Keď dieťa odlieta z hniezda. Užite si ho kým môžete
Uzite si so svojimi detmi co najviac casu, pride den ked vam uletia z hniezda a ziju svoj vlastny zivot. Dnes sa lucim so svojim prvorodenym synom a je mi velmi smutno na srdci, ale zaroven mu zelam v zivote vsetko najlepsie a najkrajsie. Najhorsie je to , ze odchadza do Australie a neviem kedy ho uvidim?
Neviem si pomoct,ale tecu mi kazdy den slzy.
vidis aka som mimo uz pisem aj sama sebe... 😖
moj syn bude mat teraz o mesiac 21 rokov a neviem si predstavit ze uz nebude pri mne.Ma sice svoju priatelku,uz 3rok som uz bola druha v poradi,ale bol aspon tu. Ked ma potreboval,tak ma mal.
Boli sme presne aj mama a syn a aj kamosi. Nikdy asi nie je clovek,hlavne matka pripravena na to ze jej dieta raz odide. Akokolvek si clovek mysli ze je. Ten den ale prisiel. Mne nevadi ze je samostatny a chce zit,len mi vadi ze ide tak daleko.Nie som z tych mam co dusia svoje deti, prajem mu vsetko len naj v zivote.Deti potrebuju priestor pre svoj vlastny zivot....ved sme boli mladi aj my...vieme ake to bolo. Az teraz si vlastne uvedomujeme ake to bolo tazke pre nasich rodicov!!!
@iknella ahoj, ja som z tej druhej strany. Moja mama to tiez zle znasala, ked som sa odstahovala do zahranicia a este aj po 6rokoch mame pri odchode slzicky, ale da sa to zvladat. Viem ze mamina zo zaciatku navstivila lekarku a ta jej dala nieco na ukludnenie a velmi jej to pomohlo. Takze prejem vela vnutornej sily a casom ta bolest otupi a clovek si zvykne.
@iknella, nahodou som zbadala tuto temu tak ti tiez prispejem par slovkami. ja som odisla v 19tich (planovala som na jeden rok) a viac som sa na slovensko zit nevratila. uz je to 18 rokov a viem, ze to pre nasich bolo strasne tazke, ale ty budes mat tu vyhodu, ze existuje skype, facebook a email takze budete moct byt v kontakte a aj sa vidiet kedykolvek budete chciet. predstav si, ako to bolo predtym....jedina moznost kontaktu bol telefon a posta. jeden cas som byvala v mexicu a zomrel mi dedko - dozvedela som sa to az o par tyzdnov po.... bolo mi z toho velmi smutno. na druhej strane nasi ale vedia, ze sa mam dobre, mam tu svoju rodinu, deti, chodia nas navstevovat a aj ked im je luto napr. ze moje deti maju so slovencinou problem, naucili sa proste brat zivot aky je.....proste deti mame do daru na to aby sme ich naucili ako zit a dali im volnost aby si nasli svoje vlastne miesto. kdekolvek to uz ma byt 🙂
vela stastia a vela sil. a potom stastnu cestu ked budes chodit na vylety 😉
ahoj, ja sice mam malu dcerka a tiez uz zacinam pocitovat, ze nastala velka zmena, ide prvy krat do skolky, ja uz nebudem moc s nou tak travit dni, tulit sa rano v postely, rozculovat sa ked sme doobeda nestihali. Proste vsetko to co sme spolu zazivali. Tie tri roky boli najkrajsie obdobie, hoci sme nemali vela penazi, ale bolo to uzasne obdobie. Uz ako dieta vstupi do skolky , skoly konci mu istym sposobom detstvo, ma iny rezim, musi sa prisposobovat a hladat si nejake miestecko medzi ludmi. Neviem si ani predstavit, ze raz z nej bude pubertacka a ze raz odide, ze .... Keby clovek vedel. Jedine co si prajem aby bola dobry clovek a aby sme si rozumeli a bola som jej vzdy oporou. Je mi luto, ze zivot tak bezi, ale nic s tym neurobime. Mozno ti len ostava tesit sa, ze je zdravy, ze mas syna, ktoreho si postavila na vlastne nohy a ze len ty bude jeho mamou, ktoru vzdy najde, ked bude potrebovat. Povedz mu ako ho mas rada a skus sa s tym vyrovnat, aj ked to neni lahke.
iknella-caka to kazdu z nas,sice mozno nase nebudu tak daleko,no nebudu doma stale 😀 .Moj najstarsi bol zo skoly po celej europe na niekolko dni ci tyzdnov a vzdy mi bolo smutno,hoc som vedela ze je doma ,,za par..,,.
