Bez rodiny a kamáratok to ide ťažko
Ahojte..dievčatká, píšem z iného nicku nakoľko sa trochu hanbím ☹ .. takže moj príbeh v skratke... S manželom sme spolu 6 rokov.. 3 roky žijeme v Trnave.. predtým sme pracovali v zahraničí a hneď po škole som išla pracovať mimo SR. Prakticky vždy som utekala preč zo svojho rodného mesta a vždy som si myslela že to tak chcem. Teraz bývame v Trnave, nakoľko sme obaja z východu a tu sa nám naskytla práca, presťahovali sme sa sem, zriešili sme úver, kúpili byt, chodíme do práce v Trnave mám sestru a krstrniatko, mám tu skoro všetko čo potrebujem.. ale.. stále je tu to ale.. Čím som staršia, tým viac mi chýba rodina a rodné mesto.. kamaráti.. stale ked sme na východe - v Rožňave chytí ma strašná nostalgia.. a depky ze sa zas vraciame do TT a pritom mi v Trnave nie je zle.. ale všetkých máme v Rožňave a všetci mi vravia že je to tam bieda..a ze mám byť rada že sa rada do Rožňavy vraciam... ja si to všetko uvedomujem ale zas a znova mi tieto upokojovačky prejdu a zas príde tu je ten pocit ze v Trnave stále nie som doma.. Chýbaju mi aj kamarátky.. je dost ťažké nájsť si tu kamarátku a v 25 tich rokoch .. jasne že tu nejake kamošky maám.. bývale kolegyne, manželky manželových kolegov.. atd.. ale.. nie je to také ako ked sa bavím s kamoškou s ktorou sa bavím od detstva.. čo je pochopitelné... ale mam pocit ze tu sa pred nikym neviem uvolnit a ked sa bavíme tak viac skryvam ako poviem 😕 .. myslím si ze som priatelská a milá a úplne normálna baba a predsa sa tu stále cítim tak sama.. Máte niekto tiež takýto problém? a čo Vám pomohlo? Všetkým vopred ďakujem za pripomienky a postrehy atď .. 🙂
@janickadebrova joj to vazne? tak aspon obe vieme že v tom nie sme samé 🙂
@milly12
@janickadebrova tiez to poznam 🙂 ale nie som si ista ze kebyse sa vratim je lepsie.teraz si vsetci najdu cas ked clovek pride raz za cas ale ked je tam stale tak kazdy riesi svoj zivot
@jul11 ano presne tak.. je to pravda.. a jasne ze doma je dobre lebo stale tam ideme ked su sviatky volno .. neriesime tak pracu.. jasne ze sa mi to spaja len s dobrymi zazitkami..a doma je len dobre.. ale zas si spominam ako zle bolo ked sme este byvali doma a chceli vypadnut.
@milly12 Ja mám niečo podobné, som z Rk a bývam už dva a pol roka v BA. Vlastne som tu prišla za robotou, stretla som tu môjho už manžela, vydala sa a porodila som tu drobčeka ... Často sa tu cítim veľmi opustená ... Pár kámošiek z ihriska som si tu našla ale aj tak to nie je ono ... Ako píšeš vždy som chcela z domu vypadnúť čo najskôr a čo najďalej a teraz ... teraz keď môžem hodím malého do auta a fičím domov... chýba mi tu mama, súrodenci, rodina, kamošky, proste všetko. Všetci si myslia ako sa ja mám dobre v Blave 🙂 ale opak je pravdou. Nemôžem povedať život tu je taký iný, všetko máš poruke, je kde chodiť, je tu práca ale doma tam sa mi zdá sú ľudia milší, prívetivejší, kamarátskejší, tu sú všetci uponáhľaní, hľadia len a len na seba ... Nemať tu manžela a malého tak už som preč ... Ale čo manžel tu má dobrú prácu, malý tu má lepšie možnosti všetkého druhu a ja ... ja sa musím prispôsobiť ☹ ☹
@misinka26 presne presne presne tak cítím každé slovko čo si napísala.. uplne rovnako.. snažíme sa o dieťatko a viem ze tu bude mat viac moznosti..čo sa týka vzdelania a neskor prace.. a aj manžel aj ja tu mame dobru pracu..a viem ze takuto by sme v rožnave nenašli.. a keby aj tak za minimalku... ja si plne uvedomujem všetky vyhody.. ale keby mozem... keby že vyhram v športke.. hned by som sa prestahovala naspať na východ..
