Duchovné cvičenia - názory a skúsenosti
Ahoj všetci, rada by som sa opýtala, čo si myslíte o duchovných cvičeniach? Ide o to, že môj drahý, s ktorým sme len na začiatku vzťahu a vo fáze spoznávania sa (mesiac máme za sebou), mi vravel, že ide na duchovné cvičenie. Teda, má za sebou ťažký rozvod a síce už prešiel nejaký rok a pol odvtedy a už je s tým v pohode, ale vie, že chce pri sebe mať žienku, s ktorou to už vyjde a budú spolu navždy. Včera sme mali o tom taký menší pokec, že teda ide na to duchovné cvičenie, je to na pár dní, ide prvý krát. Ako sám povedal, ešte stále "sa hľadá" v sebe i práci, ale zároveň viem, že ma ľúbi (nehovorí to veľmi, nevie dávať city najavo príliš slovne, no skutkami to dáva vedieť). Pýtala som sa, čo od toho duch.cvičenia očakáva, tak že nevie, že možno len smer, ktorým sa vydať. Hodil poznámku, že "možno sa stanem mníchom, ktovie"...priznám sa, trochu ma to zneistilo, hoci keď som mu to povedala, povedal, že ty všetko čo poviem berieš ako vidím fakt vážne 🙂 zároveň, keď ma objal, len som poznamenala, že "neopustíš ma?", tak ma silnejšie objal a že "nie neopustím". No aj tak, ostalo to nejako vo mne, na jednej strane je to všetko pekné medzi nami, keď sme spolu, vždy mu to zlepší náladu, je šťastný a vraví, že ešte nikdy necítil také veci ako pri mne, a že prvý krát koná srdcom a nie hlavou (zn.panna), na druhej strane tie jeho chvíľky, kedy sa ponorí do svojho sveta a urobí si okolo seba akýsi štít. Bojí sa veľmi sklamania, často mi vravel že čo ak ho opustím, čo ak si nájdem iného, čo ak...jeho opustila manželka, hoci robil všetko pre záchranu manželstva, je veľmi citlivý, viem, a povedal aj, že sa veľmi bojí zažiť to znovu, že už by to druhý krát nezvládol. Snažím sa ho podporovať, dávam mu čas, niekedy je to skvelé, poddá sa tomu čo cíti, no potom príde menší odstup a tak dookola. Asi to bude trvať dlhšie, len preto mi napadlo, či je tu niekto, kto takého duchovné cvičenie absolvoval, ak áno, čo to človeku prináša? neviem či sa mám tešiť, že tam ide, či sa báť...ďakujem
@libawet to nie, resp.ak by som chcela, asi by som mohla, ale mám novú prácu a nemôžem teraz odísť na pár dní. Ak by aj áno, chcem mu nechať priestor pre neho, a nie je to určené pre páry, ide kto chce. Skôr ma zaujíma, či niekto na niečom takom bol a aké to pre neho bolo, či mu to niečo prinieslo.
@nikinusik su v pohode tie cvicenia, clovek nacerpa novu silu a mysel si oddychne.vacsinou tam chodia sami muzi...ak mam spravne info moj kolega a kamarat chodia pravidelne, nic skryte za tym nehladaj. Su aj duchovne cvicenia extra pre zeny , ak si duchovny typ tak vyskusaj 🙂 mali by mat nejaku temu ktorej sa budu venovat. Kolega bol naposledy na teme rola muza v rodine.
@tanecnica82 ďakujem krásne, ja ani nič zlé za tým nehľadám, len tá veta "stanem sa možno mníchom" ma dorazila :D aj keď najskôr to bolo hodené len tak že haha 🙂 ale človeku to predsa občas nedá a normálne som sa v noci prebudila s tým, že čo ak? :D
@januska20 ak Ťa môžem poprosiť, čo sa tam robí, ako to prebieha?
@nikinusik neboj urcite to povedal zo srandy...🙂 Mozno si privelmi dobiedzala tak preto ta hlaska.
@nikinusik inak, zabudla som napísať - je fakt obdivuhodné a klobúk dolu, že muž má o niečo takéto záujem, nevedela som, že čosi také je, pod pojmom duchovné - som rozumela ako súvisiace s náboženstvom a cirkvou, ale ako čítam iné príspevky, asi skôr ide o bežný život, čo a ako, zaujímavé.
@nikinusik tak my sme absolvovali ako som uz spominala dva kurzy - jeden bol pre bezdetnych manzelov a ten druhy bol biblicky kurz rut.
Obidva nam nieco dali,ale to co sa dialo na tom druhom bolo ovela ovela lepsie.
Viedli to grekokatolicki knazi s manzelkami. Takze prednasky boli zo skutocneho zivota,predsa títo knazi ziju v manzelstve a maju deti. Maju rovnake problemy ako ine rodiny.
Boli tam prednasky,skutocne pribehy zo zivota, spievalo sa tam..
Vies tazko to opisat slovami,jednoducho to treba zazit..
