Čím vám detičky obohatili život?

o poznanie aky bol zivot predtym prazdny 😒 ...
-pochopila som strach mojich rodicov,ked som nieco vyvadzala (ked mi raz moja dcera bude vyvadzat len polovicu z toho co som robila ja nasim tak asi zomriem od strachu)sedivsia uz byt nemozem.

krasnou vonou 😵
a tym ze som netusila ako velmi dokazem niekoho lubit a ako velmi sa onho dokazem bat...

Tym ako vedia bezhranicne milovat a ich uzasna nevinnost. 😵

A nadcenie zo vsetkého, radost a najkrajsi usmevom aky som kedy mohla vidiet kazdym dnom mi obohacuje zivot, je sucastou mna a mojho ♥ naveky. 😵

ake krasne myslienky, radost citat

o lásku... ešte nikomu som tooolko nehovorila ako ho vééélmi lúbim a za tých 10rokov som mu to teda povedala nespočetnekrát a najkrajšie je že aj on mne 😉 a vystíska ma že mi všetky vnútornosti vybehnú hore 😀

tym ze su... ze su zo mna... je to to najkrajsie co som kedy vytvorila 🙂 🙂 🙂

zistenim, ze je mozne kazdym dnom lubit viac. a priamo umerne stupa i ten strach. to je ta dan za lasku 🙂

vsetkym, milujem svoje dieta nadovsetko a mozno tento svet ani nestaci na to ako velmi malu lubim a budem navzdy lubit, zlatko moje najkrajsie... 😀 😀 😀 😀

No a to ze uz taky maly cloviecik ma svoju osobnost a vie nas usmernit ze aj napriek tomu ze je mala nas vychovava a to myslim v pozitivnom smere. 😉

Naucili ma byt ovela trpezlivejsou. A tolko srandy som predtym asi nikdy nemala 🙂 .

dieťa je najvačší dar, akým ma Boh mohol obdarovať/dokonca už 2x/ a som mu nesmierne vďačná...
dieťa je ako slniečko, ktoré ráno výde na oblohu a celý deň mi robí radosť všetkým, čo spraví, či už úsmevom, pohľadom, slovom mama atď.
som šťastná, že môžem zažiť to všetko, čo môže zažiť len matka...

ked mala Naty 6 mesiacov tak mi zomrel milovany otec ... ona ma dokazala podrzat nad vodou, kvoli nej stale zijem a jej zivost ma nuti mysliet na nieco ine ako bolest a smutok ... jej usmev po noci placu osviezil moje utrapene srdce.

naucil ma vacsej trpezlivosti a poznaniu co to laska v skutku je 😵

darovali mi neskutocne dobry pocit, takmer kazdy vecer ked ich ulozime spat...nieco ako po dlhom vylete, kedy oddychujes s vylozenymi ubolenymi nohami a spominas, co vsetko si v ten den zazil, co si videl, popijas si cajik a bilancujes, aky si na seba hrdy, ze si to zvladol a mas doma neskutocnu pohodu...tak to mame doma takmer kazdy vecer, s vynimkou tych dni, ked sa trapime kvoli ich soplikom, prdikom, zubkom, exemikom a podobnym neprijemnostiam. Vacsinou si povieme, ake super deti mame, co vedia nove, zasmejeme sa na tom co vyparatili alebo starsi, co povedal smiesne. V tieto chvile som neskutocne stastna, samozrejme som stastna aj ked nespinkaju 😀 😀 😀 len vtedy si to akosi nemam cas uvedomit, s vynimkou chvil maznania s nimi - tie mam mozno este radsej...

uvedomením si, že je to to najväčšie bohatstvo, aké len človek môže mať a nepochopením ľudí, ktorý sa takého bohatstva zrieknu.... 🙂

som zabudla....

Natálka, ľúbim ťa najviac na svete...