....baby možno to vyznie veľmi sebecky a hlúpo ale som rada, že ste založili túto tému...teda založila si ju len Ty milly12 ale že ste sa aj viaceré pridali.....ja som na tom úplne rovnako.....ja som stredoslováčka a žijem v TT už 10 rokov....manžel je východniar a žije v TT už 11 rokov...ale stále sme tam ako v cudzine....teda predovšetkým ja to znášam ťažko...presne tie isté pocity, prázdnota a smútok....veľmi dobre Vás chápem....len by ma zaujímalo, či si vôbec niekedy zvykneme....
@milly12 Tiez poznam ten pocit.. :/ Ale o kamaratky z detstva som uz davno prisla, kedze nielen ja ale aj oni odisli roznymi smermi do sveta, jedna zije v prahe, jedna niekde pri presove, dve v londyne. skratka uz aj ked som doma u rodicov, nieje skym pokecat, nemam sa tam uz s kym stretnut, vsetci su prec. jedna este ostala da sa povedat dost blizko - "len v kosiciach" ale zas s nou uz nejak nemame spolocnu temu, kedze ja mam male babo, vacsinu casu som doma a riesime pre nu nezaujimave veci ako prerabka domu, vacsie auto aby sa mi tam zmestil kocik a ona sa este zabava na diskotekach a nahana chlapov. teraz je mojou jedinou kamaratkou manzel. najviac blbe je na tom to, ze este aj ked mame ten facebook, vsetky sme tam, uz ani nieje snaha napisat, stretnut sa, zaujimat sa o to kto ako zije.. par krat sme pisali ale to len tak formalne ako sa maju a to vsetko.. nepovedia o svojich problemoch, o planoch.. nic. kamaratstvo skoncilo. ostali len spomienky a "priatelstvo na facebooku"
@milly12 povedala by som, že vela robí aj to ako premýšlaš. Obraciaš sa do minulosti, ibaže ono to už nemusí byť také ako kedysi. Ako to tam bolo super, ake si mala kamošky ... predstav si, že by si sa tam vrtátila a zistila, že to také dokonalé ani zďaleka nieje. Kamošky buď poodchádzali, alebo majú svoje rodiny (svoje problémy) a ten čas by si našli na teba len velmi riedkavo.
Ja som toto síce nezažila, no napr. osobne sa nestretávam s kamoškami z detstva, dokonca ani zo strednej školy. Mám nové kamošky, ktoré som si našla keď som bola na MD a veru si s nimi rozumiem super.
Možno to chce iba zmeniť uhol pohladu 😉
baby aj ja sa pridavam, my zijeme v Blave, ale ja mam rodinu v Martine a snubenec na vychode. Ale ja uz nemam tie kamaratky ani doma, tiez sa nejako rozleteli do sveta a tiez najst nejaku spriaznenu dusu je tazke. Ale ja zase by som sa domov uz nevratila, zhyckalo ma velke mesto, obchody, mat kde ist cez vikend a MHD. Teraz ked mam malu chodim castomdomov k rodicom tak na 2 tyzdne a vzdy mi to dobre padne ale aj tak som rada ze sa vraciame do Blavy.
.
Doma je doma, a Trnava bude vždy cudzie mesto,ale s výhodami,ktoré sama hovoríš, že vnímaš a pociťuješ. Pre rodinu je potrebné aby bolo zázemie a určitý komfort a ten isto máte v TT,keďže hovoríš, že tu máte dobrú prácu, bohužial peniaze k životu treba. Ale buď rada, že sa máš kam vracať - domov k svojim,píšem to preto, že ja už rodičov ani ostatnú rodinu nemám a brat býva v inom meste takže tiež žijem s tým pocitom aj keď v rodnom meste ale "sama". Držím palčeky
ja sa citim presne takto isto v Trencine. Byvam tu rok odkedy som na materksej, citim sa tu osamelo, nemam tu ani jednu kamaratku a stale rozmyslam nad Bratislavou, kde som 5 rokov robila, citila som sa tam vyborne a su tam vsetci moji kamarati zo strednej i vysokej skoly. Kazdy den myslim na to, ze by som sa najradsej vratila tam, ale tu v TN mam svokrovcov i moji rodicia byvaju nedaleko. Sestra sa usadila v Brne a vravim si, ze teda aspon ja by som im mala byt nablizku, aby mali radost z vnucky. Kazdy den si pri kocikovani robim v hlave zoznam "za" a "proti" , predstavujem si, ze sa odstahujem, ale niekde v hlbke citim, ze uz to nedokazem urobit...Uvidim, davam tomuto mestu sancu este par rokov, kym ostanem na materskej, potom uvidim. (manzel mi povedal, ze keby som naozaj chcela, bol by ochotny sa odstahovat, ale ktovie, ci by suhlasil, i keby k tomu naozaj doslo)
@milly12 zdieľam aj ja Tvoje pocity a pocity ďalších žienok tu...som zo stredného Slovenska, ale škola ma zaviala na východ, tu som našla priateľa, ale pravda je, že vôbec neviem či tu chcem ostať...také dobré kamarátky z VŠ tu neostali a pravdu povediac ani ja nemám na to chuť (bohužiaľ ma ešte tu zväzuje škola-doktorandské)...chýbajú mi rodičia, taký pocit domova a pohody...vždy keď mám ísť z domu naspäť sem, cestu vo vlaku preplačem...aj keď sa snažím na to pozerať aj z lepšej stránky (viac možností v rôznych oblastiach života), krízové okamihy smútku sú časté
@milly12
ahoj,
ja som asi 6 rokov v BA a citim sa tu ako doma...vela ludi, velke mesto, vela kultury, divadiel, rozlicnych aktivit... proste idealny zivot pre mna 😀
Ono, to je aj sposobom rozmyslania, zivota, napr. ja mam velmi vela aktivit, okrem prace robim kopec veci pomimo (dobrovolnictvo v roznych sferach) + nasla som si nove kamaratky... vacsinou pri tychto aktivitach, takze ja som rada, ked cez pracovny tyzden mam jeden vecer volny..