@libawet no on je fajn, veľmi fajn človek. Veľmi premýšľajúci. Prechádza asi naozaj takým svojím obdobím, kedy sám seba chce nájsť, hľadá skutočné životné hodnoty, a zhodou okolnosti stretol kamaráta, ktorý mu to spomínal a pozval ho na také cvičenie. Neodmietol. Netvrdím, že chodí do kostola, naposledy bol v lete a potom až pred Vianocami sme zašli raz spolu a veru to bolo pekné, také blízke a povedali sme si, že určite zájdeme znovu. Dokonca minule spomenul, že by veľmi chcel, aby bol medzi nami aj Boh, lebo že vidí tie páry, kamarátov, ktorí sú s manželkami a partnerkami, ktorí veria v Boha, že je medzi nimi vzťah naozaj plnohodnotnejší, pokojnejší. Len sa mi zdá, že posledné dni je ozaj nejako mimo, utiahol sa, nie veľmi komunikuje, ale nechávam ho, snáď ho to prejde a možno aj to cvičenie mu nejako pomôže.
@libawet už som to popísala vyššie. Baviť baví, skôr osobne než cez písmenká. Má strach hlavne myslím. Obavy, že sa priveľmi naviaže a bude trpieť, lebo to skončí z nejakého dôvodu možno. Občas je priveľmi zdržanlivý, a drží si odstup. Keď sme však osobne spolu, po chvíli sa roztopí a nevie čo so sebou. Potrebuje ma objímať, dotýkať sa, vypýta si bozk. Koľko krát si povzdychne, že ach ty moje zlaté, čo ty so mnou robíš. Moja prítomnosť ho vykoľajuje, hlavne citovo, a nie je na to zvyknutý. Manželstvo mal ťažké, neklapalo im to, ex bola dosť generál, ukričaná, hádky, v posteli nula bodov, ale že veľmi zle. To ho výrazne poznačilo a zrazu som tu ja, prejavujem lásku (on tiež, prinesie kvetinky, darček, stará sa o mňa, pozve ma na večeru..), len ja aj slovne a on je v tom stratený 🙂 zároveň hovorí, že toto všetko mu strašne chýbalo a chce ma spoznávať, postupne pomaličky ísť spolu ďalej. No ako vravím, posledné dni je s ním komunikácia veľmi ťažká, dá sa povedať že až na úrovni kamarátstva. Keď som však včera šla za ním a priniesla mu lieky,lebo je chorý, šiel sa "ošaliť", ma objímal, a nechcel aby som odišla domov, no musela som a hneď písal, že ďakuje a že nech mu napíšem, že som došla domov v poriadku. Som mu teda zavolala a si vydýchol pokojne, že super. V slabej chvíľke ešte ako som bola u neho, naozaj z neho vyšlo "ľúbim ťa", inokedy je to "mám ťa veľmi rád" 🙂 teraz ho naozaj na tých pár dní nechám, nech si je so svojimi myšlienkami a keď sa vráti a ozve, uvidíme co dááál...
@nikinusik asi je zmätený. Nestretol takú ako si Ty a tápe, nebol ešte v takej pozícii, logicky sa toho obáva, lebo to nepozná. Hádam zle, ak napíšem, že ešte spolu nie ste ako milenci? Je aj starší od Teba? Inak - je veľmi zvláštne, nehovorím, že zlé, nevysvetli si to tak, ak muž ide takouto poznávacou cestou, skôr kamarátskou ako mileneckou. Nestretla som sa s tým zatiaľ...no, môže to byť ešte veľmi zaujímavé, ale tak píšeš, že je to len začiatok vzťahu a som naozaj milo prekvapená, že ešte takíto muži existujú.
@libawet asi si to zhodnotila velmi dobre. Akurat ze "prejavy lasky a intimnosti" sa teda uz udiali, to bola dalsia vec, ktora ho prekvapila, no myslim ze prijemne. Manzelka ho dost ponizovala v tychto veciach, neustale ze je neschopny, dokonca si pamatam, ako sa mi prvy kratd zdoveril, ze sa boji, ze budem sklamana, lebo je v tom vazne otrasny, co ma sokovalo, ze preboha to co su za reci. Ale ano, klaplo to v tom tiez velmi, prave to aj vcera zhodnotil, ze nikdy v zivote k nikomu necitil taku vasen, nepoznal to doteraz. Na co som skonstatovala, ze ale ved to je predsa dobre, nie?a on ze ano, to je. Nie je to vsak prioritou nasho vztahu, naopak sam povedal, ze to ani nechce aby bolo, randime, chodime na vecere, na kolacik, prejst sa do mesta, len tak na nakup v ramci stretnutia ak mi treba atd. a tieto intimne chvile su zatial takmer ziadne :D nebranime sa tomu, no ani to vyslovene nenahlime. Uzivame si chvile, ktore su take, ake su. Ak mozem zhodnotit, nebyt jeho strachu a tychto chvil odstupu, je to az prilis idealne (zatial), nehadame sa, zdielame spolocne nazory, ja som privelmi pokojny typ, nekonfliktny, vela sa usmievam a to ma na mne rad, pretoze jeho ex bola pravy opak mna. Vraj my dve sa nedame ani len porovnat, neskutocne protipoly. On uz chce v zivote len stabilitu, klud, bez hadok, harmoniu. Ja mu to sice poskytujem, ale jednak preslo malo casu a on asi potrebuje uverit, ze to bude aj dlhodobo takto, a aj si musime odskusat rozne situacie, ci ich spolu zvladneme a ako. Proste klasicky rozumne pomaly ist na vsetko. Len mne je zatazko, ked su dni kedy je neskutocne aktivny, prejavuje naklonnost, lasku, a potom inokedy toto tu, ze pomaly ani neviem ci sme spolu.