Mozno to sem az tak nepatri no stavaju sa horsie veci-teraz mame rocne vyrocie co zomrel mojim detom kamarat-ten sa svojim rodicom,surodencom uz nevrati nikdy 😢 😢 😢 😢 😢
s detmi treba vela hovorit a komunikovat a fakt je ze dnes je taka technika ze ho mozes vidiet aj cez tie kilometre aj kazdy den na nete 😀 😀 😀 😀
a je pravda cas bezi strasne strasne rychlo ☹
@titkovamiriam musim si hovorit ze je stastny ,zdravy a zije!!!! 🙂 dakujem ti!!!
@bobulka34 ja sa pamätám,keď nastupovala moja dcéra do škôlky,tiež mi bolo všelijako,aj ja som to dosť prežívala.Odvtedy už prešlo dosť času a to strašne rýchlo,ani som sa nenazdala a už má17.A čo ma desí tak už dosť dlho mi hovorí,že ona keď skončí školu tak pôjde do zahraničia.Takže @iknella asi ma čaká to isté ako teba,no neviem ako to zvládnem.Ale v dnešnej dobe väčšina mladích ľudí chce vyskúšať život vo svete.Aj v našej rodine je na to dosť príkladov.Moja seternica odišla do Irska tak,že nemala vybavenú robotu,aj ubytovanie len tak tak,a teraz je tam už pár rokov,a darí sa jej.A to je hlavné,má sa dobre, naučila sa jazyk,a vie že začo pracuje,lebo tam sú iné platy ako tu,a doma pritom nemala ani robotu.Aj jej mama to na začiatku zle niesla,ale už si zvykla,každý deň sa bavia cez skype,aj ona už bola za ňou na návšteve,a teraz sa zas chystá.Takže veľa rodičov je na tom podobne ako ty,neboj aj ty to zvládneš 🙂
nemozem obist tuto temu, borim sa s tymto problemom viac-menej uspesne uz par rokov. Mam tri deti, najstarsia je dcerka, ktora nas pripravovala na svoj odchod do sveta uz tusim od malicka. Vzdy tu bola nespokojna a chcela nieco nove spoznavat...Ked mala 16 rokov, odisla na internat studovat posledne dva roky gymnazia do Bratislavy, tak sme si aspon pomaly zvykali, ako to bude, ked odide dalej.Po maturite uz odisla nacisto, na vysoku skolu do Nemecka, pred rokom sa aj vydala a byvaju v Nemecku. Nebyt modernej techniky, skypu a pod.,veru neviem ako by som to zvladla. Doma nam sice zostali dvaja chlapci, ale moja jedina dcerka mi odisla...A teraz starsi syn sa chysta na rok do Prahy a ja uz vlastne ani nebojujem, uz velmi nevladzem, nema to zmysel...Musim sa naucit zit inac, proste deti su uz velke a chcu rozprestriet kridla...Nechcem detom v nicom branit, len sa velmi o ne bojim, keby som vedela ze budu stale v poriadku a stastni, tak sa netrapim, ale to mi nikto nezaruci, viem.Mame este najmladsieho syna, ma 18, mysleli sme si ze si predlzime mladost ale aj on rychlo vyrastol a uz ma svoj zivot. Je to take tazke, strasne ten cas leti a deti neskutocne rychlo rastu. Najprv su malinke a my si prajeme aby trosku podrastli, ale nemysleli sme ze to bude tak rychlo 🙂
Ahoj Iknella, na tuto temu som pisala 60-stranovu seminarnu pracu: Tema sa volala faza odlucenia u mladeze ( v skutocnosti vsak vsetka literatura a aj moja probandka skoncili na tom istom bode: v skutocnosti islo o fazu odlucenia u rodicov - ti trpia najviac - decka sa totiz na ten abenteuer tesia.)
Ked som sama pred rokmi odchadzala na 1 rok do zahranicia moja mama pri vlaku ronila slzy ako hrach. Po nakoniec 2 rokoch auPair som tam zacala studovat a domov som sa uz nikdy nevratila (NELAKAJ SA ) - vratila som sa po 8 rokoch na Slovensko s manzelom, ale uz nie domov k mame.
Dnes obe vieme, ze som nemohla nic lepsie urobit, ako odist do sveta na skusy 🙂 Ten pocit stat vlastnou zasluhou na vlastnych nohach sa neda popisat.
Za rocik-dva budes na svojho syna urcite pysna. Zaciatky nebudu mozno jednoduche, ale urcite ziska do zivota skusenosti, ktore mu neskor pomozu mat na zivot iny pohlad a hlavne nadhlad ;)
Ver mi, ziadne studium mu neda to, co mu da cas straveny daleko vo svete.
Tes sa radsej na to, ako ho pojdes navstivit, a aj ked sa ti to dnes mozno zda nerealne, uvidis, ze to bude velmi jednoduche. Drzim Vam palce!!!
