Dom verzus byt

DOM 😎

Ja si dovolím z pohľadu dieťaťa vyrastajúceho v byte. Výlety boli, aj dovolenky, dovolím si povedať, že až do veku, v ktorom som začala pretáčať očami nad všetkým, čo robia rodičia ( :D:D ) často. Takže súhlasím.
Nesúhlasím však s tým, že by som bola nepraktická do života. Praktickosť nie je len o kosení, starostlivosti o rastliny a potraviny. Sama si viem vymaľovať, zložiť nábytok, vyškárovať, pribiť, prosto okolo bytu porobiť (okrem vŕtania) takmer všetko. Takisto sa viem sama odviezť, sama si zaobstarať, zohnať, vybaviť. Takže s týmto nesúhlasím.
Každý sme iný, niekto uprednostňuje dom, niekto byt, nikto nie je pre to horší či lepší. Ja som rada, že som vyrástla v byte, mali sme síce aj záhradu, ku ktorej som ja ale vzťah nemala, no napriek tomu som po vonku behala dosť.
Takže z mojej strany toľko, že ak ste chceli ísť bývať do domu a ste o tom presvedčení, určite ste sa rozhodli správne. Tvoja švagriná sa takisto rozhodla správne - ale pre ňu 🙂

Ano, je pravda, ze aj z domu sa da chodit na vylety ci dovolenky, aj ked treba najst niekoho, kto poleje zahradku alebo nakrmi psa, ale ti, co byvate v dome, chodievate nuekam?? Alebo necitite potrebu ci ako?

@kachita My síce bývame v dome, ale s mojimi rodičmi, takže sme sa rozhodli postaviť svoj domček, najmä preto aby naše detičky mali každé svoj vlastný priestor (teraz síce nechcú ani len spať jeden bez druhého, ale s toho vyrastú ☹ ). A aj napriek tomu, že bývame v dome tak každý rok ideme s detičkami na pár výletov a aj na dovolenku...
Každý sa rozhoduje sám a to čo vyhovuje jednému nemusí druhému. Jedným vyhovuje bývať v byte, druhým v dome, všetko má svoje výhody aj nevýhody.
Ja bývam v dome od malička a musím povedať,že som nebola ochudobnená o nič - o dovolenky, o výlety...Takže určite s názorom tvojej švagrinej, že deti žijúce v dome na dedine sú o to ochudobnené. Je síce pravda, že okolo domu je viac práce.

@lulu369 Som si vedoma, ze je to vec chuti a nazoru. Skor mi ide o skusenosti ludi, co ziju v dome. Ja citim, ze ked som v dome u nasich, som spokojna, nepotrebujem nikam chodit, mam svoj relax na zahrade a je mi fajn.

My bývame v byte, ale moji rodičia v dome (presťahovali sa z bytu do domu k starej mame, ktorá už nemňže byť je tam sama, dom si prerobili). My s deťmi, keď môžme, chodíme k nim často - práve kvôli záhrade, je oveľa jednoduchšie byť s deťmi von v dome ako byte - tam len vybehneme a je to, kdežto tuto v paneláku by ma teda nebavilo hore-dole behať a prenášať raz to či ono. Tiež keď mi malý spinká na balkóne, tak nemôžem odísť so staršou vonku (malý by mi napr. na ihrisku nespal, keď tam kričia deti). U našich ho odparkujem vo dvore a s dcérkou sme v záhrade. Môžme tam jesť, opekať atď. Plus to, že v lete, keď je slnečno celý deň, na našom sídlisku ani moc nemám kde s deťmi ísť, lebo napr. na ihrisku nie je tieň - preliezky na slnku a deti mi pod stromami sa hrať nebudú, keď je vedľa ihrisko... Je ale pravda, že aj keď naši nebývajú na dedine ale v meste, tak je tam dosť hluk - v lete takmer stále niekto kosí, píli, brúsi atď. - proste napr. na sídlisku je v tomto tichšie (aspoň u nás). A áno, je pravda, že okolo domu treba viac robiť ako v paneláku - záhradu treba udržiavať, aj o dom sa treba starať viac ako napr. o byt či panelák ako celok. Nejde o to, mať to tip-top, ale napr. kosiť, stromy občas prerezávať, burinu trhať, ak niečo človek pestuje, tak aj to, potom zbierať úrodu (naši majú ríbezle, maliny, černice, tekvice atď. + teda tie stromy). Ale zase ak niekto nemá zvieratá, tak nie je problém si naplánovať čas mimo domu podľa mňa (dovolenka). Chuť cestovať však asi nesúvisí priamo s tým, či človek žije v dome alebo v byte.
Ale pre mňa je skôr rozdiel dom v meste a dom na dedine. Ja by som asi na dedine bývať nechcela, teda so školopovinnými deťmi. Nemala by som asi moc nervov riešiť logistiku okolo krúžkov detí a mimoškolských či školských aktivít menších školákov. Ak človek býva na dedine, kde moc nechodia autobusy do mesta, resp. chodia nie tak často, tak robiť taxikára nič moc, veľké prestoje - pre mňa je to ozaj potom len o tom, že mám dom na to, aby som tam doslova šla prespať. To potom radšej ten byt v meste a chatu niekde na vidieku, ak by som veľmi túžila mať ten "dom"...

