Kolegyňa spáchala samovraždu

Ahoj, mrzí ma to.
Pocit je buď veľká bolesť na duši, nevidieť svetlú budúcnosť.
Ak sú v tom ťažké depresie a neliečené tak tá bolesť je dlhá až neúnosná. Prídu myšlienky samolutosti, nikomu tu chýbať nebudeš, skonči to, si nepotrebna...
Bolesti sú silné a nevladzes žiť, ak to pretrváva dlhšie môže nastať skrat a v zúfalstve človek urobí rýchly krok.

Ďalej to môžu byť životné okolnosti, stavy zúfalstva, kde ti hlava nahovára že toto sa nedá napraviť, z toho sa nevymotas (dlhy, láska a rozchod)...
Neviem aké to je keď sa človek dôkladne pripravuje na zabitie, má to premyslené.
Môj názor.

@jaskolka ale pomôct sa ani neda podla mna.Ked sa clovek aj zdôverí, ze ho naozaj nieco trapi, tak aj tak mu nikto nijako nepomôze.Este to niektori pouziju proti nemu a budu ho považovať za divneho a to iba preto, ze sa zdôveril. Tu niet pomoci, vela ludi to uz urobilo a aj ked je clovek smutny, tak kazdy ved to prejde.Teraz je taka povrchna doba, ze nikto si ak tak nikoho nevsima.

Hoci svet stále napreduje, mladí ľudia začínajú stalei od zacitatku..🌺. Povedal nieto múdry... A to je aj dôvod možno týchto fatalnych rieseni, on si nevie porovnať, co riešili jeho dedovia, pradedovia, prapra, jemu sa zdá, ze je Jeho život dnes je neznesiteľný, nie toho pradeda na ruskom fronte, v dobytciaku, ci americkej bani... Prababce v r. 1915,ktora nemala čo dať batolatu, lebo bol hlad.
A ešte je tu chemizacia prostredia. Nikto nevie, co s nami robia tie hormóny z hák, ktoré sa pre ženu cistickou a nedajú sa vyčistiť, co všetko o dýchame a jeme a citliví jedinci to skrátka s chytajú viac😂

Bezvychodiskovy stav, nevidis nadej na lepsi zivot, nechces svojim stavom nadalej zatazovat blizkych... Napr ked sa 7 rokov liecis a nejak to je stale bez vyraznejsej zmeny k lepsiemu... A mozno aj samotne lieky, ktore ta maju liecit, ta dozenu az na koniec cesty... Asi toto mi zobralo brata...

@autorka Ak si nad samovraždou nikdy nepremýšľala, tak tieto pocity nepochopíš. Často si ľudia volia túto cestu, pretože majú pocit, že sú uväznení, majú pocit, že sú nedostačujúci či nepotrební. Ďalším dôvodom môže byť bolesť a to psychická aj fyzická, toto všetko je najčastejšie sprevádzané nulovou víziou, títo ľudia nemajú víziu lepšej budúcnosti a neveria, že ešte niekedy budú šťastní. Overthinkom v sebe zabijú všetken pud sebazáchovy a keď príde zlom, tak najväčšiu slobodu vidia práve v samovražde.

A to, že sa nedá pomôcť je teda hlúposť. Celkovú stratu pudu sebazáchovy pociťujeme nárazovo, ak by pri nej vtedy niekto bol a zastavil by ju, následne by sa riešili jej problémy, bola by tam veľká šanca na úspech. Ak sa človek zdôverí so svojim problémom a nikto ho neberie vážne, tak vedľa seba nemal tých správnych ľudí a správnych ľudí ani neoslovil, bohužiaľ aj takéto príbehy píše život. Nemusíš to chápať, len to príjmy, pri odchode cítila teplo a lásku, to si pamätaj.

@ahhola prevo ten smejúci emotikon, ved tema je vážna.

*preco

@ikonica co sa stalo s tvojim bratom, ak sa smiem takto smelo spytat? 😪

@autorka ak by téma bola naozaj tak vážna, tak sa do nej nehodí absolútne žiadny smajlík, ani uplakaný a ani usmievavý, keďže je to disrespectful. Ale hádam na anonymnom fóre môže použiť emotikona.

Panebože, cisty preklep😭

@zoro9836 mozne je vsetko a kazdeho sa to tyka, vsetci mame psychiku a ta je velakrat krehka a este v tejto dobe.

Netusim, co cloveka dozenie do tohto bodu, ze nevidi vychodisko. Zazila som to len velmi vzdialene, nastastie, ale bolo to velmi narocne, lebo slo o synovho spoluziaka. Deti prichadzajuce do puberty. Jeden sa spolu blaznia na dvore a na druhy den s nimi pracuju v skole psychologovia. Nasledne rodicia. Vidis, ze v tom mladom cloveku to zanechalo nezmazatelnu stopu, zrazu vidis tie zmatene otazniky v jeho ociach a nevies, co sa mu prehana hlavou. A rozmyslas, ci aj jemu nepreblysli podobne myslienky v hlave, ci ho to neovplyvni pri rieseni vaznych problemov. Aj ty by si sa mala o tom s niekym porozpravat, aj ked si asi dospela, ale spracovat takyto zazitok/skusenost musi byt mega narocne. Hlavne to v sebe nedus a ked mas potrebu sa vykecat, vykecaj sa

nemohla si vediet, ze sa trapi natolko, ze si siahne na zivot. Pokial ti clovek explicitne nepovie, ze ma tieto myslienky tak nemas sancu si nieco take domysliet. Ono je dost mozne, ze mala skrat a spravila co spravila - mozno to ani nebolo dlhodobo planovane. Je to v kazdom pripade velke nestastie. Uprimnu sustrast.

Náš sused (vedľajší dom) pred rokom spáchal samovraždu...pamätám si akoby to bolo len nedávno....bol u nás v utorok vysmiaty s mojim si nalievali, vravel ake ma plány, že chce terasu dokončiť a v sobotu mi volala jeho žena, že sa obesil v garáži, našla ho ona...stále keď sme cez plot pokecali, alebo boli u nich na grilovačke bol vysmiaty, veselý...niekedy je ťažko preniknúť do hlavy toho druhého...

Depresia. Človek ju vie veľmi dobre maskovať. Odkryje svoje bolesti ale nikoho nezaťažuje s ich hĺbkou a keď sa cíti dlhodobo sam a nechceny tak.. Nikto nevie pochopiť ako sa cítila. Mala isto k tomu svoje dôvody.

Brat mal maniodepresiu... Nebudem konkretizovat ako odisiel... Este mi napadol kolegynin muz... Dlho ho trapili bolesti a nikde mu nevedeli pomoct, uz bral aj morfium a nic... Potom uz zacal brat aj psychiatricke lieky... Bal sa, aby neostal zene a detom na krku bezvladny a aby sa nemuseli o neho starat... Tak to radsej skoncil...

Je to veľký šok, chápem... Mne spáchal samovraždu môj dedko, môj spolužiak zo strednej a aj mojej švagrinej otec. Pred cca 2 rokmi som šla s deťmi na prechádzku, zabočíme za roh, hneď vedľa nášho paneláku a tam pani na chodníku 😳 práve vyskočila z okna, akurát k nej bežala záchranka, ale žiaľ neprežila ..doteraz mám z toho úzkosť, keď kráčam po tom chodníku ..ale teda tú pani som nepoznala osobne.