@leiluska dakujem krasne za vsetky pismenka a pohlady na tuto temu.Pomaha mi to byt menej smutna. 🙂 A vidiet to aj z druhej strany a to z pohladu dietata...viem ze my rodicia to mame tazssie...a vzdy,deti ostanu pre nas detmi aj ked budu mat 30...40...50...a pokial je stastne moje dieta ,tak som aj ja stastna.Len si musim zvyknut ze uz je samostatny a ja nemam sancu mu pomoct,postiskat...
@kaya60 teraz som si vlastne precitala aj tvoj pribeh. Hned mi napadlo, ze podobne na tom su moji svokrovci v Maroku. Moj manzel odisiel v 23 rokoch studovat do Nemecka - a napokon ho vietor zavial spolu so mnou az na Slovensko ;) Aj jeho surodenci su roztruseni po celom svete. Je to nadherny pocit, ked si sem - tam cez vikend rychlo hore-dole prezvonime, zapneme msn alebo skype a uz sme vsetci v kontakte. V marci uz chodia hore-dole Emaily, kto kedy ide k rodicom a tak planujeme dovolenky. Je to nadherny pocit, ked sa vsetci spolu stretneme (niekedy sa niektorí casovo minu) a aj ked je tam potom plny dom, v poslednych 3 rokoch je nas kazdym rokom o jedneho (v mojom pripade o dvoch) cloviecikov viac 🙂)
Pises, ze uz nevladzes "bojovat". No-no- no- ;)) preco chces bojovat proti stastnemu pocitu slobody svojich deti?
Zivot sa ma zit naplno a urcite si ich vychovala tak dobre, ze sa na nich vies spolahnut - tak nebojuj, dopraj im to. Ver mi, na Slovensku zial dieru do sveta neurobia (aspon v tychto casoch nie). Nech idu, naucia sa a vratia sa ovela skusenejsi.
(pozri si inzeraty na pracu na Slovensku. Takmer vsetci chcu aspon 2 cudzie jazyky, skusenost v zahranici a asertivitu.
Vsetky 3 poziadavky vyzaduju pobyt v cudzine - tak neboj a vid to z tejto strany. Ved uz J.A. Komensky presadzoval tezu, ze poslednym stupnom studia ma byt cestovanie.)
Takze vsetky mile maminky (vratane mna) - usmiat sa a dopriat ratolestiam rozvijat sa ;)) Pozrite si obcas spravy (NIE SLOVENSKE - tie su moc negativne!!) a uvidite, ze vo svete ziju este milsi ludia ako sme my ;). Na predsudky nedajte, radsej chodte Vase ratolesti navstivit a presvedcte sa sami.
@leiluska dakujem za povzbudive slova, veru mas pravdu, ja to vidim ked ideme za detmi do nemecka, a to ludia na nemcov nemaju pekne slovo (lebo bud ich nepoznaju alebo iba ako hlucnych dovolenkarov) Ale ja mam skusenosti presne opacne, su neskutocne mili, ochotni, stale usliati...V podstate mame co sme chceli. Ked boli deti male, vzdy sme im vraveli abz sa dobre ucili, aby mohli odist z tohoto slovenska, kde ich necaka nic dobre. Ja sa v podstate tesim, ze dcerka sa tam tak uplatnila, vystudovala tam medzinarodnu univerzitu, spravila si tam doktorat a tym padom ma dufam skvelu buducnost pred sebou. Lebo ono to tak v podstate je, ze nejde o nejaku jednorazovu skusenost ale zacatie noveho zivota. Vlastne nechcem aby sa vratila sem, lebo nic dobre (okrem toho ze by sme boli spolu) ju tu necaka. To by bolo sebecke, clovek chce pre svoje deti predsa len to najlepsie a to bohuzial u nas na slovensku nie je a este dlho nebude....(aj ked dufam ze teraz sa blyska na lepsie casy)
No tak my sme tiež už bez toho najstaršieho. Aj keď náš bol už od mala tak moc samostatný že nemali sme problém teraz.Skrátka chcel byť už sám,máme perfektný vzťah,dokážeme sa rozprávať o všeličom možnom a ja mám veru veľkú radosť z toho ako to zvláda.Pre mňa je to akési vyznamenanie že som ho naučila všetko čo som mohla a dokáže žiť svoj vlastný život. Ešte mi zostali dve vtáčatká ale oni im nebudem brániť ísť keď sa rozhodnú.Keď budú potrebovať pomoc vedia kam majú ísť a vedia že sú u mňa vždy vítaný.
@iknella ,
chapem ,ale taky je zivot. deti nam nepatria ,my s nimi len prejdeme urcity usek a potom uz musia ist same... ja som odisla zo slovenska ked som mala kratko po 20-ke a uz som sa nevratila a moja mama mi to nevie doteraz prepacit,hoci som jej to od puberty hovorila,ze ja na slovensku neostanem 🙂
a moj syn je taky isty ,ja s tym viac menej pocitam,chce ist studovat do zahranicia ,isty cas aj zit a ja ho v tom podporujem,aj ked viem ,ze mi bude strasne chybat . a pevne dufam,ze sa bude rad aspon sem tam domov vracat .
