Chceli by ste tu byť navždy?
Chceli by ste tu byť navždy? Napríklad že teraz by sa akoby zastavil čas vášho starnutia a už by ste tu boli naveky? Až pokym nezanikne zem? Ja Ano, milujem život, je rôznorodý, dobry, zly, jedine čo chcem aby som tu mohla byt navzdy a prežívať každý jeden okamih.
Áno
Ano, velmi vela chcem stihnut. Skoda, ze to nie je mozne.
Nie
@babulkomale presne. Tolko toho chcem skusit zažiť . Najhorsie je že clovek nevie dokedy tu vobec bude
Ja nie 🙂 mne osobne príde život dlhý tak akurát
Áno. Ale so mnou aj moji blízky. Za mňa je život veľmi krátky na to všetko co chcem vidieť a stihnúť.
Áno chcem tu byt s mojimi najbližšími, chcela by som byt tu a teraz s nimi navždy.
A pozerať sa na to všetci tvoji blízky , tvoje deti manžel neskôr vnúčatá zomierajú ? To nie. To by som nechcela
Ani nahodou.😁
Nie. Uvolnim miesto inym, nech sa aj oni poraduju z kras zivota.
nie
Jedine, že by moje deti a muž zostali navždy tiež
Áno ,ale nie sama , s ľuďmi co mam rada. Keď si vezmem co všetko mam ešte v plane a to žijem fakt aktívne a možno ani nie tolko života mam pred sebou, je to strašná predstava
Ano, keby tu boli vecne aj ti dlasi ludia, ktori su mojmu srdcu blizki
Naša životná energia pramení z pominuteľnosti. Keby si vedela že žiješ večne tak by si mala úplne iné hodnoty.
A inak nemali by sme sa kde pomestiť 😁
Ano,ja mam tolko cestovatelskych snov a velmi rada by som si ich splnila.
Najneskor ako storočná by som sa šla obesiť. Věčný život mi znie ako najhoršia nočná mora.
Jedine za predpokladu, ze by som stale mala kam napredovat, vyvijat sa, ze by som sa stale vedela naucit nieco nove..Co neviem, nakolko by sa pri vecnom zivote dalo splnit. Lebo boli by tu predpokladam aj stale ti isti ostatni ludia, nepribudali by novi a tazko povedat, ci by sme sa nezacali vsetci tocit dokolecka v tom istom. No a v neposlednom rade ta vidina konca je tiez dost taky motivator konania, keby bolo nekonecne vela casu, tak mnohi ludia by nerobili podla mna vobec nic, len by sa potlkali, vsetko by sa dalo na lubovolne dlho odlozit...tak neviem, ci by sme tu nezaspali 🙂
je to lakave ale ostat u sam .....?
vidiet ako vsetci okolo mna starnu a nakoniec umru? s kazdou smrtou blizkeho tvoj svet uz nikdy nebude rovnaky.
neviem. vecne asi nie. ale asi trochu dlhsi zivot by som chcela. lenze nie za predpokladu ze budem vidiet kazdeho koho mam rada umriet.
A prebehne aj nejaka agitacia k tej moznosti ostat tu na furt? 😉
Ani, ja sa bojim smrti :D
Kedysi som čítala taky príbeh, krásna mladá žena, chcela byt taka navždy, aj sa jej to splnilo. Potom sa pozerala ako jej dcérka rastie, dospieva, ma deti, starne, slabne a zomiera. Kým ona bola stále mladá, krásna a nenavidela cele to svoje hnusne telo, ktoré ju nechalo všetko to utrpenie prežiť.
Ja som vecna. Som predovsetkym dusa vo fyzickom tele. Fyzicke telo je len docasne, nie vecne. Smrt je len prechod. To co my si prezijeme za bezny cely jeden zivot tu je hore v porovnani nic. Tam cas neexistuje. Len trvala a vecna existencia.
Pokial sa nasa energia neocisti uplne, reinkarnujeme sa znova a znova. Tam hore je ina vyssia dimenzia, nie fyzicka. Len energia, svetlo.
Odpoved na zivot je zivot sam.
A starnutie je prirodzeny proces. Nevidim najmensi dovod sa mu akymkolvek sposobom vyhybat. Kedze tu je vsetko docasne, tak ako nasa mladost tak ako materialne veci, ktore mame tiez len docasne.
Aj áno aj nie. Ak hovoríš, že by sa zastavilo starnutie ok, ale čo zranenia, nehody, vojny. Kvalita života ak by bola minimálne zachovaná tak áno chcel by som žiť večne. Mne sa páči predstava pozorovateľa pekných vecí, prírody, vesmíru javov. Ale nie tých nepekných. Okrem pozorovateľa aj preživateľa. My netúžim žiť, ale prežívať niečo zaujímavé. Maslovová pyramída priorít. Nechceme jesť ani sexovať ak by nás to nelákalo. Niekto možno by chcel tu ostať a len dýchať. Smutno sa mi píše o pacientoch. Ale aj dychanie nie je vždy samozrejmosť. Niekto chce byt s blízkymi večne a prežívať prítomnosť s nimi. Ja by som rád videl vývoj chcel by som vidieť čo bude, čo sa objaví, či pôjdeme na Mars, či sa nájdu mimozemšťania. Som zvedavec. A chcel by som vnúčikov atď atď. A niečo nové sa naučiť. Nie len akademické veci, aj niečo hodnotové, možno filozofické. Prečo nikto nepovie že by chcel večne pozerať telku, večne jesť super jedlá a nepribrať, sexovať byt vo vecnom drogovým opojení atd? Možno niekto to aj vysloví také želanie ale chcel by to aj po roku? Ak by mu niekto dal neustálu túžbu tak áno. Čo by z neho bolo? Zamrznutý v kruhu anevyvijajúci sa. Vyššie poschodie pyramídy by mu nechýbalo. A čo taký domáci pes? Chcel ny byt so svojim pánom a večne ho mať rád a behať po vonku. Čo je na vrchole tej pyramídy? Nie je to večná blaženosť? Stav podobný opojeniu ale pritom to nie je to len uväznenie v kruhu. Človek má v sebe niečo božské a chcel by byť bohom. Aspoň malým. A môcť navštíviť každú obývateľné planétu, alebo ako ty byt s rodinou večne. Vlastne ty si svojou otázkou a túžbou vyjadrila chcenie byť bohom. Nie je to nič zlé. Som sa rozfilozofoval radšej to ukončím tu a niekto môže nadviazať. Ak sa chceme vyhnúť Bohu tak môžme ísť smerom motivátor odmena príjemný pocit zlý pocit dopamín. Už končím 😊
Ja to vnimam tak, ze vecne zijeme v nasich detoch, vnucatach, dalsich generaciach...
Nie. Život sa môže za pár sekúnd otočiť z veselého na smutný a neznesiteľný. Vtedy je smrť vykúpením.
Nie