vyrastala som v panelaku, moj manzel tiez. Deti mali 11 a 6 rokov, ked sme postavili dom a prestahovali sme sa. Po 6 rokoch byvania v dome to hodnotim ako skvely krok. Deti maju dostatok priestoru, mame malu zahradku, kde sa mozu hrat, behat, sediet na terase, citat si, robit, co len chcu. Nemame ziadne gazdovstvo, cize mozeme cestovat, kolko chceme. A aj cestujeme. Zahrada ma zavlazovanie, cize polievanie nemusime riesit a psik chodi do skvelého psieho hotela, ked sme prec. Dom nas v nicom neobmedzuje, prave naopak. Moj manzel sa rad piple v zahradke s kvetmi, stromcekmi, s kosenim, relaxuje tam. Mozno je v dome viac upratovannia, ale aj to sa da zvladnut. Netreba byt otrokom domu, to urcite nie.

keď si v byte, potrebuješ často vypadnúť na výlet von....
keď si v dome, vyšantíš sa v záhrade....

@kachita no pravdu povediac, ja sa teraz nejak extra nenarobim a ani sa velmi dobre necitim, ale po tych vsetkych problemoch, ktore mame s nasimi sa ani necudujem, no to by bolo na veeeeelmi dlho...
Ja sa uz teraz tesim na to, ako budeme relaxovat na zahrade, budeme mat kde travit spolocne chvile. Byvat si vo svojom domceku kde si vsetko urobime podla seba a nik nas nebude kontrolovat 😉 byvat v dome ano, ale samy, nie s rodicmi/svokrovcami lebo skor ci neskor pridu konflikty, ktore potom spolunazivanie a najma dobre vztahy v rodine nicia.

@lulu369 my teraz byvame s manzelivou mamkou v byte a viem, o com hovoris....neviem sa dockat nasho domceku.

