Asertivita - ako ju cvičiť?

@luccija Ona mi to vždy tak naplánuje, že zajtra pôjdeš tam, doobeda k babke, vtedy a vtedy k tete... Strašný nátlak robí na mňa.

Mne dosť pomohli knižky, kde sú rôzne príklady a hlavne človek sa musí naučiť, že má právo povedať nie, aj to, že niekto iný sa nahnevá, aby si nemala pocit, že si vinná
Toto som sa aj ja musela naučiť, hlavne odpovedať s kľudom (aj keď ti je do plaču alebo cítiš napätie, že ťa zase niekto nerešpektuje) a stáť si za svojím (aj keď riskuješ, že sa niekto urazí, nahnevá, ale aj ty máš právo určovať svoj život)

https://www.martinus.sk/?uItem=1035533 (Nastavte zdravé hranice)
https://www.martinus.sk/?uItem=846791 (Na jednej vlne)

a ešte nejaké videá (titulky to má, stačí si prípadne prepnúť, nech ti ich preloží)
https://www.youtube.com/results?search_query=ho...

Chceš pomoc? Tak napríklad zájdi do obchodu s textilom, vyskúšaj si 10 svetrov a nakoniec si nekúp ani jeden, lebo sa Ti ani jeden nepáči.

Tak už dopredu, keď budeš mať prísť jej povedz, že návštevy nech neplánuje dohodnes sa sama zavoláš babke...čo, ak by si chcela ísť za kamarátkou, svojimi plánmi?A, keď Ti bude nadávať povedz, že si neprišla domov, aby Ti hovorila, že si blbka...budeš sa to musieť dlho učiť ozvať sa, oponovať, keď doteraz to bolo ako mama chcela...ale je to veľmi dôležité toto malo prebehnúť už v puberte🙂

@unicornlady Ďakujem za tip na knižky. Nejaké už doma mamy, raz už som to aplikovala na mame, ale bolo to ešte v dobe, keď som bývala u našich. Tak som dostala chrípku a na druhý deň som mala ísť niečo vybavovať do mesta, ale bolo mi fakt zle. A mama prišla za mnou do izby, videla, že mi je zle a napriek tomu mi povedala, že nech nezmeškam autobus a nech už vstanem. Tak jej hovorím, že ale mne je zle, som chorá. No a spustila taký krik a také nadávky až sa steny triasli. Takže som musela ak v takom stave do mesta vybavovať.

@vulka S týmto nemám problém, tu ide skôr o mamu, že jej neviem povedať nie.

Koľko máš rokov?veď nech kričí...inak je to psychicky nátlak, vydieranie...dávaj si pozor, aby si si takého frajera, muža nenašla čo Tam bude dirigovat.Ty nie si jej bábka v rukách s ktorou bude točiť ako chce.Tvoja mama je vydatá aký je otec?
Predpokladám, že dobrák čo robí ako ona povie

@luccija Áno otec je dobrák, síce občas jej odporuje, ale nakoniec sa podvoli mame. Mne bolo z toho vždy so plaču, že jej je jedno ako sa cítim, že je taká sebecká.

@luccija 31 mám.

Ty nie si bábka v jej rukách. Si krásna, múdra dospelá žena. Neboj sa povedať jej, že maminka takto to už ale nejde. Ja už mám svoj život.

zacni za mna postupne, napr. najskor jej povedz nie "pisomne" az potom v druhom kroku "do oci"

priklad, ked vies, ze vzdy ti naplanuje navstevy tak nabuduce pred tym, nez tam pojdes jej napis, mami prosim ta ziadne navstevy neplanuj, chcel byt hlavne s vami a oddychovat, ak vyjde cas, tak pojdem pozriet aj ostatnych, niekedy sa lahsie hovori nie ak to nie je z oci do oci

a ked tam prides a zopakuje sa to, tak jej povedz, ze ked ta nebude respektovat nebudes tam chodit a chvilu by som tam fakt nesla

@elizabet173 Ďakujem 🙂 Mne mama povie, že keď už som na Slovensku, tak sa patrí pozrieť celú rodinu. Ale ja si myslím, že rodina to má na háku, či ich prídem pozrieť alebo nie. Až na babku samozrejme, to je iné. Neviem prečo ale treba ísť tam aj tam, no a ešte keď sa necítim dobre. Nerešpektuje ma, moje pocity a mňa to uráža.
Bývam sama, mám vlastný byt.

To sa musíš len krok za krokom učiť.Ocakavaj, že to spustí u mamy veľkú reakciu aká si nevďačná, chce Ti len dobre, premudrela a pod..áno, myslela som si, že otec tiež môže robiť iba to, čo povie mama.Mamy tento x mi neplánuj návštevy.Mas svoj byt, žiješ v zahraničí si šikovná vieš si poradiť aj bez mamy len toto musíš napraviť, aby si sa necítila pod tlakom

@luccija Vies lenže mne sa s ňou nechce hádať a nechcem počúvať jej nadávky a krik. To len na vysvetlenie. Jasné, viem, že keď chcem toto zmeniť, tak nič iné mi ani nezostáva.

Aj naposledy keď som bola u našich, zrovna krstná oslavovala narodeniny. Oslava bola až po tom, čo som ja odišla. Tak mama zorganizovala stretnutie, išli sme jej kúpiť darček a musela som k nej ísť zagratulovať. O to nejde, že by mi to bolo veľké tak ísť, ale bolo vidno, že krstnej sa to vôbec nehodilo a vôbec by jej nevadilo keby som neprišla.

