Zomrela manzelova babka a neviem, ci 3 rocne dieta ma ci nema ist na pohreb...
Dakujem.
Nie.nerozumie tomu a môže vyrušovať.Moje deti boli na pohrebe ich babky .mali 8 a 10r.ale to už bolo o inom.chapali aj sa správali primerane.
Ja mám deti staršie, 5 a 8 a na pohreby ich nenosím, všimla som si,že veľa ľudí necháva deti doma aj oveľa staršie...nikto im.to nemá za zle...tie staršie okolo čo majú 10 a viac tak akurát zvyknú dosť na kar...už sa nenosia deti,tak ako kedysi...také malé by som nechala doma s niekým kľudne...
za mňa áno, môj manžel by povedal, že nie. Ja som bola môjmu otcovi, keď som mala 6, brat 5. Smrť je súčasťou života.
@btus ja sa skor bojim od toho, ze tam bjde vyrusovat, vypytovat sa, co je to, co je ono a predsa teraz to nie je vhodne.... :(
Záleží od dieťaťa.Ak sa dokáže správať a nevyrusovat tak áno.Moja dcéra mala 3 roky,keď mi zomrela babka.Na pohrebe zaspala.🤷🏻♀️
Ak nedokáže vydržať byť potichu,tak by som ju nebrala.
Presne kvôli vyrušovaniu by som nebrala, je ešte maličký, nevydrží ticho sedieť. Môžete ísť neskôr spolu zapáliť sviečku
Nie nebrala by som a ani som nezobrala. U nas kvoli spravaniu, nevedeli by nevyrusovat (deti do 5r). A clovek ma vtedy uplne ine starosti ako krotit dieta. Chcela som sa v klude rozlucit (s babkou, otcom). A tiez prehodit par slov so znamymi a pribuznymi ktorych vidim tak max. na pohreboch, lebo sa inak sotva vidime....
Tak potom ju neber.Pojdete po pohrebe pozrieť hrob a môže sa pýtať do aleluja.
Vo veku 3 rokov deti este nemaju uplne pochopenie smrti. Mozno bude tazke vysvetlit, co sa deje, a pre dieta to moze byt znepokojujuce alebo matuce. Pohreb moze byt emocionalne narocny. Inymi slovami za mna NIE. Ano smrt je sucast nas vsetkych, sucastou nasho bytia , ale nie v tomto veku ..
určite nie...
Rodičom súrodencom a starým rodičom (najbližšej rodine) by sme išli celá rodina aj s deťmi.
ak ho máš s kým nechať doma, neber.
ak nie, zober a vzdiaľte sa bokom, prípadne sa prestriedate s niekým, aby si ty stála hlavný obrad s manželom, dieťa bokom a potom sa odpojíš a dieťa si vezmeš na prechádzku kus ďalej. napr. pozerať kvietky a hľadať gaštany, ja som tak varovala dieťa - tí najbližší boli priamo na obrade, ja bokom, ale zúčastnila som sa tiež, chápeme sa však ?
ja nemám problém so smrťou, takže pre mňa je to prirodzené, Dieťa vie v každom veku pochopiť a chápať smrť.. Len mu to treba vedieť vysvetliť. Ale jasné, ak máš s tým problém a máš kde dieťa nechať, tak ho neber. Našla som niečo našla na nete: https://najmama.aktuality.sk/clanok/251576/ako-...
Za mna zobrat. Da sa ist s dietatom vzdy bokom a stale byt pritomny. Ak danu osobu poznal a stretavali ste sa, aj tak mu budete musiet vysvetlit, ze kde je. Podla mna to deti znasaju velmi dobre. Primerane im povedat pravdu. Nas bol na pohrebe, ked mal 2,5 roka, len danu osobu nikdy nevidel. Ani len netusil, co sa dialo. K truhle sme ho nezobrali. Ked sa truhla vkladala do hrobu, tak sme boli bokom. Na kare boli potom deti spestrenim.
Nezobrala by som.
Nebrala som prave kvoli tomu ze ma dost vyrazny hlas a sice nie je to neposlusne dieta ktore by tam behalo alebo jacalo ale viem ze by sa pytal. Ma mikiony otazok a bolo by to vrcholne nevhodne. Ale bol to jeho dedko tak sme stali vpredu vsetci. Tam by sa to naozaj nehodilo. A nebrala som ani 8 rocnu. Ju som vzala len na omsu. K truhle a k ukladaniu do hrobu nie pretoze dedka lubila a velmi tazko to niesla a ledva som ju ako tak dala dokopy ale ked videla vzdy ze place svokra alebo teda ktokolvek tak sa znovu opustila. Zapalili sme mu doma sviecku a rozpravali sa o tom nech to spracuje.
