Eutanázia - utratenie psa
Píše sa mi veľmi ťažko. Naša rodina sa rozdelila na dve časti, polka je za, polka je proti.
Už raz som bola v takejto situácii, a mužom som sa nechala nahovoriť na eutanáziu nášho psíka, ktorý mal rakovinu. Bola som vtedy tehu a dlho som to ťažké rozhodnutie odďalovala. Stále som verila že sa naša Guľka uzdraví. Napokon keď už nejedla, nepila ani vstať nevládala som súhlasila, kontaktovala veterinárna, dohodla na ďalší deň. Ona sa toho druhého dňa už nedožila. Odišla v noci... ja som nebola pri nej.
Prešlo veľa rokov, máme psa NO, vekom 15+. Posledné roky je už na liekoch kvôli kĺbom, je pod stálym dohľadom veterinárna. Od vlani užíva už silnejšie lieky, pomaly mu nič nezaberá. Je mi do plaču keď ho vidím, ako sa štverá hore po schodoch ale dolu sa iba skotúľa alebo si ťahá nohy za sebou. Hračky ho už nezaujímajú, veľa spí.
Mm aj rodina sa už pár krát pýtala načo ho necháme takto sa trápiť. Viem že má bolesti. Zmenila sa aj povaha psa. Ja sa však nedokážem rozhodnúť.
Bola by som rada,.keby sa sa so mnou podeli o skúsenosti, kedy je ten bod keď...ako to prebieha...
Nenechala by som ho trpiet. U zvierat sa aspon da zabranit velkemu utrpeniu. Bohuzial, videla som velmi trpiet viacerych clenov rodiny a vtedy som si povedala, ze je skoda, ze sa u nas clovek legalne nemoze rozhodnut odist. Ale aspon domacim milacikom mozeme pomoct.
@nyusika je mi ľúto
Nás pes má ešte veľkú chuť do jedla a po rovnom teréne sa pohybuje relatívne dobre. Veterinár hovoril že tato zima bude kritická.
Pokial som videla, ze sa psik trapi a ma bolesti a nebola realna sanca na zlepsenie, nevahala som.
V priebehu roka sme pochovali dvoch 17rocnych psikov a jedneho 7rocneho. Vsetci eutanaziou. Nelutujem. Mozno som tych 2 starsich mohla nechat uspat aj skor, menej by sa trapili, ale cloveku sa to vtedy tazko odhaduje.
Priebeh sa moze trosku lisit od veterinara, ale zaklad je rovnaky - veterinar psika standardne uspi a ked psik zaspi, pichne mu "finalnu" injekciu. Pri zaspavani si so psikom (ako ked zaspava na akykolvek zakrok). Niektory veterinar Ta posle so zaspavajucim psikom do cakarne medzi ludi, niektory ma miesto/miestnost na to, aby ste boli sami, kedze toto je ta najtazsia cast.
Potom este deaktivuje cip a da Ti potvrdenie kvoli daniam.
Dlhodobé užívanie liekov môže poškodiť jeho orgány.
Ako mám vedieť že je tu ten deň?
A nepomohla by mu nejaká operácia či liečba? Je mi to strašne ľúto. Vždy je ťažké takéto rozhodnutie. Nuž ale niekedy je to nevyhnutné. Asi najlepšie by to vedel zhodnotiť veterinár.
@akrobrab ja sa bojím, že to nevidržím. Pozerať mu do očí, keď odchádza...
Pred pár dňami som bola nazvaná sebeckou.
Ja som mala tiez takuto fenku. Mala rakovinu, uz ani nevidela, kazdu zimu prelezala v peliesku, vychudnuta, nikdy sme nevedeli, ci ju prezije. A na jar sa vytackala do zahrady, ako dozrievali plodiny vratila sa jej chut k jedlu, cele leto stravila vonku a zozrala na zahrade vsetko, co videla, vykrmila sa a potom zas cez zimu schradla. Takto to bolo 3 zimy. Potom sa jej uz ani po zime nepolepsilo a vedela som, ze je cas.
Pokial ma psik chut papat, osobne by som este cakala, ale pripravovala sa na to, ze ked bude treba a budem citit, ze je cas, tak k tomu veterinarovi pojdem.
Je to neprijemne, ja som veterinatovi plakala do telefonu uz len ked som mu volala, ze ju prideme dat uspat, nieto este, ked sme tam uz boli.
Drz sa.❤
pokial ma psik chut do jedla a neskuci/netrpi od bolesti, este by som mu urcite sancu dala
@akrobrab ďakujem za tvoje slová
Mm ma na to už pripravuje, že ten deň sa neodvratne blíži...dokonca navrhol aby sme si zaobstarali ďalšieho psa.
