Ahojte...Som mamička s 1,5 ročnou dcérkou. Je to krásne a úžasne obdobie, ale mám pocit, že mi niečo chýba. Predtým som mala veľa priateľov a zrazu sa cítim sama. Tak ako sa život mení a každý si hľadá svoje miesto, tak sa aj moji priatelia rozleteli za prácou, láskou a dobrodružstvom. Kým som ešte pracovala, všetko bolo inak. Teraz som doma a mám pocit akoby som ostala sama. Ja viem, že mám milujúceho manžela a krásnu dcéru, rodinu okolo seba, ale chýba mi priateľka, kamoška, dôverníčka.Ste na tom podobne?
skus navstivit materske centrum, najdes si nove priatelky a dcerka bude mat aspon rozne aktivity
@martina646 materské centrum navštevujeme pravidelne... Chodíme aj na angličtinu s malou... Tam sme si aj našli partacky, ale tiež sa odsťahovali
Ono vzdy sa da najst nieco, co cloveku moze chybat, pretoze mat vsetko a vzdy to proste nie je mozne. Neboj nechaj to jednoducho plynut a za chvilu najdes aj tu dalsiu spriaznenu dusu. (aj ked, dve uz mas pri sebe 🙂) Clovek vzdy dostava to, co potrebuje (mozno nie vzdy to, co chce 🙂, ale urcite vzdy to, co potrebuje)
ja som mala taký pocit pri prvom dieťati. Syna som mala ešte ako študentka. A keď som skončila školu, ostala som doma s malým. bolo my smutno za spolužiakmi, vštko sme boli rovnako mladí ľudia, stále bolo veselo, smiali sme sa..... A naraz doma s uvrieskaným deckom. ale potom som si zvykla. ďalší šok nastal keď som nastúpila do práce. ten kolektív bol rôznorodý - od mladých ľudí až po dôchodcov. Ráno som išla po tme - na 6 hod do práce, a poobede keď som išla sa už stmievalo..... Chýbal mi tam miech a bezstarostnosť mladých ľudí. Ale porom som si tiež zvykla, aj keď to trvalo poriadne dlho....
@pantarhei Nebola som,nakolko som si nasla velmi skoro,ked mal maly asi 4mesiace kamosky s rovnako starymi detmi a postupne ako dieta rastlo sa okruh kamosiek ci znamych rozsiroval. Takze som sa necitila absolutne mimo kolektivu ani osamela.