Ahojček !
Kamarátovi, s ktorým sa poznáme pár mesiacov ( myslím naozajstnému, aj keď je to le chvíľa) umrela mamina.
Rozmýšlam.. ju som vôbec nepoznala, ale na ňom my veľmi záleží… neviem či mám ísť na pohreb.
Jeho si veľmi vážim, a myslím, že, ho chcem prísť “podporiť” objať a byť pri ňom ( niekde v úzadí) nech má psychickú podporu, bez ohľadu na to, ako dlho sme priatelia .. z druhej strany, ak som maminu nepoznala a my sme kamoši chvíľku, rozmýšlam, či to nebude divné, lebo myslím ( ak teda to nie je iba moja myšlienka) , že na pohreb sa chodíme lúčiť so zosnulou, nie podržať známych…
Som zmätená, ako sa rozhodnúť.
Poraďte mi prosím.
❤️🙏
Ja osobne by som tiež nešla a keby to bolo naopak, tiež by som tam v podobnej situácii neočakávala kamarátov, prišlo by mi to zvláštne ... keď sa už teraz kvôli tomu cítiš rozpačito, tak to niečo hovorí ... ale inak by som sa ho otvorene spýtala, či by ťa tam ako podporu chcel a podľa toho by som sa riadila
Ja by som šla, kvôli nemu, tak isto aj mne keď zomrela mamka boli všetci moji spolužiaci, kamaráti, ktorí ju vôbec nepoznali. Tak isto, keď umrel môjmu kamarátovi brat, bola som. Ale riaď sa tým, čo ty cítiš.
Ja by som nešla..
Urcite by som isla. Nic tym nepokazis. Napr my sme z prace isli kolegovej manzelke. Kt sme nikdy nevideli. Teraz po dlhej dobe (3 roky) mi povedal ako velmi si to vazi ze sme ho vtedy podrzali (myslienkou pritomnostou). Ja na pohreby chodim
Ja by som sa kamaráta opýtala či.ma tam chce mať ako podporu. Vzhľadom k tomu, že sa nepoznáte dlho.
Keď je to fakt "naozajstný" kamarát, tak by som išla. Na pohreby sa nechodí ako na svadbu, že musíš byť ohlásený a pozvaný... Choď na obrad, na kar ak bude, už by som nešla. Aby som vyjadrila podporu a sústrasť, ale aby som nebola na príťaž...
Ak sa na to cítiš a pôjdeš, bude to úplne ok. Ak sa na to necítiš a nepôjdeš, tiež to bude ok.
Ja by som šla ako podpora preňho. Aj keď som mamku nepoznala .
Tiež sme boli kamarátovi keď mu umrela mama . Na omši na obradoch na cintoríne kondoloval sme kemu aj jeho žene a šli sme domov .
@h2 neviem, či chcem deň pred pohrebom otravovať kamoša z otázkami či mu bude príjemné keď tam budem alebo nie, myslím: že je to také, že aj oeby -nechce?- tak povie áno.
Ale zas… povedať nie? Kto by to dokázal..
Ja osobne nie. Práve preto sa pýtam vás všetkých na názor nestranný
Mohla som my napísať s tvrdým 😅🤣🤣
@kolvplote U nás v robote je taký zvyk, že keď niekomu z kolegov niekto zomrie, ide celá firma na pohreb. Keď mne zomrel otec, poprosila som kolegov, aby nechodili, že si to neželám. Rešpektovali to.
Nemusíš priateľa otravovať s otázkami, proste mu zavolaj, ako sa cíti, že naňho myslíš a je ti to ľúto. Popri tom sa opýtaš, či ísť na pohreb. Nevidím na tom nič nevhodné.
Ked mi zomrela mamina, ani som na pohrebe poriadne nevnimala kto tam je a kondoluje... za mna zbytocne, skor by som vyjadrila ucast a sustrast sukromne.
Urcite ano.Nikto nechodi na pohreby rad.Chodime vyjadrit ucast,patri sa to.
išla... však nič nemôžeš týmto gestom pokaziť...
mne keď zomrela mama tak som bola prekvapená účasťou niektorých ľudí.... dokonca viem aj presne kde sedeli... Tak ale my sme na dedine a moja mama tu bývala celý život...
Urcite chod, budes mat aj ty dobry pocit, ze si tam bola kvoli nemu a podpore a on bude mat tiez dobry pocit, ze v takej tazkej chvili mal pri sebe ozajstnu kamosku.
@kolvplote ja si myslim ze to dobre citis...ist tam ako podpora pre neho, ze i v takej chvili si tu pri nom. Strata rodica je silna a tazka vec tie prve dni.
Manzelovi zomrel otec pred rokmi a prisli aj jeho kolegovia z roboty na pohreb, co jeho otca absolutne nepoznali. Bolo to od nich velmi mile ze prisli, manzel sa potesil ked ich uvidel.
Cize, ja by som sla.
@kolvplote rob ako citis, ja osobne nechodim na pohreby ludi, ktorych nepoznam. Ake to som ja, ty to mozes mat inak.