracujem v zahranici, zivim svoje deticky, samozrejme, ze je to to najtazsie, co möze byt pre matku, nechat svoje male deti na dva tyzdne doma, ale zase ma naplna pocit, ze sa o ne dokazem postarat, ze som sa dokazala odrazit z hlbokeho dna a teraz sa citim uzasne, ako nikdy predtym. Ten pocit, ked prichadzam domov a otvoria sa dvere a za nimi ma cakaju 4 najuzasnejsie osobky mojho zivota je na nezaplatenie. Som hrda na nich, som hrda na seba. Neriesim daleku buducnost, neriesim uz nastastie ani minulost, tesim sa z pritomnosti. 🙂 Syn je prijaty na vysoku, v lete sa chystam so vsetkymi detickami do Chorvatska, mam uzasneho priatela, pracu, ktora ma bavi... Citim, ze moj zivot mi priniesol viac, ako som si vysnivala.
my mame peniaze na dom ale stoji to vsetko na pozemku cakame stale nato
co som v zivote dosiahla, mam 39 rokov , skoncenu strednu skolu, od roku 1993 som doma s detmi a to ma velmi naplna, a na co som pysna na kazdy uspech mojich deti, na to ze su take dobre a vdacne , ze sa maju radi , najviac ma minuly tyzden potesil najstarsi syn , ze zmaturoval, prostredny syn sa mi dostal na obe stredne skoly, mladsi syn je vyborny v hokeji, starsia dcerka mi robi radost v skolke a ta najmensia ma potesi kazdym ranom, jej uzasnym usmevom , vsak ma len 14 mesiacikov ano, byvame sami, mam skvelych rodicov co radi pomozu pri detoch , manzel ten podnika narobi sa velmi denne je v praci od 5.30 do 18.30 , ale vikendy si uzivame spolu 🙂 🙂 🙂 moja tuzba bola vzdy sa venovat detom , a ked som neni ucitelkou, tak som si to zariadila velkou rodinou 🙂 🙂 🙂 🙂 proste ja som rodinny typ 🙂 🙂 🙂 🙂
@andrejka1974 ano rozumiem ale mne asi chýba ta realizácia ... že by som varila podla seba, prala v čom ja chcem že by som vedela nejaký jazyk dobre vedela dobre soferovať a tak...
ale aj tak sa mi paci tato tema mozte pisat naco ste pysne a co by ste chceli este dosiahnut
@sonasonka no tu skolu neviem neviem ci uz dokoncis lebo tam mas predsa lehoty dokedy ti plati prerusenie.... na studiu ... a nechcela si pocas RD si to dokoncit ved mas idealne podmienky zijete s rodicmi mama sa ti postara o dieta...
ale k teme ... vsetko sme si vybudovali vlastnymi rukami s manzelom zacinali sme od nuly ... mame domcek dve deti realizovala som sa aj pracovne ... stale robim co to z domu uz nie tolko ako predtym ... tiez som teraz v stave ze riesim co dalej ... ako sa rozhodnut ...
@sonasonka Takže bývate u rodičov...? Nemáte tam asi nič také ako letnú kuchyňu na prízemí+ izbu, čo by ste využili ako spáľňu? Nájsť si bytík nemôžete, keď píšeš, že tvoj muž je úspešný až moc...? Potom by si mala svoju domácnosť a ukázala by si sebe aj iným, že sa vieš postarať o seba sama..bez pomoci mamy... My s manželom bývame už 7 rokov u mojich rodičov, len s tou výhodou, že máme svoj priestor, na čom som trvala- našťastie sa to u nás dalo- vlastná kuchyňa, spaľňa, síce bez obyvačky...ale dokončujeme dom, tak sa už teším, až budeme mať fakt vlastnú strechu nad hlavou... Nešiel by riešiť ten dom skôr ako ďaľšie dieťa? Teraz už postavíš dom rýchlo- na kľúč...a pod..len tie peniaze všemocné... 😒 aby boli...