Mne zas BA vyhovuje, som z vacsej dediny a tam by som zit nedokazala... potrebuje k zivotu aktivity, zivot.. nie drepiet niekde ako stary clovek...
@lukihomamina a to ked som zakladala tuto temu tak uplne s malou dušičkou.. ze... aaa zalozim ju.. vypíšem sa a potom ju vymažem 😀 ale vidím ze je nas tu viac a presne viem ako to myslis.. takže ked tu zijete cez 10 rokov a stale tento pocit.. tak ja neviem.. ☹ je mi z toho dosť tažko.. a moj manzel je tiez z Rožňavy, tiez tam ma kamaratov, ale on by sa tam nevratil.. ja neviem ci to muzi beru inac.. ale pritom ma chape .. vie co ma trapi.. a snazi sa mi to vyhovorit.. a ukazovat mi len to dobre co tu mame.. ale... nepomaha..alebo pomoze ale len na chvilu.. ☹
@linda20111 ja mam to mam s kamoškami naopak.. uplne vieme pokecat ako ked sme chodili na strednu.. a tiez mam aj taku presne co nahana chlapov a vymetá bary a disko z čoho som ja uz vyrastla ale napriek tomu si vypočuje aj moje starosti a aj mna zaujimaju tie jej plytke story o jednom vysnivanom z piatkoveho vecera, ktorý je uz v pondelok minulostou 😀 je to zvlastne ale stale nas nieco drzi pokope.. a preto mi hrozne chybaju.. lebo tu nikoho takeho nemam.. jasne ze manzel musi byt aj najlepsia kamoška.. 😀 a za každým razom si vypočuje moje starosti s topankami a mojimi dnami a bla bla.. ale nie je to ono..jeden čas, ked som odisla z domu.. kamošky sa rozprchli.. jedna isla do Nemecka, druha za priatelom do Bystrice a tretia do Blavy.. ale .. nejako to ani jednej nevyšlo a všetky su naspat v Rv.. všetky..a odvtedy ma to laka naspat tiez.. ale ked im to poviem tak mi vravia ze je tam bieda.. aby som sa nevracala.. 😒
@sashabb no to je to ze ja to cele vnímam aj z ineho uhla.. a uplne jasne.. ale potom sa mi zas nejako ten uhol pootočí a zas by som najradsej vsetko nechala predala a vratila sa.. nejde len o kamošky... ide aj o rodinu .. nepoznam take ako rodinne navstevy len tak .. kavičkovanie so svokrou.. mne toto presne chyba.. ja viem ze keby som doma.. mozno by mi to islo na nervy..
My sme byvali v blave 3 roky, odisli sme naspat do BB najma kvoli mm - on sa potreboval vratit z podobnych pocitov, ako ste mali vy. Mali sme ale jedno stastie, nasli sme robotu. Co sa ale tyka tych kamosiek, nie je to vobec take ruzove. Bud tiez odisli do BA, do zahranicia. A tie co ostali, maju svoje rodiny, problemy. Uz ti vibec nie su take vztahy ako boli. Takisto manzel, s kamaratmi sa vobec nestretava. Jedina vyhoda navratu bola, ze sme blizko rodiny.
Pokial tu bude robota, bude dobre. Ale ak nebude, ja si viem predstavit odchod. Moj mm vsak nie. Takze len dufam a verim, ze ta robita vzdy bude.
Vela ludi si idealizuje navrat domov, avsak po navrate vacsinou zistia, ze nic nie je take ako si predstavovali, pamatali. Je jednoduchsie radsej hladat kamosky, tam kde ste, ako zacinat od nuly doma s neistou buducnostou.
