Celý život som bez sebavedomia a s pocitmi, že som niečo menej. Nikdy som sa necítila byť rovná druhým. Už od detstva ma urážali, ponižovali, šikanovali. Nikdy som sa nebránila, nevedela som ako a potom si dovoľovali viac. Som tichá, v práci tiež, nie som ten typ čo o sebe hneď všetko povie. Dá sa naučiť aby mali ľudia zo mňa rešpekt? Aby som nebola ako také maslo na hlave?
bude to narocne, ked ten zaklad od rodicov si nedostala dobry, ale podla mna da, najma ked chces...ja by som ani nehovorila ze "naucit" ale postupne budovat...robit veci, ktore ti hodnotu dvihnu, za ktore budes na seba hrda, vychadza to zvnutra...az potom druhy krok je ze to bude citit okolie a da ti to najavo
hlavne je dolezite si uvedomit ze ludia vycitia ze si neveris ale aj to ze si veris, vsetko teda zalezi na tebe iba.. a takisto budu zachadzat potial, pokial im dovolis neboj sa dat najavo co je cez, nie je dovod aby si sa citila menej nez vsetci
Dá sa to naučiť, skús pozrieť nejaké videá od Katky Runa, ona sa týmto veciam venuje. Robí aj kurzy pre ženy, to by ti mohlo pomôcť. Držím palce.
Ano da, len treba pevnu volu a chciet sa zmenit. Ja som mala takze detstvo, hadky, krik, bitka, prikazy, atd... Dookola som si opakovala, ze v zivote nechcem byt taka, ako moj otec s matkou. Je pravda, ze som mala zopar sedeni s cudzim clovekom na biorezonancii, ktory mi otvoril oci, takze to islo, len to trvalo cca 1,5 roka. Pri kazdej dalsej hadke som odpinkla matku, ze ma to nezaujima, ze sa nebudem rozculovat, alebo som len odisla z domu, bez slova. Vela pomaha aj to, ze stres vyplaces a nedrzis ho v sebe, mna to posilnilo a ked potrebujem plakat, placem, ale len doma a sama, napr. sa zavrem do splane, alebo kupelne.
Ked som sa viac zacala zaujimat o spojenie stresu a zdravia, vedela som, akou cestou sa chcem uberat. Drzim ti palce, aby si to uspesne zvladla.
Jasne, ze da