Nedokážem si na to ani pomyslieť.
postup je taký, ako napísala akrobarb. Náš bol na tom tak zle, že už nebolo treba ani druhú injekciu. Boli to najhoršie chvíle, aké som do toho dňa zažila, neuveriteľná bolesť. Nikdy to nebude ľahké, na to sa nepripravíš. A vydržať nevydržíš. Ja som veľa čítala, že keď ho ideš odprevadiť, nemáš plakať, aby nebol v strachu. Nedá sa to, my sme boli na zemi pri ňom obaja s mužom v slzách.
Ja som sa s tým dlho nevedela vyrovnať a tak som hľadala veľa odborných článkov presne na tému, kedy je ten čas. Náš bol mladý, no choručký. Všeobecne sa odporúča, že keď pes prestane jesť, piť, má problémy s pohybom.
On sa na vás nebude hnevať. Psíky sa neboja smrti ako my ľudia. Oni sa boja len bolesti. Preto najlepšie, čo môžeš pre neho spraviť je nenechať ho sa trápiť.
Prosím, nepočúvaj okolie, rozhodni sa sama podľa seba. Dovoľ si cítiť všetky pocity čo prídu. Píš keď budeš niečo potrebovať ♥ Drž sa!
@nyusika občas kňučí, hlavne keď precení svoje sily.
Máme dvoch psov, jedného relatívne mladého, druhého mladého.. viem že to budeme musieť raz riešiť a viem že to rani najmä deti, vlastne si ani nepamätajú čas hlavne bez tej staršej.. sú veľmi naviazaní.. ja som už však teraz rozhodnutá, že keď príde ten čas a psi sa budú trápiť zdravotnými problémami, tak ich uspať dám.. beriem to ako možnosť ukončiť ich bolesť, hoci je mi jasné že to bude ťažké.. ako cerstvo dospela som sa musela rozlúčiť so psom s ktorým som vyrastala.. bol sestry ale samozrejme aj ja som ho mala rada.. ale posledný jeho cas bol len o tom že neprestajne knucal.. bolelo ho všetko, praskali mu cievy, bolo to hrozne a pritom do posledného momentu mal povahu šteňata, ale všetko ho bolelo.. sestra ho dala uspať.. je to smutné naozaj, ale každého jedného tvora toto raz čaká.. a keby sa vždy dalo predchádzať ukrutnej bolesti, bolo by to ideálne..
Ak ma este apetit a chodi, tak by som to nedokazala spravit. Akoze asi je to otazka par tyzdnov, mesiacov, ale to uz pptom bude o inom.
u mna bolo jedine kriterium - bolest.
pokial by mi ostal imobilny, riesila by som to vozickom na zadne nozky. ale nesmel by pocitovat bolest...zial, v nasom pripade sa tomu nedalo pomoct
Pre mna bol bod, ked som videla ze niet cesty späť a len sa trapi. Je to maximalne sebecke nechat zviera trapit len preto ze ty ho nechces nechat ist.
Je to ťažké rozhodnutie, ale podľa mňa je to zodpovednosť majiteľa nenechať psíka trápiť sa a nechať ho odísť dôstojne a v pokoji. Ale ten moment musíš odhadnúť sama, prípadne po porade s vet. Sama si najlepšie poznáš psíka. Prežila som to 2x a aj keď to bolo neskutočne ťažké, neľutujem, verím, že som sa rozhodla správne. 1x to bola naša sučka NO, mala 10 rokov, rakovina, bohužiaľ nevyliečiteľná, skúsili sme čo sa dalo, ale keď už sa nedalo nič robiť, nechali sme ju ísť. Pár dní som sa na to psychicky odhodlávala. Dostala napapať niečo dobré, odviezli sme ju na veterinu, boli sme s ňou až kým neodišla. 2x to bolo náhle, fakt šok. Našej 12 ročnej sučke jazvečíka sa doma spravilo zle, tak sme s ňou utekali na veterinu, bohužiaľ, zlyhávalo jej srdiečko a mala ešte aj nádor na pľúcach, veterinár nám odporučil eutanáziu. Bolo to pre mňa o to ťažšie, že som 2 dni predtým prišla o nenarodené babätko a naraz mi odchádzalo ďalšie ,,dieťa". Na veterine boli úžasní, nechali nás s ňou samých, šepkala som jej do ucha, že ju milujem, zaspala mi v náručí. Aj teraz plačem keď na to myslím. Teraz máme dvoch mladých psíkov, opäť ovčiaka a jazvečíka a na naše prvé dva s láskou spomíname.
boh dal boh nech vezme, kym pes nezavija od bolesti nikdy by som neutracala, veterinarna medicina je v 21 storoci, vies mu sprijemnit pobyt na zemi...nechapem rpeco nechas NO stvreta po schodoch ked ti maju problem s DBK, DLK uz od 1-2 rokov...mali sme krizenca NO radili utratit ked mala 2 roky, rpesli sme na kvalitne vyzivove doplnky, sledovali vahu a dozila sa 10 rokov. Umrela pocas operacie na vykrvacanie vinou veterinara....
ak je to tvoj pes, rob co citsi, lazkaj si s nim a budte spolu a "spytaj sa" ci potrebuje takto pomoct...a nenechaj ho liapat po schodoch, ani skakat, ani byt na studenom!!!
toto by som v jeho veku uz neriesila
nasu fenu tut poslednu musime od 5 rokov korigovat pri pohybe, lebo ma tendenciu na vyskocenie platnicky-bolest chrbta, takze skoniclo bicyklovanie a aport, lebo potom knuci, to ale neznamena ze je konice, dat utrati psa ktory je a chodi je BARBARSKE!!!
