Čo vy a kamarátstvo?
Chcem sa opytat, ako to mat vy u seba zariadene s kamaratstvom. Idete do kamaratskeho vztahu naplno, t.j. ste uprimne, poviete viac menej dotycnej kamaratke vsetko? Alebo mate kvantum kamaratok, s ktorymi sa porozpravate na ulici, pozistujete, co sa deje v okoli, ale uprimnost tomu chyba? Ja som typ 1. Proste ak sa uz s niekym bavim, tak uprimne a nedokazala by som mat kamosku, na ktoru sa usmievam a za jej chrbtom potom o nej rozpravam, co vsetko mi povedala a "smejem" sa, aka je blba, kde byva a co to ma preboha za muza. Ja chcem v kamaratstve verit druhej strane a neznasam opak. Lenze stavat len na kvalite v tejto dobe sa neda. Nie, ziadna z mojich kamaratok ma nepoohovarala, alebo zatial o tom neviem. Zamyslam sa len preto, ze v tejto uponahlanej dobe, ked nikto nevie kde mu hlava stoji, sa niekedy stretnut s tou pravou dusou pri kave je dost problem.
Ako ste na tom vy?
Mat v dnesnej dobe fakt kamosku je zazrak , ked ju niekto ma moze byt stastny 🙂
@jersey87 mám pred 40, dlhoročné kamarátstva, všetky vznikli tak nejak postupne. U mňa sa vzťahy proste budujú, nie je to že "a budeme kamošky". Takých naozajstných kamošiek mám niekoľko, môžeme sa v pohode pár týždňov nevidieť, veď každá máme svoj život, ale vieme o sebe všetko. Alebo ešte niečo sa dozvieme 😃 Nie je problém baviť sa o čomkoľvek.
A mám aj známych, občas sa stretneme, väčšinou náhodne a pokecáme na nejaké univerzálne témy, ale nie sú dôverné vzťahy. Môžeme sa jeden na druhého obrátiť ak niečo potrebujeme a ten druhý má možnosť pomôcť.
Ak ma niekto ohovára alebo zosmiešňuje, tak to určite nie je kamarátstvo.
Mňa inak celkom prekvapuje, koľko žien nemá žiadnu kamošku, to nemajú žiadnu minulosť, nechodili do školy, nepracovali, nenadväzovali žiadne vzťahy s ľuďmi? Ja mám fakt niektoré kamarátstva od základnej školy, niektoré vznikli vďaka deťom v škôlke (a to už máme puberťákov), niektoré cez spoločné záujmy...
Ja sa nejak neviem kamarátiť so ženami 😂 akože pár ich mám, ale nič nejak extra osobné. Ale na druhej strane, mám kamaráta s ktorým sa poznáme od 3 triedy na ZŠ a jemu môžem povedať VŠETKO... Ale taký je len jeden, aj keď celkovo mám hlbšie a viac vzťahov s mužmi, ale som človek čo si drží odstup takže nezvyknem nejak rozoberať do detailov
@jersey87 mala som 3 dlhoveké kamarátky, priateľky. Ja som bola tá úprimná a šla do toho so všetkým a naplno. Ako som dopadla? Jedna z nich všetko otočila oproti mne a zvyšné dve sa nezastali. Nie som s nimi už tretím rokom a nechýbajú mi, tak asi tak o kamarátstve až " za hrob ". Môj kamarát, priateľ je manžel a syn.
Ja už neriešim kamarátky.Asi mám moc šťastné manželstvo,zdravé deti a málo nadvahy aby som mala úprimné kamarátky.Takže zostávam pri variante č 2.
Môj jediný skutočne blizky priateľ je môj manžel.
@zenaajmama aj moj. Ale odkedy som na materskej a on v praci, nejako nemame cas ist na kavu cez den alebo kym dieta spi. 😀
@zenaajmama kks, teraz budem za blondynu, ale ako si to myslela s tou nadvahou? 😄
@jersey87 Nájsť osobu, ktorá je úprimná, nezávidí, pomôže a praje, je nemožné. V tejto dobe nemožné. Preto mám veľa známych, no na kávu by som so žiadnou nešla. Neohováram, nezávidím, ja som voči všetkým úprimná, no jednoducho som sa sklamala a už neverím, že existuje "normálna" kamarátka.
@zenaajmama Správne. Podobne.
@jersey87 Myslim ze sa velmi mylis ze kamarati by mali mat rovnake hodnoty. Rozdielne hodnoty a myslenie. Prave rozdielnost vytvara priestor pre diskusiu a kto diskutuje nemlci. Takze je stale sa o com bavit 😉 Rovnaky pohlad na veci konci odpovedami ano,ano,ano ...
