Introvert - extrovert
Ahojte, mám taký problém, ktorý mi narúša môj život resp. školu. Ja proste neviem či som introvert alebo kto vlastne som. V škole som tá najtichšia osoba, nepoviem ani pol slova, keď rozprávam tak potichu, a neviem prečo. Nemám tam kamarátov a spolužiaci sa mi vysmievajú ale akonáhle som vonku, hocikde, tak je zo mňa ako keby extrovert a rada sa rozprávam s ľuďmi. Ja tú spoločnosť (vonku) dá sa povedať aj vyhľadávam. Proste mám rada rozprávať sa s ľuďmi ale v škole nepoviem ani slovo. Máte to niekto podobne? Lebo proste sa im ani nečudujem, že sa so mnou nikto nebaví, keď som úplne uzavretá ale oni proste nevedia, že ja som úplne iná. Ešte by sa dalo povedať, že ja sa skôr viem rozprávať s neznámymi ľuďmi ako s takými, ktorých poznám dlho a väčšina ľudí to má presne naopak.
pred ľuďmi, ktorí ťa poznajú, sa môžeš odhaliť, preto ti je nepríjemnejšie viesť s nimi dlhodobé debaty, než s ľuďmi, ktorí ťa nepoznajú. som za introverta v tvojom prípade 🙂 ak to berieme teda laicky a nie odborne, ako píše
@cocolino234
a ešte - autorka: netráp sa tým. hlavne ži poctivo, buď slušná, neubližuj a ostatné sa postupne vytratí, neboj 🙂
Ahoj, ja som presne taká istá, vždy keď prídem do nového kolektívu ľudí s ktorými mám pracovať, trvá mi veľmi dlho, než s nimi začnem normálne komunikovať. Ale akonáhle som medzi neznámimi, tak mi idú ústa ako verklík 😆 možno preto, že pri cudzích mi nezáleží na tom čo si o mne pomyslia, ako ľudia s ktorými sa vidím častejšie 🤔
myslím si, že toto nie je o tom, či si alebo nie si introvert/extrovert... je to skôr o pocitoch z daného kolektívu.. tam, kde sa cítiš fajn a uvoľnená, tak si otvorenejšia, a naopak... mne tiež nesedel jeden pracovný kolektív, nemala som potrebu byť tam za "hlučnú" a nasilu priateľskú, a preto ma považovali za introverta, hoci som sa nikdy ako introvert necítila a vždy som mala okolo seba kopec kamošiek a bola som spoločenská.. no potom v inom kolektíve to bola otočka o 180 stupňov, dobrá nálada, dlhoročné kamarátstva, kopec zážitkov.. proste niekde mi sadol kolektív viac, inde menej...
Ľuďom na ulici či v obchode,reštike sa prihováraš prvá?Podľa mňa si to vynahradiš medzi cudzími keďže v škole medzi svojimi si utiahnutá.