ja som vyrastla v byte a vacsinu zivota som v byte zila...ale ked sa narodil maly, tak sme sli byvat do domu...ja dievca z mesta z panelaku do domu - ale vo vacsej dedine s dobrou logistikou...teraz byvame aj v byte aj v dome, onedlho zakotvime zas len v dome..kazdopadne, viem porovnat dost..aj z pohladu mojho detstva aj z pohladu rodiny co mam teraz...zatial vyhrava jednoznacne dom...urcite zalezi aky dom a zalezi kde ten dom je...a zalezi na prioritach kazdeho..je tazke ked sa mlada rodinka vybuduje niekde v malej dedinke, kde je tak miestne pohostinstvo a maly bufet a napriklad mlada mamicka tam nikoho nepozna ako dom v meste, na predmesti ci vo vacsej dedine, pripadne tam, kde je vasci okruh priatelov..ja som si v dome rychlo zvykla, ked som chodila kocikovat, nasla som si kamaratky s detmi v tom istom veku ako moj syn, doteraz sa navstevujeme, deti su rovesnici, pojdu spolu aj do skoly...na druhej strane sme aj v meste..ale nas ten zivot v bytovke ubija....byt zavisli stale od niekoho, stale riesit susedov, umyvanie spolocnych priestorov, kurenie, ci sused fajci na balkone alebo suseda chodi v podpadkoch...moj manzel co vyrastal v dome na vidieku je z toho uplne na prasky..a to sme aj za slobodna byvali v meste v bytoch niekolko rokov a stale su to tie iste problemy....pri predstave mat tu kocik, ktory by som zial nevyniesla na 6 poschodie, lebo mame uzky vytah mi je tazko - esteze je syn uz vacsi...staci ked mame prepravit bicykle na ulicu...v dome to je super, tam vytiahnem bicykel z garaze a som vonku...ked je aj horsie pocasie, sme v zahrade, ked nieco potrebujem len zbehnem dnu...pri malych detoch uplne super...byt panom sam sebe a mat vlastny priestor je na nazapletenie...zas napriklad my mame na dedine vsetko dostupne, skolu, skolku, obchody...najblizsie mesto len 3 km..kde su aj vsetky mozne kruzky pre deti, takze napriklad teraz v meste vozim syna do skolky dalej ako budem mat do mesta na hocaky kruzok ked budem byvat opat na dedine...to dom sa treba starat viac, to ano, ale aspon som za neho zodpovedna sama...mame vlastnu studnu a vody dost..ked preteka strecha, tak si ju musime dat spravit...v byte ma vytopi sused, vypnu vodu lebo nieco robia atd...stale niekto nieco preraba,najlepsie ked dieta spi....
Urcite to je ale na ludoch..ja som bola v byte spokojna ako dieta, lebo som ine nepoznala..ale ked potom kamosky byvali v domoch, tak som zavidela...ze mali vlastnu izbu, zahradu..klud..
A zas take nieco, ze ked byvate v dome, tak nejdete na vylety - tak to som este nepocula...je pravda, ze ked syn bola malicky, tak sme nechodili..ale skor to bola obrovska vyhoda..pretoze take male dieta nepotrebuje chodit po wellness hoteloch ani na agroturistiku, ked mu staci napusteny bazenik v zahrade a kacky, sliepky, ovce, kozy atd..u susedov.....ja som bola rada, ze syn ma svoj rezim a doma bolo vsetko co potreboval...ale uz ako podrastol, tak chodime po vyletoch a dovolenkach rovnako ako ostatni co byvaju v meste.....to nie je asi o dome ako takom, ale ked ludia chovaju statok, maju domace zvierata a velku zahradu tak nechcu nikam ist...ale to byva aj byte..hlavne ak ludia maju psa...a nemozu ho niekam brat...my mame len dom, ziadne zvierata a malu zahradku, tak nic take nemusim riesit...

Bývame v dome, vždy som bývala v dome okrem 2 rokov, keď sme boli v byte. V byte je menej miesta, málo roboty - nie je čo robiť, len som štrikovala, čítala. V dome je tiež dobre, len nie tak ako to mali moji exsvokrovci - pole zemiakov bežne sme nazbierali 80 vriec, veľký záhon zeleniny, a v chlieve 3 svine, bujak, 20 kúr. A každý člen rodiny nadváhu 20 kg.
Takže ja som za dom, ale bez chlievov, kurínov a maštalí.

Ak je moznost, tak dom je obycajne lepsia volba. Na vylety sa chodi aj z domu, akurat ze ked clovek byva v dome, tak vylety ma ako dalsie spestrenie programu.
Pokial byvas v byte, tak vylety su nutnost, najma v pripade, ked jed priroda od bytu daleko.

Nie je byt ako byt a dom ako dom🙂 Niečo iné je fungláč domček bez toho aby ste museli pohnúť prstom a na všetko odborníkov. Iné je keď si sami uložíte každú jednu tehličku, urobíte elektriku, strechu...dokonca aj vyrobíte niektoré kusy nábytku na mieru🙂 záhradka môže mať 200m alebo 1 ha🙂 všetko je o luďoch. Hlavne nech majú detúrence kámošov, dom nemusí byť hotový hneď. My bývame 4 rok (išli sme do hrubej stavby) a ešte nie je hotovo lebo úplne všetko robíme sami...Trávnik nemusí byť kosený 2x týždenne. Ked si chcete uľahčiť, nemusíte mať kvety ani záhradku a hned je času kopec a z domu je vlastne byt s výhodou pozemku. ale roboty je vždy určite viac ako v byte. Aspoň "nesplesniviete" a nemusíte chodiť za posilovať a cvičiť. Stačí motyka a rýľ