Tiez sme mali takehoto milacika. Takmer zo dna na den zostala lezat, klby odisli, nezabrali ani silne vitaminy. Sestra bola niekde odcestovana a prosila rodicov, aby s utratenim pockali, aby sa mohla rozlucit. Psik kvoli nej trpel, este asi o tyzden dlhsie. To bolo podla mna sebecke. S takymito vecami sa treba nejak zmierit, podla mna ten psik ti bude vdacny, ze ho zbavis bolesti a uz mu bude len dobre. U nas to nastastie bolo take, ze tam sa nejak nedalo rozmyslat, ci ani ci nie. Ona ozaj uz iba lezala, spinila pod seba ...
Moj brat mal psa, jeho prvy psik. Od malicka mal nejake zdravotne problemy, ale nebolo to nic vazne. Az sa dozil cca 13 rokov, mal rakovinu, uz ku koncu nechcel pit, jest. Veterinar odporucil uspat ho vecnym spankom. Brat to velmi zle znasal, ale sam videl ze uz to nemalo vyznam, hlavne kvoli psikovi, len by sa zbytocne trapil. Tak mu dali injekciu. Brata to velmi zobralo, ale tak s odstupom casu sam uznal ze to bolo najlepsie rozhodnutie, lebo uz nechcel vidiet ako sa trapi. Viem ze to bude tazke, ale pokial sami vidite ze sa trapi, ze ma bolesti a uz mu niet inej pomoci,........
@strasko "On sa na vás nebude hnevať. Psíky sa neboja smrti ako my ľudia. Oni sa boja len bolesti. Preto najlepšie, čo môžeš pre neho spraviť je nenechať ho sa trápiť." nA TOTO SI AKO PRISLA????Tvoje riesenie je utratit psa lebo sa boji bolesti??? KOlko psov si mala? vsimla si si niekedy ze psy uplne inak reaguju na bolest ze si vedia odhrsyznut labu? Chovst? nasa tahala bezky so 4 natrhnutymi vezmi, vsetkymi...Psy naopak bolest neriesia, tak ako mi ludia. Chyba im ludska do seba zahladenost. Prosim ta nerad tu niekomu eutanaziu za to, ze ty si to vzdala!!!
zažili sme... náš rodinný pes mal 16 a pol roka. Žil u rodičov, my už separé. Celý život bol fit, v poslednom roku a pol života mal problémy s chrbticou a miechou. Počas prvého roka liečby to bolo fajn, radosť. Posledný polrok to bola bieda. Ja som s ním chodila na obstreky, infúzie na dennej báze 😢 Mala som veľmi dobrý vzťah s veterinárom. Pri téme eutanázia mi povedal, že je sebectvo majiteľa ak nesúhlasí s eutanáziou. Majiteľ sa bojí o seba, svoj žiaľ a samotu, o tú nekonečnú lásku. V našom prípade bola mama proti. Trvala som na tom, volala som súrodencom nech sa prídu rozlúčiť si psíkom. Ja som sa s ním rozlúčila tiež. Mama urobila scénu a zas nič... takto to trvalo ešte mesiac. Až kým otec nezasiahol a nešiel s ním na veterinu. Dostal uspávaciu injekciu v otcovom náručí. Spokojný, kľudný, odriemkaný. Odišiel v mieri a láske, teraz už šantí v psom nebíčku. Mama to do dnešného dňa nevie otcovi odpustiť. Je to však jej problém. Nás by viac bolelo keby sa dlhšie trápil...
Toto je rozhodnutie, ktore za teba nik nespravi.
ja som to absovovala teraz nedavno a strasne, neskutocne strasne ma to vzalo.
ludia, ktori nikdy nemali silny citovy vztah k zvieratku by si aj mohli mysliet, ze mi sibe....ja som tuto situacia zvladala velmi zle.
ale racionalne som zvazila, ze som to tomu drobcekovu dlzna - je mojou povinnostou nenechat ho trapit sa len preto, lebo viem, ako velmi ma to bude boliet.
som si stopercentne ista, ze som vyuzila vsetky moznosti, aby som psikovi pomohla vyzdraviet, zial, nedalo sa to...
prosim, nenechajte trpiet psika