Ahojte, chcela by som vás poprosiť o rady a názory. S mojou mamou som nikdy nemala blízky vzťah. Mám ju rada a vážim si všetko čo pre mňa robí, ale nedokážem ju proste brať ako matku. Neviem sa s ňou ani porozprávať o svojich problémoch, čo ma trápi a vôbec jej neverím, aj keď na to nemam dôvod. Stále sa len hádame, pretože každá z nás je úplne iná. Veľa toho pre mňa urobila a uvedomujem si to.. vychovala ma, stará sa o mňa, keby bolo treba, bez premýšľania by za mňa dala aj život. Hovorí mi, že ma má rada a aj mi to dokazuje. No niečo mi pri nej jednoducho chýba. Asi pred rokom som spoznala človeka, ktorý mi ju ako keby "nahrádza". Vždy keď mi niečo je, nebežím za mamou, ale za ňou. Stačí, aby ma objala a hneď sa cítim lepšie. Zatiaľ čo pri objatí s mojou mamou nič necítim. Držím ju len aby bola ona šťastná. Na moju akoby "druhú mamu" som až prehnane naviazaná. Chyba mi, keď sa nestretávame, keď mám "záchvaty" plaču jediná ona ma dokáže ukľudniť objatím. Mam proste nejakú potrebu byť stále pri nej. Mám pocit, akoby som sa nemala narodiť mojej mame, ale jej. Od nej cítim tú materinskú lásku.. Zatiaľ čo vlastnú mamu beriem ako niekoho z tej vzdialenejšej rodiny (teta, krstná..) Je mi veľmi ľúto, že nedokážem ako mamu brať človeka, ktorý toho tak veľa pre mňa urobil, ale niekoho iného, no neviem tomu zabrániť. Strašne si to vyčítam.. čo si o tom myslíte? Vopred ďakujem.
@katkahascakova niekedy to tak v rodinách býva, že jednoducho tí pokrvne najbližší sú takí rozdielni, že si jednoducho nesedia. Ja mám s mojou mamou podobný vzťah ako ty s tvojou, ale ako píše @lavieenrose tiež som nikdy nemala potrebu vyplakávať sa niekomu a vešať všetky svoje problémy niekomu na nos, som zvyknutá riešiť si svoje záležitosti sama. Takže tvojmu problému s mamou rozumiem, ale s tými citovými výlevmi neporadím. Ak ti je bližší niekto úplne cudzí, tak buď rada, ste spriaznené inak ako pokrvne a je to v poriadku.
@katkahascakova v tej druhej osobe si našla kamošku..nie mamu a bude chyba ak si tento pocit vsugeruješ a nevedomky vyšachuješ city k mame..
ja tiež nestískam mamu,nehovorím jej všetko,nebežím za ňou pri depke,ani jej nevolám a ani nemám pocit že mi chýba denne..
a predsa ju ľúbim..
chyba je v tebe nie v mame
@lavieenrose Veď práve.. ale poznám veľa ľudí, ktorí majú tak dobrý vztah so svojimi mamami, že sa k sebe správajú ako kamaratky. Všetko si hovoria a tak. Rozmýšľala som nad tym a možno je to tým, že kedze si nerozumiem s vlastnou mamou, stále sa s nou hádam a pod., tak hľadám niekoho ako "náhradu" za ňu..
Bud stastna ze si nasla taku osobu. Ja mam tiez zly vztah s mamou,ale nemam nikoho o koho by som sa takto mohla opriet a cely zivot mi to chyba. Take porozumenie matky s dcerou, stale zavidim vsetkym kamoskam ze sa vedia s mamou o vsetkom porozpravat,u nas sa to zial neda. Nemaj vycitky svedomia, lebo zjavne aj tvoja mama to berie inak ako by mala matka brat. Ak by jej to vadilo,davno by nieco urobila aby ste mali iny vztah. Niekto cely zivot vychovava ale ked mu to nejde od srdca,tak je to onicom.
@katkahascakova mama je mama,nie kamaratka....je fajn,ked si moze mam s dcerou vsetko povedat,ale mama je tu ta,kt.ma dcere povedat veci ake su,nie ake chce pocut,ze su...aj za cenu nedorozumeni
o mame pises pekne...ze by za teba zivot dala,pomaha ti,stara sa.....hm...tak aby si zistila,co v nej mas...odstrihni sa,mozno takto zistis,co si stratila....mama nie je amozrejmost
zamysli a nad sebou,ci ty si dcera,kt.si tvoja mama zasluzi
ak si idealna,ok....ale ktora dcera je idealna?
asi ziadna,tak ako ani mamy idealne nie su...ale su mamy
ta druha zena ti mozno len vravi,co chces pocut....mozno sa mylim...kto vie
ale ak chces zistit,co a ako so svojou mamou
nerob jej milost,ze si s nou....toto nie je fer....
skor,ci ty bez nej zvladnes vsetko...