@nikinusik tak potom sa nedivím, že je aký je. Naozaj má strach, aby pri Tebe nezlyhal, keď toto mu bolo vtĺkané do hlavy jeho bývalou, to môže muža veľmi ubiť a môže s tým mať naozaj problém. Nechcete sa otvorene pobaviť o sexuálnych veciach, na rovinu si povedať - čoho sa on bojí, z čoho má konkrétne strach? Myslím si, že to duchovné cvičenie je len taká jeho maličká barlička, ako sa k Tebe dostať v sex. veciach tak, aby on nezlyhal...neviem, či som sa celkom dobre vyjadrila. Mám z Teba dojem, že Ty si vo Vašom vzťahu tá " priebojnejšia " a že by si vedela mu v tomto veľmi citlivo a opatrne pomôcť a možno by ani to cvičenie potom nepotreboval...ale chápem, chceš ho nechať, nech si príde na to sám, si rozumná žena 😉
Naozaj som zvedava, co to duchovne cvicenie prinesie, hlavne v oblasti nasho "vztahu". Ci ho to posunie vpred a odbura trochu tu neistotu a strach, alebo naopak si povie, ze by chcel byt sam. Aj ked viem, ze v hlbke duse sam byt urcite nechce, tuzi byt milovany a milovat. Ved ako kazdy clovek. On ma vnima ako uzasnu zenu, citlivu, co je aj on. Vcera mi pisal, ze je neskutocne, ze som aka som, ze mam velke srdce. To su hodnoty, ktore si vazi a vzdy chcel. Ale ozaj citim teraz take napätie, ze sa v nedelu vrati a ...neozve sa? alebo ozve a povie, ze chce byt radsej sam...viem vsak, ze ina zena nehrozi ani nahodou.
@libawet trosku som to mozno opatrnejsie napisala a nepochopila si. Ano, mal v tom velky strach, ale ukazala som mu, ze ani v tomto sa bat nemusi a zazil, ze to moze byt uplne ine, o laske, tuzbe, nehe a vasni. Cize aj v tejto oblasti to zafungovalo 🙂 Ale ano, ja som ta priebojnejsia, ja mu narovinu poviem svoje pocity, kolko krat som povedala, ze "si skvely muz" a reagoval na to dost zle, az ma zmrazilo, ze "prestan, vobec nie som"...no nedala som sa. Tolko krat mu to omielam a snazim sa ho nejako podporit, zvysovat mu sebavedomie, aby uveril, ze je to tak. Pomalicky to ide, uz niekedy zareaguje fajn, naopak ked on mne povie, aka som skvela, podakujem s usmevom a poviem "to si aj ty, obaja sme"...uz potom neprotestuje 🙂 no viem, je to boj na dlhu trat, a ja vydrzim. Trochu mam obavy, ci aj on. Ci sa radsej nevzda a nepodda strachu. Potom vsak ostane sam. Co si vravim, ze snad by nechcel. Pamatam sa spred par dni, ked som mu vravela, ze vies si predstavit, keby sme sa prestali z nejakeho dovodu teraz bavit a viac by sme neboli v kontakte? chcela som vediet rekaciu...a on? "ty si trdlo! vies aky by som bol smutny?trapilo by ma to"...ale ako vravim, to bolo take citovo na vyssej urovni. teraz ako keby tie city nejako posunul prec a prevlada depka.
@libawet dakujem, si velmi zlata 🙂 snazim sa pozitivne mysliet, a nechat ho teraz chvilu tak. Naozaj som mu pisala, nech sa teraz neozyva cez tie dni, nech mobil neriesi, nech sa ponori do svojich myslienok a oddychne si aj mysel. Ja sa mu tiez nebudem, pockam ked pride domov. Myslim, ze nechat slobodne rozhodnutie cloveku je to najlepsie, co pre neho mozem urobit. Aj ked teda nemyslim si, ze my nejaku krizu mame, to nie, ved nam to funguje a je nam spolu krasne, aj vcera mi vravel, ze je mu so mnou nadherne. Len asi treba cas, vela casu.
@nikinusik nemôže Ťa zobrať so sebou, nie je to pre páry? Aby si si urobila obraz a možno aj o ňom...