DOM a to jednoznacne. Investicia 400 eur za kosacku je sice dost ale je to vec na dlhe roky a da sa aj na splatky na rok zobrat a to je fajn. Moja 7 rocna dcerka si obuje tenisky a povie mi ze ide von. Nech to skusi niekto, kto byva v panelaku 😀 a posedenie na terase je parada. Na pestovanie detom pre radost nepotrebujes otrocit na 15-stich aroch 🙂 a ked prsi, tak s dcerkou nemokneme v parku ale havino si vybehne na dvor 😀 jedine negat je, ze upratujem viac ako v byte ale mame velky RD a kazdy vecer je mlada spinava ako prasiatko ale o tom je detstvo. Ja by som sa do mesta a uz vobec do panelaku nevratila 🙂

dom, nikto mi nedupe nad hlavou 🙂 nepočujem stále ten "život" okolo, som sama sebe pánom, starám sa v rámci relaxácie o záhradu, nijako ma neobťažuje. Ale áno, s domom sú aj väčšie starosti ako s bytom, na dome je prakticky vždy čo robiť, prerábať, spravovať, opravovať, vylepšovať. Pravideľne chodíme s malou mimo dom na výlety, v tom nevidím rozdiel, akurát keď sa mi nechce, poobede obuje topánky a šup na záhradu a ja si tam vyvešiam prádlo, kt. potom krásne voní, dám kafčo na terase, v lete napustíme bazén, máme aj malé pieskovisko... ale na to bývať v dome treba mať gény a odhodlanie a byť zmierený s tou robotou. Poznám takých čo povedali, že do domu nikdy lebo "muž nie je ten typ čo by bol zručný" 🙂 a my sa učíme za pochodu, a je to fajn, rozhodne sa nechcem vrátiť do paneláku. A aby som nezabudla, je teplo, začala grilovacia sezóna, to sa len žije na domčeku! 🙂

aj byt aj dom ma svoje. V dome je nevyhoda mozne prave investicie, nas maju dom, takze viem,ze furt investuju bo nieco sa pokazi, nieco treba prerobit atd. Ale zase preraba si clovek a opravuje iba svoje. Byt, vacsinou rzchlejsie upratany ak je mensi ako dom, ale zase tolerancia susedov,co dupocu nadomnou, pripadne v noci mozu pocut telku, potom platenie do spolocnych priestorov a nemozete si vobec s tym robit co chcete. Na dome mate vacsinou susedov na ulici,ale pokial zrovna nerobite bujaru garden party,tak sa nic nedeje. Ze cez den kosite, pilite drevo, vrtate cosi s tym sa na dedine proste rata a nemusite kdesi prosit susedov o zhovievavost oznamom. A s detmi chodia ludia na dovolenky, vylety tak ci tak. To nei je ziadny argument, ze tie deti trcia doma a obzeraju slepice. To by deti aj tak nudilo. Prakticke budu tak ako ich rodicia vychovaju ci uz v dome ci v byte. Ako mozno pribudnu na dome novinky ako kosacka,ale to nie je zrovna na 6 rocne studium jadrovej fyziky aby clovcek vedel behat s kosackou. Ja som vedela hoci som zila na dome toho malo, teraz mam dojem,ze som si sama vsetko dobehla. Kamos internet poradi vo vsetkom.

@kachita klasika, dovolenka v lete v zime na týždeň dva musí byť, záhrada sa samopolieva, naši rodičia majú kľúče, prípadne ich odovzdáme kamarátom aby prišli skontrolovať - ale to sme robili aj keď sme boli v byte, psa keď sme mali chodil na dovolenky s nami alebo ak to nebolo možné, varovali ho rodičia, teraz už psa nemáme takže toto neriešime