Obohatil ma už len tým, že je a ja som jeho maminou a môj manžel je jeho oteckom, lebo vždy keď sa na neho pozriem, bojím sa že je to len sen a tiž sa ho nemôžem nasýtiť a doslova ho "fetujem"

tym ze so mna urobil maminu
ze ked sa v noci zobudi vystraseny a zakrici mama mama s tolkou doverou a potrebou v hlase
ze ma dokaze v jedne minute rouhenvat do nepricetnosti a v druhej mi srdce ide puknut od lasky k nemu
ze je moje dieta 😵

a hlavne ze na tým rozmýšlam už dva dni, a stále som nenašla vhodné slová. Pretože tie nedokážu opísať, ako matka miluje svoje dieťa 😵

jedna z najkrajsich tem na Modrom koniku, kristinka.s !!!!!!!

precitala som si vsetky prispevky a iskricky v ociach som mala 😵 ...
takze? co pre mna? mam to tu vsetko skopcit co ste popisali??
radsej napisem iba toto, pretoze sa bojim, ze nieco zabudnem...

Milujem svoje deti, NADOVSETKO! Dakujem, ze su, ze ich mam!!! 😵 😵 😵 😵 😵 😵

...pocitom, že nik nie je dôležitejší, ako ten človek, ktorému dám život...
...najnádhernejšími stavmi, keď si hovorím že "výchova ide do zadku" lebo sa na neho za niečo hnevám a on príde usoplený, zašpinený a povie "maminka pjepáč, ľúbim ťa" a vtiskne mi na tvár pusu 😵
...každý deň mi dokazuje, že život je krásny aj keď máme hypotéku na krku a prácu neistú a kopu ďalších problémov... nič nie je dôležitejšie a krajšie ako keď sa zdravé spokojné dieťa v spánku usmieva...
...trpezlivosťou...
...nekonečným strachom - o neho, o to, že mu niekedy nebudem môcť dať všetko čo bude potrebovať, o to, že nedokážem z neho vychovať šťastného človeka...
...obohatil moje srdce o nekonečnú lásku...nikdy ho neprestanem milovať, nikdy sa neprestanem o neho báť, nikdy neprestanem túžiť po tom,aby prežil spokojný šťastný život...

Milujem ťa Macko 😵

mne moje deti ukázali,čo má skutočne v živote význam,ten správny smer a dôvod,prečo sa oplatí žiť 😀

pochopila som že som sa hnala za niečím čo ma doviedlo do prázdnoty /predtým práca a škola bola pre mňa všetkým a manželstvo nebolo naplnené ale plné prekvapení/ - teraz je to iné, malý mi zmenil a prehádzal úplne životné priority a to nehovorím ako nehorázne ma zmenil z vnútra - ja čo som málokedy plakala, teraz len keď sa rozplače a nebodaj nepapá tak revem jak tur - konečne som pochopila slová matky - až keď budeš mať vlastné dieťa pochopíš čo je to strach o dieťa..............týmto chcem mamine poďakovať, za to že vydržala tie stavy ktoré som mala v prvých dvoch mesiacoch a chápala tie moje výlevy o tom že som hrozná matka 😀

moje dcéry ma (aj manžela) naučili mnohým užitočným veciam:

-prežívať nadšenie zo všetkého a zo všetkých
-byť trpezlivou v každom prípade, nech sa deje čokoľvek (občas však vybuchnem ako sopka)
-prežívať každý moment spoločného voľna a vôbec každej chvíle (jednoducho sa postavíme od stola a ideme kam nás nohy ponesú..a to je jedno, či to je 100 km ďalej) a hlavne neplánovane..
- prekonať únavu, aj keď sa mi hlava motá na úrovni kolien a pomaly spím, deti mi vždy dokážu, že zo seba dokážem vydolovať ešte kúsok energie, ktorá vystačí na večernú prechádzku..
-tešiť sa zo šálky kávy, keď ju pijem viac ako 5 min a v tichu (predtým mi to nepripadalo také dôležité,ale teraz som pochopila, aký relax to je🙂)
-naučili ma, že víla, škriatok a iné tajomné bytosti naozaj existujú-nechápem, ako som mohla neveriť..Už mi o tom podali snáď tisíc dôkazov a vždy trpezlivo čakajú, že naozaj priznám, že fakt existujú..a ja som uverila..
-naučili nás byť rodičmi, dôverníkmi, kamarátmi aj do nečasu, oporou...

pochopili sme, že neexistuje len sever, juh, východ a západ..existuje milión smerov, možností, pohľadov, javov, neobyčajných udalostí a dimenzií na tomto svete...a tie vám vie ukázať len dieťa..

sú to naše malé, krásne a úžasné princezné....