Moja mama sa mi po rokoch priznala,ze povodne si nemyslela,lebo som bola take divne introvertne dieta,ze sa pustim lahko jej sukne a myslela,ze budem byvat vo vedlajsom vacsom meste. Potom ked som bola v puberte pochopila,ze to nebude len vedlajsie mesto,tak tipovala hlavne mesto, potom ked uz som sa uplne roybehla tak videla,ze to bude iny stat. Teraz je rada, len tym,ze som jedinacik,tak viem,ze im chybam. Ale vidime sa tak casto,ako sa len da, stale spolu telefonujeme,ked je nejak cas, skype uz poriesil tento syndrom nejednej maminke a je pokoj 😉 Zase ona ma trosku svoj zivot a robi si po svojom a keby sme spolu dlhsiu dobu na jednej hromade,tak uz by to nerobilo dobrotu,nakolko uz sme dvaja kohuti na jednom dvore a kazda mame na varenie ine postupy,nazory na veci atd. 😀
@egonsk
Ja som napríklad nemala potrebu dať dieťa do súkromnej škôlky, ale kedže dostať 3 ročné dieťa do štátnej škôlky v BA hraničí so zázrakom, rodičia, ktorí chcú pracovať, nemajú na výber. Toľko k tým tvojím ospevovaným škôlkam zadarmo. Keď ti ešte aj euro vadí, tak ty si fakt bol najďalej v najbižšom okresnom meste 🤦♀️.
@yoxinka volbou chumajov ako vallo a spol, co naslubuju hory doly a daju ludom XXX holy, tak umoznilo rozsirovat developerom projekty bez toho, aby sa stavali povinne aj socialne zariadenia - skoly, poliklinky, atd... Im sa podakuj. Ja ked som vyrastal v petrzalke, nebola tak zahustena a skol i skoliek tu bolo habadej, rovnako stare mesto, raca, atd.. dokonca taka dedinska cast ako vajnory, rendez, atd.. nemali problem so skolami a skolkami. Takze ryba smrdi od hlavy. A ked si sa rozhodla zit tam kde zijes, tak si vedela do coho ides a je len tvoj problem, ze si nezhodnotila klady a zapory pre vychovu deti.
@egonsk
Alebo tu bude tým, že v BA žije polovica republiky alebo tu dochádza za prácou, lebo inde sa vďaka našej úžasnej prosociálnej vláde robí za minimálku alebo sa za prácou dochádza kade tade do hnusnej EÚ. Ja mám rodinu na východe, viem aká tam je situácia, nesplietaj mi tu o Vallovi, prosím ťa.
@yoxinka opytaj sa 100 vychodniarov, ci by sli robit do BA, keby k tomu mali moznosti a 95 z nich ti odpovie ano, hned. Ten zvysok bud je rado tam kde sa narodilo, alebo je lenivych. Tak sa potom nediv, ze na vychode zastal cas, napriek tomu, ze sa tam desatrocia leju tony penazi. Ak by sa snazili si vychodniari u seba zalozit firmy a budovat meno, tiez by sa tam rozbehla aj uroven, ale lahsie je ist tam, kde je vysoka koncentracia ludi uz v zaciatku, lebo kazdy prd a hlupost tam vies predat, kedze sa tam najde rovnako zmyslajucich dostahovanych ludi. Ja som sa v BA narodil, aj som tam vacsinu zivota zil, ale uz som rad, ze som odtial odisiel, lebo ta pekna BA, ktorou bola kedysi, uz mi ostala iba v pamati. Aj som rozmyslal ist podnikat na vychod, ked uz ludia odtial zdrhli na zapad, ale pracovat s ludmi, co o 15:00 odhodia naradie z ruky a odidu aj od rozrobeneho cementu, lebo im prave padla, je fakt zlozite. V BA ti nepovie casnicka, ze o 15min zatvara a neda ti kavu, lebo uz umyla stroj, ale na vychode je celkom bezne, ze hodinu pred zatvorenim ti v restike nedaju ani prazenicu, lebo kuchar uz odisiel a 5min pred zatvorenim ti zoberu zo stola salky a vylozia stolicky okolo teba...
Vsetko je to o ludoch, nic viac, nic menej.
iknella proč tak smutne, vždyť je fajn když dítě si najde své místo v životé, je štastné a spokojené, a tebe môže hřát pocit že si své dítě vychovala dobře, když se dokáže postarat samo o sebe. Poŕád lepší než aby ti seděl do svých 30 za zadkem 🙂