väčšinu života som prežila v dome, asi 7 rokov v byte a pevne verím, že sa do bytu znovu vrátim. S malými deťmi je dom ideálny, záleží však, ako je upravené jeho okolie, koľko hodín práce týždenne vyžaduje, nejde len o kosenie a postriekanie nejakej buriny, ktorá sa chytí v dlažbe. Z nového domu je každý v prvých rokoch nadšený, ani hypo tak nebolí, človek je plný síl a elánu, po pätnástich, dvadsiatich rokoch už treba veľa vecí na ňom opraviť, obnoviť, vymeniť, často ešte hypo nieje splatená a chce to ďalšie peniaze, aj síl a elánu je menej. Takže po päťdesiatke sa chcem vrátiť do bytu, kde ma nebude trápiť napr. pol metra napadnutého snehu, ktorý treba odpratať, ak je byt vo vhodnej lokalite, pol hodinku pešo a nejakých 15 minút na bicykli od prírody - ideálny stav. Ešte som chcela dodať, že vo veku 20-25 rokov by som o byte nechcela ani počuť, vekom a skúsenosťami som názor veééééľmi zmenila.

@timea7 sranda..lebo ja som vo veku 20-25 rokov nechcela ani pocut o dome..a uz vobec nie o dedine..ja som ludi z domov a z dediny videla ako otrokov tych domov, spoluziacky na strednej ked museli dochadzat busmi do skoly a vecne meskali, nemohli ist s nami vecer von, lebo nemali autobus, soboty travili na poli na zemiakoch alebo na zabijackach..uf...v mladosti ma tato predstava desila..este dom v meste sa mi pacil, tu kde sme mali bytovky ale niekto mal svoj vlastny dom, ze ako super..maju dom, ale vsetko dostupne a neotrocia na zemiakoch a krmenim sliepok o 5 rano...vsetky nazory sa mi ale zmenili neskor, ked uz som zacala rozmyslat o vlastnom byvani, ked ma uz preslo to, ze chcem kazdy piatok chodit s kamoskami von niekam si sadnut, ze musim byt v spolocnosti za kazdu cenu, nehovoriac o obzerani potencialnych frajerov...a ked sa narodil syn, tak sme utekali z bytu a z mesta ako rychlo sa dalo..a bol to ten najlepsi krok...moj syn ma 5r a teraz byvame v meste este nejaky cas, chodi tu do skolky, do nasho domu chodievame na cele letne prazdniny, pripadne cez Vianocne, ine sviatky a podobne...a nevie sa tam dockat..stale sa pyta kedy tam uz zas budeme byvat...sam tam citi tu volnost, ten priestor, ten klud...
A na starobu -- napriklad moj svokor zije sam v dome..tiez niekedy hovoril, ze by mohol ist do bytu ale uprimne si to nevie predstavit a tiez -- on vstane, ide do zahrady, pohrabka si tam, pokosi...hned vedla zije jeho brat, pomozu si navzajom, oproti dalsi znami..vecne je vonku, ma cinnost, ma cerstvy vzduch..a s obcasnymi pracami okolo domu si pomozu ludia navzajom..tu jednemu treba strechu, tu inemu pokosit a oni si vypomozu..a ked treba vacsie veci, tak pomozeme my deti...svokrova sestra je napriklad slobodna , 60r zena, zije v 2i byte v meste na sidlisku..a uprimne mam pocit, ze jej uz aj prisibava...zavreta v byte cele dni, vyjde tak do obchodu, doma len kuka telku...teraz sa nad nu nastahovala romska rodina, maju asi 5 deti, cele dni dupu a vrieskaju, robia bordel po byte, teta nestastna, nema kludu, nema ani zmysluplnu cinnost..samozrejme, zvyknuta v byte a ked ju aj svokor vola k nemu byvat, tak ona nepojde..travi tam sama aj Vianoce...je to samozrejme aj o ludoch, ci spustnu na tom dochodku, ci si najdu aktivity, aj v byte sa da zit..teda ak tam ides prespat a popri tom chodis na vylety, do prirody, do fitka, ..aj aktivni dochodcovia su...,neda sa to plosne zovseobecnit..ale ja by som tiez radsej zila v dome na starobu ako sama v byte..ak by sa mi dalo vybrat