@moni244 je pravda ze rodina je ako hory.. čím su dalej tým su krajšie.. 😀 čo je fakt, lebo ked prídeme domov na dlhšie tak uz mam plnu hlavu toho ako vkuse niekde musime byt, niekam niekoho stihnut lebo jasne ked sme doma tak musime ponavsetvovat kazdeho aby sa nikto neurazil a potom ked sa vraciame do tt tak na mna pride taky klud ze uff.. konecne.. ale to vydrzi chvilku a potom uz len pozeram kalendar a odratavam dni kedy zas kde bude nejake volnicko aby sme sa mohli odobrat na par dni domov.
@mima4 Presne toto ma v RV hnevalo.. ze sa nedalo nikam ist.. nič robit.. najblizsie boli Košice.. z tohto hladiska je TT super..ze hocičo si zmyslime mozme ist všetko je blizko za rohom.. okrem rodiny..a ta mi velmi chyba..velakrat ked sa ideme kupat alebo niekam tak si hovorim ako by sa tu mamke pacilo.. ale tiez by mi to ulahcili keby chodili na navsetvu castejsie.. 😖
jaj baby vy sa citite ako ja len s tym rozdielom ze ja som v Rakusku...o to tazsie si tu najst niekoho s kym si rozumiem,ved predsa som stale len cudzinka..ja hovorim ze zlaty skype,aspon takto som v kontakte z rodinou..chybaju mi kamaratky,ked hodia fotky na FB tak vtedy sa mi este viac zaziada ist domov,ked su oslavy v rodine alebo sviatky tak mi je luto ze nemozem byt s rodinou.niekedy mam chut tu s tym prastit a odist,este sa aj snazime o babo a ani to sa nedari ☹ nic nam nevychadza akurat sme tu len koli tym hnusnym peniazom,len niekedy si davam otazku ci ma vyznam zarobit dobre peniaze ked sme tu neni stastny..ale ked nadtym rozmyslam dookola tak si poviem ze co na SK?ked vidim kamaratky co su na materskej ako davaju cent k centu tak si poviem ze toto zazivat nechcem..je to tazke ale verim ze si zvyknem,vlastne nic ine mi nezostava
Táto téma vyjadruje presne to čo mám v hlave poslednú dobu... S manželom sme v Brne, obaja sme tu študovali a potom sme si tu našli prácu a vzali sa.. Teraz máme dcérku a stále riešime či sa vrátit na SR... Chýba nám rodina.. lenze ani neviem kam by sme sa vrátili ( manžel je z PO, ja z Oravy..) Proste neviem ako sa máme rozhodnút.. Na druhej strane viem, ze tu máme dobre moznosti, aj pre nas aj pre malu... ale aj tak sa tu citime ako cudzinci... vela nasich kamosov z vysokej skoly sa uz odstahovalo... tym ze som introvert, mam problem najst si novych ludi.. Dakedy som sa tesila ze az budem mat babo, ze ake to bude super chodit kocikovat .. ale chodim sama... proste niekedy by som chcela mat rodinu pri sebe aj nejake kamosky... Niekedy by som chcela aby sme sa uz rozhodli... len clovek nikdy dopredu nevie ci jeho rozhodnutie bude spravne...
@sashabb Súhlasím, veľa podľa mňa robia dobré spomienky z minulosti, ale to neznamená, že prítomnosť alebo budúcnosť bude taká istá 🙂 Je fajn, že sa človek rád vráti do rodného mesta, ale treba si pripomenúť, prečo sme sa sťahovali 😉 A v dnešnej dobe Skypu, Facebooku a neviem čoho ešte nie je až také ťažké ostať v kontakte - paradoxne, ja mám celú rodinu v Bratislave a aj tak sa vídame tak 1-2x do mesiaca, proste ten čas uletí ani nevieme ako.
@milly12
ahojte kocky....ako keby som citala o sebe aj ked ja to od domu mam len neakych par km....(100km)prisla som do BA za pracou som tu dva a pol roka ale neviem sa tu naucit zit a najradsej by som sa zbalila a sla domov....nemam tu ziadku kamaratku iba piatela takze sme tu iba jeden pre druheho....verim ze raz bude lepsie a podari sa mi doma neka praca a vratime sa....chyba rodina, kamarati...len tak vybehnut na zahradu opekat si,kupat sa....rodine kavicky ....niekedy mi je do placu....ale musim to zvladnut....doma je len doma....:(
@malalucka3 PRESNE TAK... uplne toto mi chyba co tebe.. presne vies ako mi je.. !!!
@milly12 ahoj to ako keby som to ja pisala 🙂