Je mi smutno z toho, že mladí ľudia majú psychické problémy

Proste cely zivot pred sebou a oni sa boja, ze sa nedoziju rana, lebo ich picha pri srdci, v ruke, v oblicke a podobne. Dokonca si nedaju ani povedat, proste to nevedia ovladat..fuuh..mne to zatial celkom ide, ale bojim sa, ze na vine je aj kovid 😕

Kazda kriza v zivote, taketo problemy nevynimajuc, je sancou na osobny rast. Vela ludi zaziva to, co popisujes, no casom ich to privedie ku kvalitnej terapii alebo k zmenam v zivote, ku ktorym by sa inak neodhodlali. A potom ziju lepsie, zdravsie. Aj u mna to tak bolo. Je to pozitivna stranka celej veci a povazujem sa dolezite ju spomenut. Mozno ti bude menej smutno, ked sa na to pozries takto.

Mam 36 a beriem už 9 rokov antidepresiva a betablokatory

Mame strasne vela stimulov. Nezvladatelne mnozstvo informacii,aktivit,pracovnych ak sukromnych a ludia sa nevedia "vybit" robotou. Atare zname vezmi krompac,motyku nie je na srandu,ale skutocne pomaha fyzicka praca. Ved sa pozri co robime. Vstaneme a uz lustrujeme soc.siete a informacie a nasavame a toto robime cely den. Aj tu na konovi. Kazdu diskusiu precitat,napisat nieco,je toho prilis vela. Pokial sa ludia nenaucia odlozit mobil,tak nebudu vediet zvladat paniku a stres.

Pozri si niečo o traume napríklad od Gábor Maté. Veľa to vysvetľuje. Aj to, prečo je toho tak veľa. Pre mňa je to aj signál, že ľudia musia začať pracovať na sebe, žijeme vo svete, kde materiálny blahobyt dosiahol vrchol, máme všetkého dostatok, jedlo, strechu nad hlavou a je čas venovať sa sebe, spracovaniu svojich traum, aby sme ich neposuvali ďalším a ďalším generáciám. Ak to zvládneme, tak zazijeme aj ten duševný blahobyt.

@akvi to je veľmi zaujímavý pohľad. Vďaka

@podmostom pozri si napr. tento dokument https://playfilm.to/movies/the-wisdom-of-trauma/, je to sice viac o zavislostiach, ale nielen.. Dolezite je uvedomit si, ze pod slovom trauma sa nemysli len nieco "velke" - ako ked napr. dietatu umrie rodic, trauma moze byt aj na prvy pohlad "drobnost", napr. nezaujem rodicov, v zmysle, nemam cas venovat sa dietatu a casto ho "odbijem" slovami, ze teraz nie.. A plno inych "drobnosti". A nasledky mozu byt od zavislosti, cez uzkosti, depresiu a pod.. Co je zaujimave pre mna, ze trauma sa akoby "podava" dalej..Ak ju nespracuje rodic, prenesie ju na dieta atd.. A preto sa stane, ze zrazu niekto ma "nalozene" na pleciach tolko, ze psychicke problemy zacnu byt neunosne.

😢😢😢😢

@mamula20 ty sa hybaj aj umodlit do kostola. Asi nevieš čo je to mat ťažké depresie a úzkosti, chronické bolesti a iné zdravotné problémy

A nie je to tym, ze sme sa mali ako v bavlnke odmalicka? Mozno by sa to dalo vyriesit ciastocne povinnou vojenskou sluzbou pre vsetkych - vratane zien - stacilo by na 2 mesiace. Ide o to mat zazitok “prezitia”, kt. by zatienil skykolvek stress v praci. Psychicke problemy su podla mojho skrimneho nazoru z toho, ze sa nafukuju nepodstatne veci do obrovskych rozmerov, ale vacsina nerozumie, ze sa jedna o malichernosti, pretoze nic horsie nezazili. Ludia maju “depky”, pretoze maju/nemaju partnera, deti, zdravie, pracu, byvanie, normalnych svokrovcov, susedov… cokolvek.

@saurika nejde iba o “depky” alebo docastne zlu naladu. Myslela som napriklad panicku poruchu, coraz viac ludi ju ma.

:(

Niektorí ľudia to nikdy nepochopia čo zažíva duševné chorý človek 🙂

Mne sa zdá, že toto je problém 1. sveta. Hluk, prebytok, samé svetlo...človek si to všimne, až keď ma od toho pokoj v nejakej krajine, kde keď zájde slnko, je tma a pokoj 😁

@saurika nerozumieš podstate toho celého. Psychický problém vzniká práveže nedostatkom bezpečia v detstve a mladosti. Bezpečie sa nemyslí len to, že nám tu netrieskaju bomby, ale aj to, že dieťa sa vystavuje situáciám, kde zažíva strach a bezmocnosť. V dnešnej dobe hlavne nezaujmom rodičov a nenastavenim zdravých hraníc a všeobecne vysokou mierou nedôvery v deti, rodinou počnúc, školou konciac. Plus prenasanim traumy generačne. Ak sa deti a mládež budú vystavovať ešte viac nezdravemu prostrediu a zažívať viac stresu, povedie to k prehĺbeniu psychických problémov, nie k tomu, že sa "zocelia". Môže sa ti zdať, že ľudia problémy nafukuju, ale to väčšinou tak nie je, len proste pociťujú vysoku mieru stresu, nemôžeš prehliadať ich realitu a to, čo cítia, aj keď tebe sa to zdá ako banalita. Presne tento postoj k deťom vedie k tým traumam, ktoré vyústia do depky, uzkosti a pod. Pretože zľahčovanie a popieranie toho, čo a ako dieťa prežíva, to je presne cesta do pekla a to je presne to, čo väčšina ľudí dnes robí. Uz od narodenia hovoríme detom "neplač, už si veľký, to je hanba, snáď nebudeš plakať kôli takej blbosti, nepreháňaj, veď počkaj, ked vyrasties, to budú skutočné problémy, prekonaj sa, snáď nie si bábovka, chlapci neplačú, dám ti jednu po zadku, nech máš dôvod plakať.... " Tieto úžasné frázy počúva dieťa od kolísky. A do toho všetko, čo píšem vyššie a potom sa čudujeme, že koľko teenegerov už ma depku, závislosti, anorexiu a pod. No a samozrejme prispieva k tomu aj prestimulovane prostredie, ktorému su deti vystavené. Je to niečo neskutočné, kam sme sa za pár desaťročí dostali. Moja mama žila prvých 12 rokov svojho života bez elektriny. Moja generácia zila väčšinu života bez telefonu a netu, v TV toho veľa nešlo, takže ja napríklad som az do puberty TV nepozerala. Dnes tu máme éru mobilov, netu, TV, hudbu počúvajú niektorí od rana do rána, elektromagnetické žiarenie, smog, chemikálie atd atd. Nie sme na to prisposobeni a niekde sa to bohužiaľ prejaví. U niekoho viac na fyzickom zdraví, u niekoho na psychike.

@akvi to moze byt, ja nue som specialista, nazor som povedala na zaklade skusenosti v rodine