Zalezi vzdy od dietata a od situacie
Nebrala by som presne kvoli vyrusovaniu, aj ked je to dieta a ma pravo sa pytat a este je maly, ale pohreb je predsa velmi citliva udalost a mal by tam vladnut pokoj
Za mňa nie
Ak sa jedna o blizku osobu, s ktorou bol casto v styku treba mu dat prilezotost rozlucit sa. My dospeli si myslime, ze deti niektore veci nechapu, ale oni chapu. Nemusi sediet s vami v smutocnej sieni ak by vyrusoval, ale zucastnit sa moze. A mozno ked mu vysvetlis, ze sa ma spravat slusne a byt ticho tak aj ticho bude. Treba tomu dat sancu, kedy sa to nauci?
Ak vieš, že tam neobsedí, bude vyrušovať alebo sa vypytovať, máš z toho stres a má ho kto doma postrážiť, tak ho neber. Je to len na tebe a tvoje rozhodnutie ti nemá kto zazlievať. Ale napr. my sme na pohreb zobrali dvojročné dieťa. Nevyrušovalo, nevypytovalo sa, takmer celý pohreb spalo na rukách... Nemali sme ho s kým nechať doma, lebo na pohreb sme šli celá rodina.
Zalezi aj od dieta. So starsimi som isla. Dcera mala 1,5 a syn vtedy cca 4,5 roka. A vlastne cela rodina bola na pohrebe tak som ich ani nemala kde nechat.
Ale to boli relativne tiche a kludne deti.
Teraz sme ale boli na pohrebe a mensi 3,5 rocny vtedy on by tam istotne v najmenej vhodnej chvilke nieco “zapotil”. On je na to expert tak som ho nechala u kamaratky.
No ja mam viacero skusenosti za posledne roky. Babka mi zomrela a syn mal 5 mes. Svokor zomrel bola som tehotna a syn mal rok a pol. Brat mi zomrel a syn mal 2 roky a dcera 3 tyzdne. Babka mi zomrela a deti mali 6 a 4 roky. Boli na vsetkych pohreboch a bolo to uplne ok. Nemala som ich kam dat. Stala som pocas omse von s kocikom ja alebo manzel.
Kedy inak sa to dieta dozvie ako vyzera pohreb, co sa tam deje? Ved je to sucast zivota. Mozes s nim sediet vzadu ak sa bojis ze bude vyrusovat a pojdes s nim pripadne von. A ked sa bude pytat, tak je to len dobre. Ved mu to vysvetlis primerane a aj vidi co sa deje
Jedine v pripade,ze ho nemas kde nechat.
Inak urcite nie
Urcite nie a ak ho uz fakt nemas kam dat, tak sa pri nom vystriedajte vonku.
Zober sestru/mamu a nech je s ňou vonka a na kar potom môže ísť. Nie len kvôli vyrušovaniu iných, ale vidieť desiatky plačúcich a zronených ľudí tak malé dieťa nemusí, nebude chápať čo sa deje a nebude jej to príjemné.
My s detmi na pohreby chodime, prostredna mala cca. 2,5 r. ked bola prvykrat. Vopred sme ich pripravili na to, co pohreb vlastne je, vysvetlili si, co sa tam deje a ako cca. to bude prebiehat. Tym, ze sme veriaci, bola to i dobra prilezitost sa porozpravat i o tom, ze dusa ide do neba. Pricinu smrti sme rozoberali iba ked sa pytali (ale napr. v pripade samovrazdy sme iba povedali, ze bola ta osoba velmi chora - co je v podstate pravda, kedze konala pod velkym psychickym tlakom, ktoremu bola dlhodobo vystavena... ale z ucty k zomrelej a pribuznym sme detom nehovorili, ze svoj zivot ukoncila dobrovolne a sama).
S detmi sa snazime byt na pohreboch skor vzadsie, presne preto, ze ak by vyrusovali, vieme nebadane odist. Takisto ked sa nieco pytaju, vysvetlime im. Samozrejme este pred pohrebou si povieme, ze ak nieco budu chciet povedat, tak treba sepkat, aby sme nerusili. K hrobu sa zvykneme o cas alebo aspon na dusicky vratit, pomodlit sa za zomreleho, zapalit sviecku.
Smrt je prirodzenou sucastou zivota a verim tomu, ze tym, ze nase deti to tak aj beru a vidia aj pozostalych sa po case, kedy smutia, tesit zo zivota, vnimaju to tak, ze je to kolobeh zivota... no a verim tomu, ze raz vdaka tomu lahsie zvladnu, ked zomrieme my.
Mame v okoli viac pripadov, kedy este malym detom zomrel jeden z rodicov, s detmi treba preberat i vazne temy, su vnimavejsie ako si myslime. To, co pred nimi tajime a snazime sa schovavat, ich v konecnom dosledku moze vystrasit viac ako to, co im primerane veku vysvetlime. O to lahsie potom zvladnu rovnaku / podobnu situaciu, ked sa bude tykat priamo ich.
Za mňa áno .
Ja osobne by som ho nebrala. Za mňa je ešte maličký.