ja som vyrastala v byte bez balkona. ked sme boli mladsie a bolo pekne, chodievali sme do lesa opekat spekacky alebo varit gulas, les sme mali tak pol hodinku za mestom. v lete cez prazdniny sme chodievali k babci na dedinu. ano, bolo to super byt na dvore, moct si tam robit cokolvelk. ale konkretne u mna to vyzeralo tak, ze kedze som tam nemala ziadne kamaratky, tak som si vysivala cele dni 😀 a potom ma susedy vychvalovali, ze ake to je krasne, kedze moja babca sa mnou rada chvalila 😀 ked sme sli do mesta, tak to bol fakt ze celodenny vylet... co sa tyka prace v zahrade, tak to si babca doteraz porobi radsej sama akoby nas mala zamestnat, lebo "ty mas prazdniny, ty si oddychni". k pracam na zahradke nemam teda absolutne ziadny vztah. krstny maval niekedy strasne vela zvierat, takze ked som bola u neho, tak som im pomohla nanosit vodu pre sliepky, zajace... a u nich to bolo vzdy, ze na otazku kedy k nam pridete odpovedali, ze nemozu, lebo maju toho strasne vela... napr. ked sme dosli v zime ku babci, tak to bolo uplne o drzku, lebo vonku na dvore sa neda nic robit, vsade treba zatvarat dvere, lebo sa kuri a neviem co este...
svokrovci byvaju v dome v meste, maju taktiez obrovitansky zverinec, ale napr. tam nemam absolutne pocit, ze som v dome s dvorom, pretoze oni maju zahradku aj so zverincom rovno na dvore, kedze su rohovy dom.

takze u mna vyhrava v zime byt a v lete aspon byt s balkonom a to mi staci... 😵

@m.i.r.i je to asi individuálne, ja prácu v záhrade nenávidím, takže to mi v živote chýbať nebude a ešte by som dodala, že ak človek v starobe zostane sám, tak je pre neho finančne veľmi náročné zvládnuť prevádzku domu - energie, daň, poistka,opravy...susedov si nevyberie ani v dome, môžu byť úžasný, ale sa odsťahujú, rozvedú, dom sa predá a nevieš komu, takže spoliehať sa na dobrých susedov sa nedá ani v dome, aj keď my máme úžasných. Je to o tom, ako si to kto nadstaví, nechcela by som určite bývať v byte vo veľkom meste, ale v menšom, kde som za pár minút na bicykli pri rieke, v lese,prečo by som mala byť zavretá v byte? Ja som nebola, ani keď som žila v paneláku, ani s malým dieťaťom. Hneď za ním bol obrovský park. kde som strávila celú MD - kočíkovala som, dieťa sa vozilo na odrážadle, trojkolke, neskôr bicykli, v zime sa tam dalo sánkovať, lebo tam bol kopec, v parku ma netrápila nepokosená tráva, nepoliate a odkvitnuté kvety, stromy, ktoré treba prerezať, zelina derúca sa spod dlažby...že by pohodlnosť? Určite nie, len som čas, ktorý by som venovala údržbe domu a záhrady venovala bicyklu, plávaniu, prechádzkam, korčuliam, koncertom, výstavám...presne ako píšeš, nedá sa to zovšeobecniť, každý má iný životný štýl, na čo mi je terasa a záhrada, keď chodím z práce o 18,19 večer....koľko je tých víkendov, keď je pekne a dá sa byť v záhrade a nikam nejdeme....ja som človek veľmi aktívny a dôchodcovia v mojej rodine tiež. Veľmi záleží na lokalite, kde byt je, na jeho orientácii, výhľade, aj byty majú terasy a niektoré dosť priestranné, teraz sa dá už ozaj vyberať.

a zabudla som na vianočné svetielka 🙂 tá radosť v detských (áno áno aj v mojich 😀) očiach keď si na stromy pred domom vešiame a zapíname svetielka, v oknách, na záhrade, pozriem von z okna a vidím zasneženú záhradu a svietiace svetielka 🙂