@sonasonka a co tak ist do podnajmu alebo nieco take? tak moj muz je uspesny som rada zenieje poovalac, jasom sa v 20r osamostatnila sli sme do podnajmu a teraz mame 2izbak sice na 30r hypoteku ale je nas, sme si povedali ze do 10r si kupime dom, stavat sa nam neda lebo u nas pozemky stoja tisice a stavba nehorazne, mi bysmejedine firmu mohli lebo nam nema kto pomoct a sami dvaja postavit dom je zabijak... myslym si ze som dost uspesna karieru nemam ziadnu, ale po 30r mozem budovat, sme odkazany len sami na seba nemame pomoc zeby nam niekto postrazil deti... nieje vsetko ruzove ake sme stastny u mna bol celozivotny sen mat rodinu
kazdy povazuje za uspech nieco ine... ale ja s dovolim tvrdit, ze mam naozaj vsetko co som kedy mohla chciet.... mam 28 rokov, podarilo sa mi uspesne vystudovat VS bez vacsich problemov, este pocas VS som si nasla pracu, ktora ma bavila (az na pristup sefa)... nasla som si skveleho muza, s ktorym mame krasnu a zdravu a velmi sikovnu dceru, druhe babatko na ceste, mame byt, ktora predavame, lebo sme postavili dom (samozrejem na hypo aby si niekto nemyslel, ze nam peniaze len tak padali z neba), mame auto aj ja aj manzel... muz by pre nas urobbil aj nemozne, len aby sme sa mali dobre, danou za toto vsetko je, ze je nesmierne vytazeny a neskoro chodi domov, ale ked pride vsetok casvenuje nam... mame rodinu ktora nas podporuje...nepotrebujeme drahe dovolenky, ani ziadne vystrednosti... muz odisiel z prace, teraz podnika, je to na zaiatku, dari sa mu, ale je to aj tak tazke...ja sa uz k zamestnavatelovi vratit nemienim, tiez sa chcem postavit na vlastne nohy, uz mam aj nieco rozpracovane a konecne sa mi zacina darit, takze ja som spokojna...ale samozrejme nikdy to nie je uplne dokonale....
Ja mám 35 a od kedy sa pamatám, vždy som po niečom dychtila. Za tie roky som si splnila desiatky čiastkových snov a dokopy mi dali vnútorný pokoj, ktorým sa dnes opájam - som spokojná s tým, čo je teraz, vychutnávam si to a viem, že ak budem cítiť potrebu zmeny, som schopná všetkého, aby som ju dosiahla.
Chcela som byť vzdelaná, tak som študovala, čítala, všade sa pchala, až kým som nebola najlepšia v triede, potom som chcela najlepšie zmaturovať a vyštudovať dve VŠ paralelne, aby som nestrácala čas. Po promócii som chcela zarábať peniaze, veľa peňazí a robiť kariéru, tak som makala do tmy a aj cez víkendy, aby si ma šéf všimol. Po pravde, bola by som šla aj cez mŕtvoly a oplatilo sa. Zarábala som, skákala od radosti vo vlastnom byte, kúpila som si prvé auto a o pár dní odrevala rozbitý nárazník, nakupovala som handry, voňavky...a iné kraviny a bola som šťastná. Navštívila som všetky úžasné miesta dovtedy známe len z kníh. Zdokonalila som sa v chodení zo žúru priamo do kancelárie, absolvovala som desiatky akcií, na ktorých sa s aktérmi aj po rokoch smejeme, teda najpv je trápne zčervenanie 😀. V posteli aj v živote sa mi prestriedalo zopár chlapov, každý bol v istom okamihu ten pravý... Citové potreby som si vybíjala na mačke a žiaden filmový pocit prázdnoty sa neobjavil. Vlastne naň nebol čas. Keď mi šlo na tridsať, stretla som na jednom záťahu Alfasamca, ktorý ma očaril a už som ho nepustila. Chcela som dieťa, teraz a s ním - dcéru s modrými očami a menom Helena a napriek ceste krivoľakej mi ju napokon dali do rúk. Zostala som s ňou doma, presnejšie s ňou, lebo sme neustále pendlovali medzi dvoma domovmi v dvoch štátoch. Keď som dospela do bodu, že len byť matkou mi nestačí, dala som ju do školky a na počudovanie všetkých, čo ma poznajú, som šla učiť. Cestou z roboty sa vždy zastavím po svoju Helenku a cítim sa šťastne. Teraz to má byť presne takto. A čo bude o pár rokov... neviem, ale ani nemám obavy. Myslím, že to je všetko, o čo v živote ide - ísť za svojím cieľom a bvedoeť si vychutnať, keď sa to podarí dosiahnúť.
