Je mimo planéty Zem aj ďalšia obývaná planéta?

urcite ano, ale pravdepodobne v dostatocnej vzdialenosti od Zeme a aj mimo nasho vedomia a moznosti skontaktovat sa

nie.. nikde nič len my ZEM...

@deti95060810

@deti95060810 hahahhahaha 🙂

Nič nevylučuje to, že by mohli a existujú iné formy života vo vesmíre. Veď je obrovský a stále sa rozpína.
Už len existencia anjelov a jinnov je existencia bytosti odlišných od nás. Ktovie koľko ďalších civilizácií existuje vo vesmíre (ci už v našej D zóne alebo inej)

Určite áno, možno nie ľudia ale iný život áno

Že existencia anjelov :( omg

@deti95060810 tak tak, len my a ZEM, nikto nam nepride na pomoc

ja uz by som kludne brala aj mimozemstanov, ci jinnov (aj ked netusim, kto/co to je)

No jasne že áno… aspoň ja si myslím

ak taka planeta je, dufam ze dostatocne daleko, aby sme ju nenasli a nevydrancovali ako tuto nasu Zem.

tiež som to svojho času riešila, a vraj sú v zásade 3 možné odpovede : 1. nie, mimozemšťania neexistujú 2. existujú, ale sú omnoho viac inteligentní a vyspelí než my a preto nás ani nemajú chuť a potrebu kontaktovať. a 3.možnosť, ku ktorej sa čím ďalej, tým viac osobne prikláňam - najmä keď čítam sem tam tieto koníkovské diskusie - že určite existujú a žijú už voľne medzi nami 😀

Konkretne v nasom solarnom systeme nie, ale vzhladom na pocet moznosti, ktore su skoro nekonecne je to viac nez pravdepodobne. Bolo to divne, keby sme v celom vesmire sami.

Ono, mimozemstania to nazyvaju preto, lebo nebyvaju na Zemi. My si automaticky predstavime zelenych muzickov, ale mimozemsky zivot sa mysli co i len bakterie. Napr. pod zamrznutymi mesiacmi planet, ako je napr. mesiac Europa, zistili, ze pod tym obovskym ladom je voda. A kde je voda, je zivot, bakterie... 😉

Vo viditeľnom vesmíre je asi 100mld galaxii a v každej asi 100mld hviezd. To je 10 na 18-tu hviezd. To sú pozorovane fakty. Vesmír je určite ešte oveľa väčší ale svetlo z väčšej diaľky k mám ešte neprišlo. Preto sa hovorí o pozorovateľňou viditeľnom vesmíre. Skutočný je podľa teórie inflácie až 150 kvadrilionov krát väčší.to už nie je dokázaný fakt ale je ti teória ktorá vychádza z pozorovaní vesmíru meraní a pokusov v urýchľovačoch. Väčšina doterajších teórii nakoniec bola potvrdená. Ak je to tak tak by vo vesmíre bolo hviezd tak veľa že by to bolo číslo 15 so 43 nulami. Ak by v každej galaxii bola len jedna planéta s inteligentným životom tak by tu bolo 15 krát desať na 34 civilizácii čo je znovu nepredstaviteľne množstvo. Ale je tu veľa faktorov ktoré toto číslo redukujú. Vznik života v takej forme ako vznikol tu je veľmi malo pravdepodobný. Voda je síce prostredie do ktorého život vznikol ale na počiatku bola voda skôr nicitelom prvého života. Bola to iná latka. Vyzerá to tak že život vznikol pri dopadoch asteroidov na našu zem v čase veľkého bombardovania. Potreboval najprv vysokú teplotu. Udržal sa v mlákach a plytčinách vďaka prílivu a odlivu vznikol prvý metabolizmus. Proste veľmi veľa veľa náhodných krokov. No pokusov v tomto laboratóriu bolo veľmi veľa a trvalo to milióny rokov. Život vznikol len na jednom mieste. Skoro 4 miliardy rokov bol život len v jednobunkovej forme. A mnohobunkové organizmy vznikli len pred 400 miliónmi rokov. Okrem toho tu bolo veľa vymieraní. Jedno práve prebieha. Život sa už udrží. Inteligentný život je znovu veľká náhoda a revolúcia. Pravdepodobnosť že sa civilizácie zídu v čase je veľmi mala. Niekde som písal že 5 miliard rokov je akoby 5 miliard milimetrov čiže 5 tisíc kilometrov. A my sme tu inteligentní dajme tomu 2000 rokov čo je 2000 milimetrov a to sú len 2 metre. No stretnúť sa v čase na takej veľkej stupnici je veľmi nepravdepodobne. Ďalši problém sú vzdialenosti. Hmotný objekt sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo. To je vo vesmíre veľmi mala rýchlosť. A ešte je tu riziko že civilizácia sa sama zničí alebo spotrebuje zdroje. Na druhej strane naša Zem nie je úplne vhodná pre vznik a udržanie života. Je malá. Väčšie šance majú planéty 2-5 krát väčšie. Take sú pri hviezdach valmi časté. Naša Zem je stabilná a má mesiac. Len jeden. Ten ju drží v stabilnej polohe. Veľa náhod ale náhody sú v takom počte pokusov časté. Voda je vo vesmíre bežná. Aminokyseliny tiež. Osobne si myslím že život je vo vesmíre bežný. Veľmi veľa fyzikálnych javov ho podporuje. Od kvazarov, čiernych dier supernov až po pády asteroidov a gravitačného pôsobenia mesiacov. Ak sú vo vesmíre všade rovnaké fyzikálne zákony a aspoň jedna planéta má Život, tak ich môžu byt aj bilióny. Osobne si myslím že život je vo vesmíre veľmi bežný. Inteligentný je zriedkavý ale tiež sú ho miliardy planét. Ale stretnúť sa s nimi nie je v našich silách. Minieme sa v čase aj v priestore.

