ahojte, trocha sa zamyslam,najma slobodne zeny po 30, chodite na rande? 😃 alebo kedy ste s tym nie,ze sekli,ale proste Vas nejako nenaplnalo chodit von na rande ? chapem,chapem zvlastna otazka,len cim som starsia akosi mam az nejaku averziu alebo co ist s niekym von. Akoze nie,as by sa mi ponuky hrnuli 😃 ale cele mi to pride uz akesi smiesne a uz viem,ze ani to nebude mat ziadne pokracovanie a ja asi ani nechcem.
U mna po 30-tke prisiel skor nejak utlm. Nejak to aktivne neriesim, neviem preco mi chyba motivacia.
Vo vseobecnosti to trapi viac moje okolie nez mna sameho. Kazdy by ma chcel len ozenit a kedze najvacsi pozitok v zivote je robit opak toho co ti kazu, zrejme to je hnacou silou mojho single statusu.
S tymi ktore som chcel to nevyslo a poslednu dobu nemam velmi chut zapodievat sa potencionalnymi odmietnutiami.
Dnes uz vztahy nie su to co za generacie mojich rodicov. Mozno by bola motivacia silnejsia ak by mal clovek pocit, ze to ma velky potencial.
Popri praci ostava uz len cas na oddych a relax. Nahananie sa za rande mi v sucasnosti pride ako akysi ukon.
Dobre je ako je......pohoda a klydek
Mňa dopisovanie cez zoznamky, uverejňovanie retusovanych foto, robenie sa kým nie som a následné vytriezvenie pri rande nebavilo nikdy ani ako 15 ročnú. Boli obdobia kedy som sa "donútila" ale nič z toho. Podľa mňa bolo prirodzené spoznávanie kedysi, v práci, na zábave, vonku v meste nie virtuálne cez internet. Cez internet sa ťažko hľadá vzťah, hoci bohužiaľ v dnešnej dobe kedy sú všetci zahladeni do mobilov, uponahlani je to ťažké aj mimo internetu.
Okolo tej 30-tky ma to ešte vcelku bavilo, teraz (35) sa mi vôbec nechce, práve naopak si užívam každý deň, kedy môžem byť sama (so synom) a mať pokoj. Ale zas netrúfam si povedať, že som s randením nadobro skončila, len teraz nejak nemám potrebu niekoho hľadať. Ale možno to je aj preto, že som sa dlhšiu dobu nevedela zbaviť pár jednotlivcov, ktorí nevedeli pochopiť, že nemám záujem a keď mi k tomu korona tak trochu dopomohla, tak si užívam svoj kľud
Po 35 som s tym skoncila. Randila som aj s cudzimi zo zoznamky, aj so slobodnymi kamosmi, ktorych som poznala, no nefungovalo to. Zistila som, ze ak je po 35 este niekto single, tak s nim nieco neni v poriadku (dovod vacsinou zistis uz na prvom rande). Ak je mojim osudom byt s niekym, tak sa tomu nevyhnem. Ak je mojim osudom byt sama, tak zbytocne stracam cas randenim.
Ano, coskoro 40. Chodim na rande, par som mala. Pride mi to prijemne, ked je to s tym spravnym clovekom. Samozrejme je to aj nervozita a bola som aj odmietnuta, co nebolo tiez prijemne. Chvilu ma to odradilo, ale som v tom zase 🙂
V 30ke si to mysliet mi pride trosku prehnane, aspon podla seba, to som len zacala uzivat si.