Doprajete si všetko deťom aj sebe?

Príjem máme nadštandardny , ale deti majú pravidlá.
Ideme okolo hrackarstva, vždy si prezrieme,od mala naučené,že su aj ostatné deti a keby sme stále niečo kupovali im, tak si nemajú ,čo ostatné kúpiť.nie je všetko len pre nich.vzdy zájdeme do dračika, v Kauflande prejdeme regále ,aj si pochytaju,ale vedia ,že denne nechodíme s hračkami von.na Vianoce tiež nedostávajú haldy, na sviatky tiež nie.setrime im väčšie čiastky,kým je príjem vysoký.
Snažíme sa kupovať malo oblečenia,nie značky,málokedy , pre mňa nepodstatné a spolu aj teriedime oblečenie ,aj hračky a vysvetľujeme ,že dávame zase ďalej deťom,ktoré to využijú.
Ja stále hovorím,že je to o výchove
Decká sú úplne inej povahy každé,ale majú režim, jednotné vedenie od rodičov a žiadne úľavy.keď povieme nie,znamená nie.
Úplne rozumiem tomu tvojmu zmyšlaniu,že dopraješ deťom.poznam mnohých z okolia,ktorí mali biedu v detstve.

Doprajem im vsetko na co mam,malo nezarabame.Ale do hrackarstva na vylety sa
nechodi,hracky patria k sviatkom,Jezisko donesie max 4 darceky od nas rodicov,a pocuju casto aj nie.Doprajem ale nemam teoriu ze musia mat vsetko co som ja nemala.To by sme.to dopracovali...Zdravy rozum nadovsetko.

Možno iní mali aj ťažšie detstvo, život nie je o kupovaní darčekov, skôr nedostatok ako dostatok posúva vpred, dobré rady do života a kvalitné školy pomôžu deťom viac ako darčeky.My sme tiež nemali peniaze a necítim to ako krivdu akurát si viac vážim veci ktoré mám.

V norme to nie je vtedy, keď si tým riešiš vlastne traumy

@maminkadeticiek tym sa riadime aj my. Nič im nechýba a zároveň vedia od mala,že nie všetko budú mať čo si zmyslia. Vďaka,že s nich vyrástli skromné a vďačné deti. Možno je to aj tým,že ako vyrastajú a vidia,že skôr investujeme do zážitkov a vzdelania ako do hmotných vecí.

Mrzi ma, ako si vyrastala a ze to v tebe zanechalo takuto traumu, ale nie je dobre si to takto hyperkompenzovat a svojim detom dopriat vsetko, na co si zmyslia… Treba detom dopriat hlavne ten cas, lasku, spolocne zazitky a na sviatky a podobne prilezitosti potesit niecim aj materialnym, po com tuzia, cisto pre radost. Uz tym, ze detom davas svoj cas a doprajes im spolocne zazitky im davas velmi vela. O niekolko rokov nebudu spominat na stale nove a nove hracky, ale na ten spolocny cas…

Vsetko s mierou….. cez rok dostanu drobnosti ako vymalovanky alebo nalepky hlavne mladsia , cez sviatky chceme plnit zelania- samozrejme v ramci moznosti😅
Vylety,kruzky a su samozrejmost , tiez som take nikdy nemala a to im doprajeme😊

Deti este nemam, ale ano, chcem im dopriat to co som ja nemala. Jedna vec su vylety a spolocny cas, to som mala aj ja v detsve, lenze pamatam si aj to, ze nikdy sme si nic nedali v bufete, ziadny keksik, nanuk, ziadny suvenir z hradu som si nedoniesla, ziadnu omalovanku ci knizku co predavali po predstaveni som nemala, ziadne taketo ,,hluposti" ako dostali ostatne decka naokolo. A mne to bolo velakrat luto. Toto mi vadilo viac ako oblecenie z bazaru ci to ze nemame auto alebo na prazdniny sme stale len u babky.

Doprajeme si, a doprajeme aj deťom, ale s rozumom. A nejakými pravidlami. Určite nemajú všetko, na čo si ukážu, hlava nehlava...

