Dostala som sa do zvláštneho obdobia v živote. Preskočila som piaty pomyselný krížik a zmenilo sa moje vnímanie viacerých vecí. Moja najlepšia kamoška psychicky ochorela, už dlhší čas mi nedvíha telefón, ani cez rodinu sa s ňou nedá skontaktovať. Asi to poznáte ...iba s ňou sa dalo smiať na všetkom. Deti ma pomaly menej a menej potrebujú...ako ste sa žienky preniesli cez takéto obdobie?
Musím sa pridať žienky,dostala som výpoveď rok pred šesdesiatkou , čo má prekvapilo, no nečakala som , že sa organizácia a nektori kolegovia takto zachovajú, ale to tu nejdem riešiť, lebo v konečnom dôsledku mi to pomohlo a vyriešilo kopu veci. Chcem sa vyjadriť k tomu, že mám čas rekapitulovať , rozmýšľať , ako to všetko ubehlo , v práci som si ten vek nejak neuvedomovala a zistila som, že niektoré etapy života ako keby som preskočila.
No musíme to brat tak ako to ide, mám tri vnúčatka naktore mám teraz čas a čakám na predčasný dôchodok .
Nájdi si novú kamošku, a svoje nejaké koníčky, čo ťa baví, kľudne aj viac vecí..ja chodím aj sama na kávu, kde si sadnem do tieňa na terase, popijam vodu, čítam si, najem sa, idem sa prejsť, kúpim si maličkosť, idem si zaplávať, viem byť aj sama so sebou... momentálne chcem ísť na výlet balónom či rogalovy tandem ;) ja mám len 40, ale chcem ešte naplno žiť až pokiaľ budem vládať, chcem ešte cestovať do Maroka, Izraela, poznavacie zájazdy...50 ešte nie je koniec života, len si to treba nastaviť v hlave
Žienky, presne sa cítim tak ako píšete .
Bola som na bariatrickej operácii ....podarilo sa mi dosť schudnúť. Začala som sa športovejšie obliekať ,ubralo mi to vek, ale pradoxne aj kamošky. Naivne som si myslela, že mi to prajú....zrazu žiadna nemá čas. Ale to nevadí. Zaujímavé je, že ako v 20ke mám stále chuť tancovať a stále sa mi páči funky, jazz a podobné veci. Musím sa len presunúť na inú koľaj. Ďakujem za podporu.
50 nie je vysoky vek. Vtedy sa clovek citi este sviezi a plny energie. Ja by som povedala, ze clovek sa citi starsi a bada na sebe podstatnejsie zmeny (sila, zdravie, pozornost - zakopnutia, pady a pod., vyzor) po 70-ke.
Poznam to,tak tiez so si pomyslela ,po 50 no uz idem , z kopca,.Aj som to musela prijat ze uz som starsia, deti, odrastene vystudovane, ,na obzore prichadzajuci novi clenovia rodiny vnucata ,a....ze po 50 uz dozivam do dochodku,zacali choroby.a zvykla som si ,vlastne musela .A teraz uz len prosim P.Boha ,aby sme s manzelom boi zdravi natolko, aby sme nikomu z deti neviseli na krku.No zivot je kokobeh na kratke trate,ani neviem ako mi to ubehlo.