@timea7 ale ano..je to uplne o kazdeho priorite..ja som tiez mestsky typ, praca celkovo okolo domu alebo upratovanie nie je moja salka kavy 🙂 Aj napriek tomu ale ten zivot v dome mi dal kridla..neupratujem o nic viac ako v byte, pretoze sa nezblaznim z kazdej spinky prachu..velmi by som chcela upratovacku.....okna som rada ze zatiahnem zaluzie, aby k nam nebolo moc vidno...lebo casto ich neumyvam..v zahrade mame skor bylinky a trosku zo vsetkeho - mrkvicku, uhorky, hrasok..jahody..ovocne kriky dost, tie nepotrebuju nejaku velku starostlivost...a inak ma v zahrade syn dreveny domcek na hranie a velke ihrisko..takze chodia deti od susedov a mozeme tam hrat bedminton, futbal..jedine to treba obcas kosit samozrejme..inak nic....takze ja som zatial na dome nepobadala nijako extra viac roboty..mam pocit ze mam byt, akurat velky rozlohou, s vyhodou vlastnej zahrady kde mozeme pogrilovat, kde sa deti vysantia a ked je aj syn chory napriklad, tak proste sa hra v zahrade...napriklad mal kiahne vlani...tu deti v panelaku zavrete, lebo ani na ihrisko, ani nikam, nas kedze nemal teploty tak bol cele dni vonku v zahrade..mal embargo vojst na ulicu, nesmel sa priblizit ani k branicke, ak by nahodou siel niekto okolo..ale inak sme uzasne prezili kiahne bez toho, aby kvasil zavrety doma..ale samozrejme aj byte sa da byvat v pohode..my teraz byvame rovno pri kopci..teda mame za panelakom kopec, rovno prirodu..ihrisko tiez...nedalo cyklisticky chodnik, lanove centrum..maly tu tiez vzdy behal na odrazadle, na biku, korcule..chodime v lete na kupko, do aquaparku..do lesa...aj my sme ako deti chodili s rodicmi..opekat na kopec za bytovkou..ja som nikdy nepostradala tym,ze byvam v byte...len proste teraz ked si mozem vybrat sa mi ten dom zda ovela lepsi
Ale mas pravdu..ze v dnesnej dobe napriklad vela dochodcov ostava samych vo velkych domoch...kedysi postavili baraky pre cele generacie dufajuc, ze aspon jedno z deti tam ostane byvat..ale vacsinou tam neostane nik a im ostane obrovsky dom a uz nevladzu...lenze co viem, malokto ti takto z domu pojde na stare kolena do bytu....zvyk je zvyk a to by asi vacsinu aj ubilo...ja vidim len na mojom muzovi co vyrastol v dome, ze v byte sa dusi uz teraz...tak ked niekto byva v dome cely zivot, stara sa on, o statky a neviem co a potom ho zavries do bytu, tak to bude velmi tazke...ale tak kazdy hadam najde spravne riesenie aj pre seniorov aby boli spokojni 🙂 a tak dufam, aj my raz budeme tam kde chceme byt🙂

@kachita myslím, že máš trochu skreslenú predstavu. Väčšina detí, ktoré bývajú v dome podľa mňa na výlety aj na dovolenky chodí. Samozrejme, závisí od fianancií, dom je skutočne náročnejšie udržiavať a možno práve preto si domy kupujú, alebo stavajú skôr ľudia, ktorí na to majú prostriedky. To, čo píšeš, platí možno o sociálne slabších rodinách, ktoré žijú v rodičovskom dome, ale to platí aj sociálne slabších v meste, v bytoch...inak je to asi skôr dávny model...ešte spred 40-tich rokov, lebo ja som dieťa z dediny, z domu a celé detstvo sme s rodičmi cestovali, výlety, dovolenky, aj keď bolo mnoho takých, ktorí nie. Ale dnes je to už trochu inak, aj z dedín kopec ľudí chodí po výletoch. Ja s rodinkou bývam v dome a nemám vôbec pocit, že by moje deti boli o niečo ukrátené, naopak - majú sa kde vybehať, myslím, že žijeme zdravšie ako rodiny v meste a cestujeme bez problémov, máme aj domácich miláčikov, o ktorých sa nám stále má kto postarať, keď sme preč, veľký dom a veľkú záhradu - takže údržba je skutočne náročnejšia ako v byte, ale to je zároveň asi jediné pozitívum bytu, aké si viem predstaviť - teda finančná nenáročnosť oproti domu. Tvoje rozhodnutie žiť prírodnejšie hodnotím veľmi pozitívne. Je to jedna z najlepších vecí, ktoré im dáš.