U nás to bolo takto ze mamina a ocino mali chudobné detstvo, nemali toho veľa. Môj otec doteraz na vnúčatách nešetrí ani na mne a sestre nikdy nešetril. Vzdy sme mali to co sme chceli, ale boli sme vedené tomu, ze nemusíme mať všetko. A nikdy sme to nezneuzivali, že ved rodičia kúpia keď povieme. Tal isto Sestra vedie svoje deti, ja mam len 8 mesačného čiže tu sa ešte nedá nejak vychovávať a viesť. No súhlasím ze každý to ma inak, a tie hranice si musíte nastaviť sami. Pre niekoho je ôk každy mesiac nová hračka, niekto len ja Ježiška, niekto každý týždeň.. Čiže je to len na vás 🙂

S muzom mame nadstandardne platy, ale zaviedli sme urcite pravidla, aby sa deti naucili, ze nebudu mat vsetko, na co si ukazu. Najpodstatnejsie su pre nas vylety a spolocny cas - cez pracovny tyzden sme dost vytazeni, takze na vylety chodime pocas vikendov - bud na bicykle, do lesa, na hrad, kupalisko, zoo, bud len na otocku alebo s prenocovanim. Na hrade alebo v zoo si mozu vybrat aj nejaky maly suvenir, dame si zmrzku, kavu, dzus. Na kupalisku zmrzku alebo fast-food nekupujeme (mame zle skusenosti, ze ich potom bolelo brusko). Hracky dostavaju len na sviatky, vynimocne aj len tak za odmenu. Knihy kupujeme aj pocas roka. Zaroven deti ucime, ze su aj deti, ktorych rodicia nemaju tolko peniazkov, aby mohli chodit po dovolenkach, vyletoch, kupovat stale nove hracky. Napr. na Vianoce dostanu od nas kazdy 2 hracky (jednu mensiu, jednu vacsiu), knizku a spolu dostanu spolocensku hru.

Ja som minimalista, nikdy som nekupovala haraburdy ani šaty navyše, fakt len to co potrebujeme. Dcéra ani nepoznala také že ist do dracika a vybrať si hračku.
Ale zas nešetrim na zážitkoch , vzdy som jej zaplatila krúžok akýkoľvek chcela, letné tábory a také tie väčšie športové pomôcky v každom veku mala doma korčule, bicykel, lyže….

Ako píšu baby zlata stredná cesta je naj

Moj manzel tak vyrastal a on teda nie je nastaveny tak, ze dat vsetko detom. Praveze si mysli, ze maju uz vela hraciek, nevazia si ich, takze im materialne vsetko nedavame, co chcu. Ale podporujeme ich v ich zalubach, chodia na Zus, chodime spolu na vylety. Ucime ich, aj ze nie je vsetko zadarmo a ze veci sa same neurobia a doma musia pomahat ci uz v dome ci vonku v zahrade, okolo zvierat...podla veku a schopnosti...
Ja, ani manzel toho vela nepotrebujeme...co sa tyka napr.oblecka, kozmetiky a pod. Pokoj a harmonia su u nas zaklad, ostatne su uz menej podstatne veci.

@obkladac Tak tak...podobne sme to mali aj my. A musím povedať,že som vyrastala ešte v tých časoch,keď neboli také rozdiely. Nemali sme tiež veľa a predsa nám ako deťom nikdy nič nechýbalo. Boli sme zato nesmierne vďačný čo sme mali. Aj tak najviac pre mňa ako dieťa bolo keď sa doma niečo dialo,či rodinné návštevy,opekačky,zabíjačky,alebo sa mohli vonku celý deň hrať,stavať bunkre, behať,kúpať sa v potoku. Iné hodnoty sa uznávali .

U nás som vždy drahšie hračky (teraz už iné veci) kupovala synovi viacmenej len na sviatky či Vianoce, drobnosti ako omaľovánky, pexeso, puzzle..aj priebežne, keď nám padlo niečo do oka. Ale teda rozhodne nie, že sme z každého nákupu museli s niečím odchádzať. Na knižky doporučujem prihlásiť sa do knižnice, ak nie ste, tam sme trávili veľa času, keď bol menší.