ja mám pomaly 30, mám ukončenú vš plus rozšírenie odboru, 2 deti. vcelku spokojná, lebo som dosiahla to, čo som chcela - mať školu, prácu a rodinu. viem ako sa cítiš, ja som tak bola pri prvom, asi tak posledný rok a pol na materskej. len doma a okolo plienok. mne pomohlo že som začala študovať. teraz ma to začína chytať zas, ale zatial kojím, neviem si predstaviť, čo s malým, neviem od neho teraz odísť ani do práce ani študovať ..... podla mna popozeraj sa, či by si nemohla dokončiť vš. bola by to taká malá zmena
Mám 23, Obchodnú akadémiu, slušnú prácu, najlepšieho manžela a najkrajšie bábo pod slnkom... máme kde bývať, čo papať, ľúbime sa... viac mi netreba 🙂
@sonasonka rob vsetko preto aby si bola stastna a spokojna... najst tie veci je podla mna najvaecsi uspech - to naplnenie😉 precitaj si ak si necitala roman siddharta - tam to je🙂
vies ja mam napr. uspesnu karieru ale zavidim jednemu mojmu podriadenemu -chlapovi, ktory nezaraba ani polku toho co ja, zije v garzonke, nechodi na dovolenky etc. .... tak tomu zavidim jeho vnutorny pokoj, jeho pocit ze nic viac nepotrebuje...
ja som baran, stale nespokojna... stale hladajuca, vdaka tomu dosahujuca uspechy, nove a nove mety, ale stale mi vyskakuju nove ciele, nove mety, nove veci nachadzam ktore neviem, ktore sa este musim naucit - niekde som rada ze taka som lebo mi zivot strasne vela dava, na druhej strane dufam ze raz budem spokojna - tak ze si poviem, mam vsetko a nic mi uz nechyba, po nicom uz netuzim... len niekedy mam pocit ze to budem potom aj mrtva🙂
to len taky filozoficky exkurz🙂
Mám 31,som 11 rokov najšťastnejšie vydatá,mám 2 šikovné zdravé deti,ktoré prišli aj napriek mojej chorobe,bývame sami a v pohode.Som krajčírka,ktorá je zručná,okrem toho háčkujem,štrikujem,s mužom organizujem kresťanské tábory,chovám vysnívané zvieratká,chodím zastupovať do ZŠ vyučovanie nábožka...a robím kopec vecí,ktoré ma bavia a napĺňajú a hlavne vytváram pre svoju rodinu prostredie,kde sa všetci dobre cítime...to je pre mňa viac ako čokoľvek na svete 🙂
@sonasonka
hovori sa take klise, ze za kazdym uspesnym muzom stoji (jeho) uspesna zena 😉
ja som roky nevedela otehotniet, potom som zopar krat potratila, a vzdy som vyhlasovala v praci (ucim na vysokej skole), ze moj najvyssi karierny krok bude raz materska dovolenka 😀 a to sa mi, vdaka Bohu splnilo.
ktorasi tu aj pisala, ze vzdy tuzime mat nieco viac, lepsie, krajsie, na tom nie je nic zle...
vzdy ked sa splni jedna tuzba, objavi sa druha - tak to proste funguje
ale mam dojem, ze v tomto dnesnom svete sa uz malokto snazi byt stastny a spokojny s tym, co ma...to je moja vyzva a tuzba, aby som sa prestala porovnavat s inymi, co su v niecom sikovnejsi, lepsi,uspesnejsi, krajsi a pod.
ja som zase ina, originalna v inych smeroch, mam milujuceho muza, dve sikovne zdrave deti, mame kde byvat a co jest - a vsetko ostatne - nie je pre mna podstatne 😵
@sonasonka nejde o to, co v zivote dosiahnes, ale ci si stastna so svojim vyberom. darmo budes mat pat deti a rodinku ako z obrazku, ked sa nechces o ne starat a najradsej by si sedela v kancelarii a vybavovala sa s dospelymi. takisto, naco ti bude kariera, ked tuzis po detoch a nechces viac pracu ani vidiet?
ake mas vzdelanie? co ta zaujima? ake mas hobby? chces zostat doma s detmi alebo ist do prace a budovat si cestu nahor? premysli si si, co by ta zaujimalo a co by si zvladla. ak si sikovna na rucne prace, mozes ich zacat predavat a postupne si vytvorit vlastnu znacku. navrhovanie a sitie oblecenia, interierovy dizajn, pisanie knih, zaloz si sukromnu skolku, zacni podnikat... skratka rozpis si veci, ktore vies ze by ta bavili a postupuj podla toho, co by sa dalo premenit na zamestnanie. inak, poznas prislovie, ze clovek, ktory miluje svoju pracu, v zivote nepracoval ani jeden den? 😉