Je lenivosť dedičná?
Ahojte, myslite si, že lenivosť je dedičná? Mam mamu, na ktorej dost vnimam lenivost, aj v domacnosti, v roznych veciach, mam na nu za to strasne nervy, často, ze je taka pohodlna a potom sa casto prichytim, ze som podobne leniva v rovnakych situaciach, vacsinou premozem sa, lebo si to uvedomim, ale az ma to hocikedy zdesi ze mam tendenciu sa rovnako pohodlne lenivo zachovat ako ona v nejakych situaciach, ze ci to je genetika alebo skor odpozorovane, co myslite?
@liljana ona nema problem s pracou, to ona robi 30 rokov bez jedinej pn, ale doma a tak v roznych situaciach, je leniva sa napriklad vobec postavit a ist pre nieco a tak …. A ja si to hocikedy v podobnej situacii uvedomim na sebe
Lebo deti napodobnuju instinktivne dlhodobe spravanie rodicov a okolia. Mozno ze tvoja mama ma nieco so stitnou, je uz proste unavena z prace,... plus vek. Je to jej zvyknuty zivotny styl. Odrobit si v praci a doma skor oddychovat na dalsiu sichtu. Ty si ale mlada, mozes mat aktivny zivotny styl. Ked das pravidelny sport, dobru stravu, budes mat v sebe dost energie robit veci, ktore sa tvojej mame nechcu.
@liljana ja vacsinou tie veci urobim, lebo sa sama uvedomim, ze to je to, co ona a co ma na nej vytaca, ale ze vlastne sa ta lenivost objavi v tych rovnakych situaciach ale ano, asi aj take dlhodobo odpozorovane
Staci sa pozriet. Tucni rodicia maju vacsinou aj tucnejsie deti, lebo spolocny zly zivotny styl. Nezamestnani rodicia maju casto potom aj nezamestnane deti, lebo su tak zvyknute, ze toto je normalne spravanie - nepracovat ... Aktivni sportovi rodicia maju vacsinou aj aktivne stihle deti,... atd. Vychova z detstva ma velky vplyv, ale iba ako navyk, ktory sa da zmenit.
ja si myslim, ze to je v zasade prirodzena ludska vlastnost, ktoru mame kazdy viac alebo menej (zalezi od pevnej vole atd). vedie nas aj k pokroku - vacsina ludskych vynalezov bola/ je o zjednodusovani si zivota. a nemyslim, si ze je to ako take dedicne - ak to niekto hovori, tak je to len vyhovorka, aby v svojom zivote nemusel nic menit.
@kiwi3 asi to bude fakt aj tym vzorom, mam kamosku, jej mama je strasny pedant, uplne mega a ona je to iste
@liljana ano, ze vlastne asi podvedome nasajeme, co je normalne, v poriadku, co sa ako robi nerobi
nie je. Ono to je skor o odpozorovani a bud ides podobny alebo opacny extrem. A to co je pre Teba "lenivost" moze byt pre nu o nastaveni priorit a opacne...
konkretny pripad, moja mama zehlila absolutne vsetko. A zehli dodnes. Ja ani nahodou. Niezeby ma zehlenie nebavilo, ale vacsinou ide pre mna o stratu casu a radsej ho stravim s detmi, alebo idem von.
Kedysi sa nebavilo o radosti, sebarealizacii, stasti ci oddychu, dolezite bolo prezit, mat kde byvat, co jest... moja mama urcite leniva nebola, pravy opak a tak je to dodnes napriek vyssiemu veku. Proste "treba" a bodka. Ja som v porovnani s nou super leniva 🙂
Ja som lenivá a prezentujem to ako svetonázor. Čo robiť nemusím ( a zároveň sa mi to robiť nechce), to nerobím. Radšej si sadnem s kávou a knihou, idem do lesa alebo robím niečo čo je možno úplne zbytočné, namiesto poriadku to narobí neporiadok, ale zas ma to baví. Dedičnosť neviem, otec bol pracovitý, mama síce dalo by sa povedať lenivá, ale to bolo zapríčinené chorobou. Lenže ja som s tým že som lenivá v súlade a nevadí mi to.
@ckocka ano, ja si tiez radsej precitam knihu alebo tak, ale dokazes si ju precitat doma ked mas okolo seba bordel, napriklad neumyty riad, rozhadzane veci a tak?
@cookie29 a tak nemyslim uplne take zehlenie a tak, ale ze napriklad si dokaze vylozit nohu ku kave ked naokolo nej je neporiadok, ze mna to napriklad vyrusuje, tak sa premozem, ale tiez som aj taka sem tam ze to pozorujem, ze taky pristup ako ona ze nevadi a tak asi to mam odpozorovane
Riad likvidujem hneď, veci nerozhadzujem ale hneď po použití ukladám na miesto - práve preto aby som s tým potom nemala robotu. Ale teda u nás v domácnosti sa nevyskytujú malé deti. Drobky na podlahe a prach na nábytku viem odfiltrovať až do určitého bodu, kedy už je to na mňa privela. Skor som chcela povedať že nie som typ motorová myš, ktorá stále a nepretržite musí niečo robiť a tvoriť. Čo je nutné porobím, ale čo najrýchlejšie, najefektívnejšie, a nijako sa v tom nevyžívam. Ale sú aj práce ktoré ma bavia,napr. rada šijem - lenže to považujem za koníček a v podstate oddych.
@autorka to bol priklad... ale napriklad aj to, ze si vylozim nohy ku kave hoci je okolo neporiadok je zivotny pristup. Pretoze ten neporiadok je, bol a bude. Najma pokial mas napriklad deti. Praca nie je zajac, neutecie. Niekedy je to, ze vypnes a vylozis nohy ku kave, precitas noviny ci pozries nieco v telke relax, staranie sama o seba, nieco, co Ti da energiu.... niekoho upratovanie bavi, ukludnuje, pre ineho je to nevyhnutna robota. Poznam ludi, ktori si hodia tabletku, lebo treba umyt okna a aj ked boli chrbat, tak proste musia umyt. Aj takych, co zachytia zrnko prachu prv ako padne na podlahu. je rozdiel medzi (ne)poriadkom a spinou. Proste najdi si system, ktory vyhovuje Tebe.
A hlavne teda som lenoch alebo výkonná podla svojej vlastnej stupnice - je mi úplne jedno ako to má niekto iný, ja si určujem kedy už je nutné niečo urobiť, upratať alebo či to kludne ešte týždeň alebo aj mesiac počká.
Nie je dedičná, je odpozorovaná a potom osvojená. Opakovanie asociácií a vzorov...
Urcite to nie je dedicne, je to odpozorovane.
🙂 nie je. Je to o nastaveni mysle. Aj medzi surodencami, jeden je lempl a vyzirka, dalsi traja maximalni zodpovedni pracanti. A stretnes lempla o 10 rokov a divis sa, ze pracant a zodpovedny. Lebo mu doslo, ked ho kazdy odmietol zivit, ze sa musi zmenit.