Mam dobrého kamarata uz viac ako 25 rokov. Ked sme raz za cas na pive vzdy sa dohadame ( v dobrom ) nakoniec ale prideme k nejakému zaveru. Iste ze mame i spolocne veci no pohlad na vec a postup iny. Nikdy sa nenudime 😉🙂
@jersey87 no vieš...mám šťastné manželstvo, zdravé deti..možno keby som bola aspoň tučná, tak by nezavideli 😂
@asia83 už som si všimla že mi dve sa vo viacerých témach zhodneme 👍a ešte aj deti máme rovnako staré 😘
Hmm.. vsetky moje kamaratstva "na zivot a na smrt" sa postupne rozpadli, presne kvoli tomu, ze mne pekne a za chrbtom zle.. je mi to uz jedno. Dokonca aj vo vlastnej rodine som to zazila. Najlepsi kamarat je moj manzel (scasti aj preto, ze ma vobec nepocuva, alebo rychlo zabuda) 😆 Ale mam istotu, ze to nikde nevytara.. ja mam dobry pocit, ze som sa niekomu vyrozpravala a on to naozaj "nespracuvava". Nieco utesujuce mi povie a ja som spokojna 😉
@zenaajmama To ma teší. Vždy ma poteší, keď nájdem človeka s podobným zmýšľaním. 👍 😉
Ja mám rôzne typy kamarátok, s jednými sa rozprávame povrchnejsie, len nejaké témy, s niektorými si rozumiem viac, takže viem hovoriť aj o intímnejsich témach. Žiadnu samozrejme neohováram, ak mi nejaká kamarátka prestane sedieť, lebo sa rozídeme v živote inými cestami, tak je to potom také vzájomné, navzájom obmedzime styk, až sa to úplne stratí. A naopak mám pár ľudí, s ktorými si už 15 rokov máme čo povedať.
Ja mám kamarátstva také že nikomu nič nevešiam na nos a odpovediam sa vyhýbam - teda na osobné otázky. Ani nejako nevyzvedám.. proste na kamarátstva neverím. Držím sa mojej rodiny a rodiny môjho priateľa iný ma nejako nezaujímajú
@17juraj17 viem, ze mam pravdu v tom, ze moj kamarat ma mat rovnaje hodnoty ako ja. Mal by byt uprimny, neklamat a poznat nieco ako tajomstvo. Ze ked nieco poviem dotycnemu, ze to neroznesie po celom meste. Nehovorim o nazoroch na dianie vo svete ani o rovnakom vkuse. Ale o hodnotach. Mojej kamaratke sa nemusi pacit rovnaka kabelka a toboz nie rovnaky chlap...
@zenaajmama uz chapem. V tom mas uplnu pravdu...
Ja som mala stastie na dobrych ludi okolo seba bez konfliktov, ohovarania, maximalna tolerancia, uprimnost... Atd.... To su kamaratstva na cely zivot, nezalezi na tom ako casto ste v kontakte, mozte sa ozvat aj o rok alebo aj niekolko krat do dna...to je uplne jedno. Ale je ich velmi malo.... No vzdy som obdivovala extrovertnych ludi co s kazdym kamaratia, nemaju problem prekecat hodiny s osobou ktoru prave stretli, vymenit si cislo po par minutach.. Az kym som nezacala pracovat v cisto zenskom kolektive 😂👌to boli kamaratky vsetky. Ale ako ozaj, srdiecka, slzicky, pusinky, objatia,navstevy doma to vam poviem tolko lasky a otvorenosti. Mala som to v priamom prenose. Tak ako sa "lubili" tak sa aj ohovarali. Kazda jedna kazdu, a ked sa niektora s "kamaratkou" povadila tak utekala za tou ktoru akoze naviac nenavidela a zrazu naj kamosky. A vraj je to tak vsade. Konecne som to pochopila a dakujem neprosim, Kamaratstva z nudze na stretnutie nevyhladavam, radsej slusne a s umevom s kazdym aby ma neohovorili, tych par ludi co mam mi staci, a ak sa mi podari postupne vybudovat nove kamaratstvo tak budem len rada.
Ak by som mohla poradit, tak neist do ziadneho kamaratstva hned na plno, ale postupne a velmi pomaly aby bol dostatok casu na vzajomne spoznavanie. Aby ste potom nelutovali ked zistite ze ste si vlastne nesadli...
