Existuje niečo ako zlý gén?
Čo si o tom myslite? Mám pocit že môj kamarat zdedil zly gén po svojom otcovi. Má rovnako zlé spravanie, vlastnosti a proste niečo negatívne čo ani neviem opísať. Či je to výchova?
Sám hovorí že cíti že je to tak ale odvoláva sa na gény a vraj to sa zmeniť nedá ani keby chce.
To niesu gény ani výchova. To je vzor ktorý mal doma a to čo vidíme doma si nesieme so sebou ďalej životom aj keď možno nechceme. Nechcene duplikujeme našich rodičov. Všetko to kde a ako vyrastáš v tebe ostane hlboko zakorenené. Vzorce správania rôzne zvyky závislosti. Dá sa to ovplyvniť ale myslím že to nemá dlhodobý efekt.
Da sa to urcite minimalne zmiernit s pomocou psychologa. Nie je to lahke, ale ide to. Kamarat by ale musel naozaj chciet a rozhodnut sa, ze da tomu sancu.
@bronkax samozrejme, že úlohu zohráva genetika, výchova a aj on ako vzor. Všetko dokopy vytvára osobnosť a nič z toho sa nedá úplne vylúčiť
Poznám veľa ľudí,čo tu ,,výchovu" porušilo a nie su ako ich rodičia.Aj vzorce správania sa dajú pretat.
Či gény? Istá štúdia preukázala,že u agresívnych mladistvých ten mozog predsa len vyzerá a pracuje troška inak ako u neagresivnych rovesnikoch.Bohvie,čo je na tom
Taketo nieco nemusi byt geneticky dane ale vyvojom v maternici ked bol pritomny alkohol pocas tehotenstva. Vola sa to FAS ( fetalny alkohol syndrom) a symptomy su jasne viditelne na tvari jedinca - hlavne chybanie malickej priehlbinky v strede hornej pery plus povahove sklony ako to popisujes. Vyguglaj FAS face a uvidis
Moze byt aj aj..podla toho...ske správanie/ake znaky. Vela sa zmenit sa. Tazko ale da.
Zevraj 50% su geny a 50% je vychova a ja tomu verim. Ak je kamarat cholerik ako jeho otec a naucil sa od otca nevhodne sposoby ako ovladat svoj hnev, tak bude pravdepodobne presne taky isty ako on.
Horšie je,že on si uvedomuje, že sa správa zle a vyhovára sa,že sa to nedá zmeniť.
Ale gény sú podľa mňa silnejší faktor,než výchova.
To je možno hlavná obava ľudí, ktorí adoptujú dieťa, čo malo problémových rodičov .
Aj keby ho zdedil vždy môže na sebe pracovať a naučiť sa sebakontrole.. Ale to by musel chcieť najsor
Psychické choroby sa samozrejme môžu dediť, ale dá sa s tým pracovať.
Čoraz väčší význam sa prikladá epigenetike a ja som náchylná tiež veriť tejto teórii. Gény sú jedna vec, to, či sa "zapnú", to je druhá vec. Vidno to pekne na surodencoch, keď rovnaká výchova nemá rovnaký výsledok. Preto nemám rada keď niekto zvaluje všetko na výchovu, je to častokrát veľmi krute a väčšinou aj prehnané vyjadrenie. Pretože isté veci človek neoplvplyvni. A samozrejme to platí aj opačne, vyhovárať sa čisto na "zlé" geny, je také alibistické.
Ja neverím na zlé gény. Človeka ovplyvňuje prostredie v ktorom vyrastá, výchova a vzory v otcovi a matke.
Vychova