je to tym, ze napr, v starom kolektive sa uz vsetci poznaju, vedia tvoje +/-,,, vedia o Tebe,, dobre i tie horsie veci,, nazor na Teba uz maju vytvoreny,,, kdezto ak sa stretavas s novymi ludmi, ktori ta nepoznaju,,, si pre nich uplne neznama, mozes im vytvorit obraz o sebe, taky, aky chces, aby mali,,, po dlhsom case by to sklzlo opat do rovnakej roviny, ako v starom kolektive
V triede si členom tlupy. Je to naša genetická výbava z praveku. V tlupe sa obávame vyhostenia a každý ma iné stratégie ako v nej ostať. Ty máš strach že by si niečo pokazila že povieš niečo zle tak si tichá. Nenápadná neútočná. Vonku je to niečo iné tam si bojovník si medzi neznámymi a si smelá. Nebojíš sa neprijatia nezáleží ti tak na tých ľuďoch. Možno si aj introvert. Ak vojdes do miestnosti plnej ľudí vletíš tam ako vietor alebo sa na sekundu zastavíš na prahu? Riešením je nehodnotiť ani seba ani ľudí ani situácie. Prestať rozmýšľať. Nie sa snažiť aby ti to bolo jedno ale snažiť sa zmieriť s tým aká si a občas sa pokúsiť urobiť nejaký nový odvážny krok. Nemusíš byt hlučná ako iní. Nesnaž sa byt extrovert a neopakuj sa po nich. Nájdi si svoju vlastnú cestu svoje vlastne spôsoby a miesto pod slnieckom. Napríklad niekoho oslov. Kľudne aj tichým hlasom ale skús ho nečakane pozdraviť a povedať Ahoj Monika ako sa máš? Ak si to doteraz nerobila začni len tým. Úsmev hoci ak trosku nasilu a otázka ako sa ma. Ona ti niečo povie a tiež sa niečo spýta. A krátky rozhovor je hotový. A na druhý den zas. Ale pýtaj sa to ľudí u ktorých ťa ozaj zaujíma ako sa majú. Nesmie to byt len formalita hoci formalita to je.
Možno je to preto lebo sa ti v škole smejú? A prečo sa ti smejú? Prečo si si nenasla kamarátov? Skus si odpovedať na tieto otázky, možno to zistíš, a byť sama k sebe úprimná.. Čo ťa motivuje vonku byt viac otvorenejšia?
Extrovert/Introvert nie je len o tom ako kto vie komunikovat s ludmi. Napriklad su introverti, ktori su perfektni manageri, vedia dobre prezentovat pred publikom, maju velky okruh znamych tad. Tam ide skor o to vnutorne nastavenie - napr ako vies najlepsie zrelaxovat a dobit sa energiu po narocnom dni - potrebujes skor pokoj doma, byt s vlastnymi myslienkami, citat knihu atd... alebo potrebujes radsej niekam vypadnut a byt s inymi ludmi, ist do restiky alebo na party?
Aj introverti su ukecani... Len sa zameriavaju na subjekt/vnutro/svoje prezivanie a stavaju na tom aj myslenje a nakoniec ciny. Problem by som videla inde. Sko napisali vyssie...strach odhalit sa,byt zranitelnym,doverovat,byt sam sebou...
Aj introverti vedia byť zaujímaví a komunikatívni ľudia, ale mnohokrát vo svojej komunite, medzi svojimi alebo akoby som to povedala. Tiež som taká. V škole som nemala kamarátov všetkých, mala som dve kamošky a vybavené, ale ja som radšej za menej ľudí okolo seba, ale kvalitnejších 🙂
Ako Vám pomôže riesit Vás problém či ste introvert ,alebo extrovert , že potrebujete mať sicher,že okolie Vám odobrí,že je to tak a čo ďalej.Skor ,že skôr sa možno sústrediť na to,ako sa to premieta do Vášho života a ako Vás to ovplyvňuje. Máte dôkaz ,že medzi svojimi ,ste komunikativnejsia, možno ste ambivert,ani introvert ani extrovert. Skôr si myslím,že to bude prostredím,že v škole ste vo formálnej skupine ,čiže v triede,kde ste si nenašla priateľov a ste zdržanlivejšia, možno necítite priestor ,že môžete byť spontánna a rozprávať . Je fajn,mať kamarátov aj v triede,ale nemusí to byť pravidlo. Že sa hádžeme okolo krku každému,s kazdym sa mojkame a vyjadrujeme svoju naklonnost.Pravidlo musi byť, pravidlo respektu.Ci kto teda je,že v škole mlcite a mimo školy nie,dá sa s tým niečo robiť,či je vo Vašich rukách. Vzťahy sú komplikovaná vec,to my si myslíme ,že všetko by malo fungovať podľa šablóny.
Ak máte kamarátky v triede je to super, ak nie aj to super,ako to chcete mať , chcete viac sa priblížiť .ak.byt zdržanlivá.