@0silvia0 Každý je zvyknutý inak riešiť svoje problémy. Ja napríklad potrebujem ľudí ako oporu, bez nich by som to asi nezvladla. Ty zas radsej riešiš svoje problémy sama. Každý to mame inak.
Príde mi to tak, ako keby som v detstve od mojej mamy nedostavala lásku, tak mi ju dal niekto iný a bolo to práve to čo mi chýbalo.. pritom viem, že ma má rada a aj mi to dokazuje. No neviem prečo to takto cítim..
@dominika6 Ale keby viem, akú chybu vlastne robím. Nedokážem to zmeniť..
Nikdy som si s mamou nerozumela, stále sa hádame, nedokážeme sa normálne porozpravat, lebo to aj tak vždy skončí hádkou, neverím jej a keby nie je mojou mamou, ani by som sa s nou nepustila do reči. Keď som sa pár ľudí pytala na názor, tak mi povedali, že si pravdepodobne za ňu hľadám náhradu..
@katkahascakova aj ja pociťujem, že som od mamy dostávala v detstve málo lásky, moja mama mi zasa tvrdí, že som ju ako dieťa odstrkovala. Ja už neriešim čo ako prečo bolo, ani nemám k mame negatívne pocity, jednoducho sme každá taká úplne rozdielna, že si jednoducho nerozumieme. Ja sa nedokážem mame otvoriť, lebo nevie zachovať tajomstvo a všetko roztrubuje a prekrúca ďalej. Ale fakt to už neriešim a beriem to tak ako to je.
@pininka Práveže moju mamu to mrzí, snaží sa, aby sme mali lepší vztah, ale keď si nerozumieme, tak to proste nejde. Môžme spolu dobre vychádzať, ale to aby sme si rozumeli sa vnútiť nedá..
@terezka1947 Ďakujem, máš pravdu, skúsim to. Ale aj keď s mamou nie som dlhšiu dobu, vôbec mi nechýba a to mi je luto, pretože skoro na ňu ani nemyslím a neviem čím to je.
a to k tej druhej- nehovorí mi len to čo chcem počuť, nemá problém mi povedať čo sa jej nepáči napr. na mojom správaní a kludne ma aj za všeličo zdrbe pokial som protivná 😃
@0silvia0 Máš pravdu a dobre robíš. Predsalen sú to naše mamy, ktoré nás vychovali. Len ma mrzí, že aj keď ju mám rada, nedokážem ju brať ako matku, skôr ako tetu.
@pininka Hmm, rozumiem.. mám to rovnako. Ale s mojou sestrou si rozumie. Napr. mňa keď ide objať mama nič necítim a je mi to aj celkom nepríjemne, snažím sa tomu vyhýbať.. a moju sestru to dokáže neskutočne ukľudniť, ale len od mamy.
@katkahascakova
Problem je iba v tom,ze ona ta vychovava a robi to uz automaticky...dava prikazy,povie nazor,organizuje zivot a pritom od teba caka respekt a pokoru..ty potrebujes iba aby niekto respektoval tvoj nazor,tvoje pocity a iba ta vypocul...nic viac...preto hovorim ze na toro su kamosky ktore ty nemas..to neznamena ze si ides hladat svojy ,,bio,,matku..mozes ju brat ako starsiu kamosku nie ako nahradu..
@katkahascakova ja to mám presne takto isto s mojou mamou, ona síce poradí, no väčšinou zo svojho pohľadu, o ktorom je svätosväte presvedčená, že je ten najlepší. Veľmi dlho mi trvalo, kým som sa od tohto a postupne aj od nej odosobnila a začala ju brať - " veď sa vyrozprávaj " a robím si len podľa seba a podľa mojich okolností, možností a ostatných členov rodiny. Áno, je zlé pre dievča do budúcna, keď má s mamou zlý vzťah, slabšieho jedinca to môže aj poznačiť, kto toto zažil, vie, že to nie je vôbec ľahké, lebo mama....no, aby som jej zasa nekrivdila, občas pravdu mala, a to som jej aj priznala, no s odstupom času už nie a podľa toho som sa aj neskôr zachovala a prehodnotila mnohé veci. ( neobjala ma nikdy, neznáša objatia, to len na okraj, o to viac ja objímam svojho syna ).
neviem podla mna je to zvlastne, ja mam moju mamu rada aj vsetko, ale taky vztah ako ty popisujes s tou pani co si stretla veru nemame a pride mi to zvlastne
ze mas nejaky chory vztah s tou damou akoze druhou mamou...lebo ja za mojou neplacem ze mi chyba ,ani ju nemam potrebu stiskat nechodim k nej plakat na rameno,tiez jej nevesam vsetko na nos..