Blízkej rodine zomrelo zviera

@klarolinne
27 a zije sama

Bohužiaľ je pometena... To je tak keď si zo zvierat urobia "deti" a potom im z toho prepne... Potrebuje liečbu a lekára, sama sa a toho nedostane...

je normalne smutit nad stratou zvieratka, nie je vsak normalne, aby bol niekto kvoli tomu 4 mesiace v depkach, myslim, ze Tvoja pribuzna potrebuje odbornu pomoc

@hylary
ja ju nemám ako nasilu dotlačiť k lekárovi, mne napadla terapia šokom že jej donesiem nového psa, ale neviem ci to je dobrý nápad.

Je to smutné, smútiť je v poriadku, aké toto čo popisujes v poriadku nie je. Chodiť v čiernom? No ani náhodou, to možno keď by mi zomrela rodina, aj to snad 2 týždne, mesiac len.

Poznám staršiu pani ktorá smúti za dvoma zvieratkami už asi 3roky.. pritom má vnúčatá, manžela, deti, ale nevie sa s tým vyrovnať.. ani poskytnúť domov novým zvieratám.. mňa však do toho nic nie je, môžem to len akceptovať..

@autorka pomôže jedine ďalšie zvieratko. Poznám to, hlavne keď žiješ sama a to zvieratko sa stane tvojou polovicou. Nie je na tom nič choré, proste niektorí ľudia sa vedia na zvieratko naviazať viac. V čiernom chodí preto, lebo si myslí, že si to to nebohé zvieratko zaslúži. A nové nechce lebo má pocit, že by zradila toho predtým a už by nevedela tak milovať. Bol to pre ňu traumatický zážitok spojený s hlbokou láskou. Najlepšie čo môžeš urobiť je doniesť jej nového miláčika, takýto žiaľ sa dá odstrániť jedine láskou a pocitom, že ťa to zvieratko potrebuje. Aj keď si myslí, že už rovnako milovať nebude, tak bude. Takže na tvojom mieste by som zaobstarala ďalšie, po 4 mesiacoch je ten pravý čas.

Podľa mňa je mimo, chodiť v čiernom kvôli psovi a 4 mesiace byť v slzách a depresii. Neviem. Psychológa odmieta, tebe už lezie na nervy. Asi by som jej povedala, hnusne, že namiesto plakania si ide zabehať 🙈

Úplne normálne by som prijala, že život zvieratka skončil, hlavne ak zomrelo na vysoký vek... A prijala do opatery nového tvora.

@jana_eyre_2
poviem to hlupo, ale začína ma to už obmedzovať a to si myslím ze som dobrý človek a pomôžem keď viem, ale s nou je to ozaj tazke mať pomaly každý den na očiach takého smutného negatívneho človela a nemám jej ako pomôcť.

@tosomja psychológa odmieta a autorka robí psychológa zadarmo 😀 tam nech si zaplatí psychológa 50e na jedno sedenie a rýchlo ju smútok prejde 😀

Mne zomrel pes po 15 rokoch. Mala som ho od 6..vyrastali sme spolu. Straaaasne som plakala, chýbal mi. Stale mi chýba, vždy keď na neho myslím tisnu sa mi slzy do očí. Bude to 7 mesiacov co zomrel. Ale v čiernom som nechodila a ten smútok, ten fakt najväčší trval asi 2 týždne. Vtedy som sa snažila byt všade len nie doma, lebo nevidieť jeho pelech, misky, jeho, bolo pre nna strašne ťažké. Postupom času sa to zlepšilo, nezabudla som, to je jasne. Ale myslím si ze kamoška bola až chorobne na psíkovi naviazaná. Psychológ by pomohol, ale to by ona musela chcieť.

@autor ja by som jej rozhodne nove zviera nekupovala, pretoze co potom, ked ho nebude chciet. Mas plan aj v pripade takejto reakcie?

@mandzula
neviem, pokusala som sa ju nahovoriť aby sme isli venčiť do utulku alebo si vzala psa do docasky, tak by som sa snazila asi nejako dohodnúť s útulkom.

Ja si myslím ze kamoska sa na teba upla lebo si bola ochotná ju počúvať a mala si pre ňu pochopenie (co nemá v takejto situácii každý, ako je aj vidno v niektorých príspevkoch), veľa ludi by v nej hneď videlo šibnutu. Podľa mňa je problém v tom, ze je sama, možno nemá kam inam upriamiť pozornosť, nemá v živote nič dôležitejšie, čomu venovať pozornosť (manžela, deti), tak sa každý deň utapa vo vlastnom žiali. Ja som prišla o psíka za tragických okolnosti minulý rok a týždeň som bola vyslovene mimo, keby na mňa po týždni muž vyslovene nenakričí, dokedy chcem takto pokračovať, ze mam dieťa, prácu, povinnosti, možno by som sa v tom žiali a vycitkach topila doteraz. Ja ju preto viem pochopiť a možno by bolo na mieste aby si jej taky príhovor do duše urobila ty (keďže zrejme nemá kto iný). Nového psa by som v takejto situácii radšej neriešila, niekdy nevieš ako to vypáli a pes si takéto pokusy nezasluzi

kupovat noveho psa urcite nie.. ked 27rocna zena zije sama a okrem psa nema iny zmysel zivota, tak dalsi pes jej zlepsit zivot velmi nepomoze.. odporucila by som jej este raz toho psychologa, pripadne jej nejakeho aj pomohla kontaktovat a ked odmietne, tak odmietnut jej robit psychicku oporu s tym, ze ti to uz nerobi dobre.. aj tak jej takto moc nepomozes, len sebe skodis

Myslím že toto je na psychológa.
Nám tiež zomreli dve mačky, aj som ich oplakala a neraz si na ne spomeniem, a áno chýbajú ale máme ďalších dvoch ... nechodila som v čiernom ale smutná som bola asi týždeň ...

pani potrebuje psychiatra... alebo partnera...😉

Uff, ja som čakala teda nejakú tetu po 60, bez detí, muža a už na dôchodku. Ale veď to je mladé žieňa. V akom ste vzťahu? Isto je niekto koho by počúvala ak teba nechce.
Ono terapia šokom by zabrala ale v zmysle, že skôr než začnete ona lamentovať nad psom, začni sa sťažovať ty na všetko a nepusti ju k slovu. Možno jej zrkadlo pomôže a dáte reč. Držať smútok za psa a nosiť čiernu je šialené.

Na férovku jej povedať že dosť, bolo to pekné, zvieratku je lepšie a bodka. Ak ti ale na nej záleží a ešte nie si pripravená ju takto šokovať, tak možno jej povedať že sa našla na ulici zvieratko, treba aa o neho postarať a ty nevieš čo s ním. Ale to mi tiež príde také že sa zase naviaže a potom bude zase zle. 4 mesiace je dlhá doba a obdivujem ťa, že ešte stále jej venuješ čas. Možno sa porozprávať s niekym ďalším v rodine a na niečo prísť. Spraviť nejaký pohreb? Pustiť lampion, presvedčiť ju o tom že proste zvieratko je preč a nájsť jej nejaký koníček. Držím palce

nenos jej nove zviera!!!!Aj to ma city,nielen tvoja kamaratka...

Mne trvalo 10 mesiacov,keď nám zomrela fenka, kým prešiel ten najväčší smútok. Ale v čiernom som určite nechodila. Kto nemá cit k tomu zvieratku, nedokáže pochopiť,aký veľký smútok môže človek prežívať. Dĺžka ale závisí od každého jednotlivca. Prečo hneď z nej robiť vyšinutú. Každý smúti po svojom.