DOM, DOM a ešte raz DOM. Bývala som na dome do mojich 19 rokov, každý rok sme išli na dovolenku a chodili sme aj na výlety. Nehovorím o žiadnom luxuse vždy sme sa vedeli uskromniť. Moje detstvo bolo najkrajšie aké som mohla mať. mali sme fajn susedov, raz sme sa hrávali na dvore u nás, raz zase u nich. Mama sa nemusela báť že vyleziem niekde z detského ihriska na cestu a zrazí ma auto. Je síce pravda že na dome je viac roboty, ale doteraz si spomínam aké krásne dni sme zažili keď sme napríklad celý deň rezali a ukladali drevo na zimu, alebo sme celý deň kosili trávnik, prekopávali kvety....... to sú roboty pri ktorých sme boli celá rodina, smiali sme sa, rozprávali sa, jednoducho bola to síce robota, ale príjemná.
V 19 rokoch som odišla bývať na byt, síce na dedinu, ale na BYT. Vydržali sme tu s manželom cca 8 rokov, narodil sa nám syn. Áno je to pravda, tých 8 rokov bolo bezstarostných, žiadna práca keď sme prišli z roboty, jednoducho sme za sebou zabuchli dvere a koniec, lenže po čase sme si všimli, že sa ani nemáme o čom porozprávať, nemáme spolu čo riešiť. no a syn keď chce ísť von, musíme ísť s ním, lebo sa bojím, že pred bytovkou niečo vyvedie. Povedali sme si dosť, kúpili sme dom a sťahujeme sa naspäť do domu. Neskutočne sa teším že o mesiac budem zase sama sebe pánom, budem mať susedov s ktorými si dáme kávu cez plot, kúpim si psíka ktorý mi bude ničiť v záhrade kvety a cez zimu budem prehadzovať sneh aby som sa dostala do pivnice po drevo do krbu. no a každý večer budeme klebetiť z mužom čo sme v ten deň robili a čo máme na pláne zajtra. Toľko môj príbeh

@drobcek26l vidieť, ako to každá z nás vníma inak. My sme mali more aktivít, takže nehrozilo, že by sme za sebou v byte zabuchli dvere a nemali sa o čom rozprávať. Ako som už písala vyššie, veľmi záleží na lokalite, v ktorej či už byt alebo dom je. Každá z nás je iná, ty sa tešíš, že ti bude pes ničiť kvety, ja som bola z toho na nervy....ty sa tešíš, ako budeš odpratávať sneh, aby si sa dostala ku drevu do krbu, mňa by šlahlo, ak drevo nenachystajú moji chlapi, nekúrim 😀, pridám na plyne .....dôležité je, aby sa každá z nás dopracovala k takému bývaniu, aké jej vyhovuje, po akom túžila a je v ňom šťastná s celou rodinou. S malými deťmi je dom fajn, ale keď deti odídu, nič moc, aspoň pre mňa...Ty sa tešíš do domu, ja do bytu, mne to ale ešte potrvá dlhšie, kým sa k nemu dopracujem....

@kachita
všetko zavisi od vasich priorit, snov, tuzob..proste toho, kde sa vidite vy.

Ja mam blizsie skor k tvojej svagrinej.... Rano vypit si kavu na teraske moze byt super, to suhlasim ale vikendy chcem byt mimo, cestovat..vyletovat...zit naplno.. Nie som ochotna mimo klasickych domacich prac riesit este prace okolo domu, jedine, zeby bol zahradnik..a to zase problemom mozu byt peniaze.

My nemame poriadne cas ani na byt..nieto este na dom a ked budu deti, neexistuje aby sme otrocili doma... takze ja som jednoznacne za krasny priestranny byt v pokojnej casti centra mesta s velkou terasou 😉

Blizko kino, divadlo... proste zivot!!!! 🙂

Veľmi zaujímavá diskusia. Presne o tom som písala článok: http://dobrasova.eu/dom-alebo-byt/
Možno poslúži niekomu, kto sa pred týmito dvoma možnosťami rozhoduje.
Ináč bývam v byte, vždy som bývala v byte, vyhovuje mi to, no máme aj záhradku, kde trávime čas, aj keď nie v blízkosti, čo by bolo samozrejme lepšie. A ako píšete, je to všetko o prioritách.