Ja osobne som skalopevne presvedčená, že áno a že dokonca vo veľmi mnohých prípadoch.

@snowflake07 a autorka
otázka znela .... myslíte si že...
moja odpoveď, ... nie...ozaj si to nemyslím pretože som doteraz nečítala žiadnu štúdiu k téme...
Tak prečo ten konský miech?????

Áno a dokonca cely starý zákon píše do návštevách z vesmíru a židia vždy komunikovali z mimozemšťanmi napríklad cez archu zmluvy 😅 a sú vyvolení aby vládli v područí návštevníkov z vesmiru

Suhlasim s vysvetlenim vyssie slovakboyom.. Ja len dodam, ze na Slovensku sa rozvadza kazdy druhy, neviem vychadzat so svokrami, matkami, dcerami , partnerami, ucitelmi, sefmi ..... Staty vedu non stop vojny napriec nasou dlhou historiou.... My ludia nevieme zit a byt spokojny ani so sebou samym, s inými ludmi , nieto este mimozemstanmi ... Ak nas objavili , vsimli si to tiez .... Do petriho misky k bakteriam sa asi nebudu trepat - priovnavam nase iq,eq s moznymi navstevnikmi z kozmu ... Mozno raz o niekolko nul....

@slovakboy aminokyseliny sú vo vesmíre bežne?

@chrumka120 relatívne bežné. Nie tak ako voda samozrejme ale ľahko vznikajú. No samotné aminokyseliny na vznik života nestačia. Sú len nutnou podmienkou. Vznik polymérov alebo uhľovodíky ešte nezaručia život. Vznikne asfalt a bude ho celá planéta ale nie je to život.

@slovakboy hm no neviem o tom že by niekto dokázal aminokyseliny vo vesmíre a nikto zatiaľ s istotou nevie ako mohol vzniknúť život tu na Zemi, sú len teórie

@slovakboy uhľovodík nie je aminokyselina

Myslím, že je to možné. Môže byť vo Vesmíre vzhľadom na to aký je obrovský život aj na iných planétach ako na Zemi. Dokonca aj cirkev túto možnosť už dnes nezavrhuje. Len v akej forme? Iba jednoduché mikroorganizmy alebo aj zložitejšie či dokonca inteligentné. Potom sa môžeme pýtať na akom stupni vývoja sú. Mohli už aj zaniknúť nejaké formy života alebo sa práve vyvinuť prípadne vzniknú v budúcnosti. Tých otázok a možných odpovedí by mohlo byť nekonečné veľa ako je prakticky nekonečný Vesmír.

@chrumka120 no vidíš. A ja viem že aminokyseliny objavili vo vesmíre už v 1969 tom roku. Uhľovodíky aj v medzihviezdnom prachu. Vedci predsa netvrdia že vedia s istotou ako vznikol život. Ale formaldehydova teória je zatiaľ najpravdepodobnejšia.

@katulienkax Cooooo? Pri všetkej úcte ja mám asi nejaký iný starý zakon

@slovakboy no akurát som sa zbežne dočitala, lebo už spím, že z tej kométy 2004 myslím glycin, čo je teda dosť zaujímavé, keď budem mat čas, isto si o tom prečítam viac 🙂

Zakládá otázka - čo znamená "život" alebo "forma života"? Zhluk buniek vyformovaných do najekej bytosti, ktorá sa vyvíja? Človek v rámci svojich možností vychádza len z toho, čo pozná, čo pomenoval, čo dokáže vnímať svojimi zmyslami, čo preskúmal a zaradil do niektorej z teórii. A to je veľmi úzke spektrum poznania. Nepoznáme a nevieme pracovať anilen so svojou vlastnou energiou, natož ešte aby sme poznali tie ďalšie. Forma života nemusí existovať len taká, ako ju poznáme a vnímame my. Chemické prvky (ktoré si mimochodom chemickými prvkami nazval a označil človek) poznáme len tie, s ktorými sme sa stretli, dokázali ich vnímať svojimi zmyslami a zaradiť do našej periodickej sústavy. Život a jeho formy nemusia existovať len v takej podobe, akú poznáme a sme schopní vnímať my ľudia. To je ale ťažká téma na rozhovor.🤔
@slovakboy s Tebou by som si rada pokecala (myslím to úprimne a vážne).😉