Ešte taký príklad, mňa by zaujímalo ako by ste reagovali. Týka sa to tej návštevy cintorína, keď mi bolo zle a aj tak ma donútila.
Asi takto to prebehlo:
Mama : Choď sa pomaly chystať, ideme.
Ja: Povedala som Ti, že mi je zle.
Mama: Ideme iba na chvíľu, choď sa prichystať
Ja: Nie je mi dobre, na cintorín môžem aj zajtra.
Mama: Choď sa pripraviť!
...
Proste nulový rešpekt. Ja som teda išla a to som urobila chybu, mala som ďalej trvať na svojom, že? Prípadne sa ohradiť nejak tvrdšie?

Proste ked bude krik tak ty musis kludnym hlasom uplne zrozumitelne povedat ze nema pravdu aj ked vidis ze je presvedcena ze ju ma. Povedz jej ze vidis ake zivotne volby mama urobila a vidis aky zije zivot a chces sa tomu vyhnut.....bez kriku bez emocii , chladny fakt. Proste ze vidis veci z odstupu a si si uvedomila ze ak ju budes posluchat dopadnes ako ona a to je tvoja nocna mora

Povedala som, že mi je zle dnes nejdem!Prestan má nútiť, keď chces choď sama ja idem zajtra.
Ona vie, že keď začne kričať a tlačiť podvolis sa.
Ona Ti nedá ani na výber iba rozhodne.Asi si zvykla, že ty aj otec vždy prikyvnete.Och takúto mám svokru, az mi zdvíha tlak celú rodinu zničila.Svokor spraví všetko ako chce.. on mal takú direktivnu svoju mamu otca nepoznám zomrel ako mladý, takže prešiel od mamy k žene, švagriná žije dodnes doma bez deti, muza a má pred 40 tkou a môj muž čo mu nepovieš nespraví.

Ono, ja chápem, prečo máš problém s nastavovaním hraníc. Tiež som sa to musela učiť. Dieťa, keď je malé, je plne závislé od rodičov. A ak akýkoľvek prejav vôle, hnevu, názoru je u dieťaťa potlačený, lebo inak je mu odmietnutá láska, pozornosť, starostlivosť ("Si zlý, tak ťa nechcem"), tak potom sa to nevymaže tým, že človek dospel a môže si už robiť po svojom. To proste v človeku zostane a musí sa to učiť.

Pri asertivite sa ešte odporúčajú vety typu "keď robíš toto, .. ja cítim toto", avšak ak sú ľudia, ktorým je jedno, čo cítiš a aj tak si budú stále tvrdiť svoje, tam treba zvoliť možno aj iné možnosti, ako stýkať sa čo najmenej, nenechať sa zatiahnuť do citového vydierania, naučiť sa držať si citový odstup (v zmysle, toto sa tu deje, nie je to o mne, je to o tom človeku, aký je, ja si vyberám sama, ako sa zachovám)

Podstatne pri asertivite je byt vzdy slusna a kludna a hlavne nevysvetlovat do nemoty.
Niekto tvrdi, ze neospravedlnovat sa, lebo nemas začo, ja zas tvrdim, ze zo slusnosti je vhodne vediet povedat "prepac", lebo to zmiernuje debatu alebo to, co hovoris, a teda:

"Dakujem mami za informaciu, mrzi ma to, ale necitim sa dobre a preto zajtra nepojdem k babke"...

Mamka bude rypat, presviedcat a mudrovat?

"Chapem mami, ale necitim sa dobre, preto nepojdem zajtra k babke"...

hovorí sa tomu aj - pokazena gramofonova platna

Keď to máš len s mamou, tak jej to povedz. Keď neprestane, tak ju skús ignorovať a chodievajú len k otcovi a s ním sa bav. Ak sa to nedá, tak k nim nechodievaj vôbec a skús sa stretávať len s otcom, bez prítomnosti matky. Ak nemá kúska citu k Tebe ako matka, tak ju ber ako cudzieho človeka. Keď máš ale problémy s asertivitou aj pri iných ľuďoch, tak to naozaj rieš u seba a potom to bude ľahšie aj s ňou. Na tvojom mieste by som si spracovala aj pohľad na vzťah otca k matke, aby si si nepritiahla niečo vo svojich vzťahoch s mužmi pod týmto vplyvom.

Jednoduché riešenie, nebývať u rodičov. Keď prídeš na návštevu zaplať si hotel, ubytovňu čokolvek. Potom môžeš prísť len na návštevu, na kávu a čas si organizovať sama. Telefón hádam vieš vypnúť ak by obťažovala 🙈

Och, tvoja mama s tebou hrá mocenský boj a evidentne v ňom má stále navrch, čo je pochopiteľné, pretože ty si jej dieťa a v detstve ti nič iné neostávalo, len sa podvoliť. Potrebuješ vystúpiť z toho boja, čo môže byť veľmi náročné, ale nie nemožné. Už keď o tom premyslas a vieš to pomenovať, si na dobrej ceste. Mala som to inak veľmi podobne, až na to, že moja mama dokázala rešpektovať moje pocity, akonáhle som o nich začala hovoriť. Bola to u nás okamžitá zmena, ja mám dokonca pocit, že aj mame sa uľavilo, keď som ju "zbavila" tej roly "nadriadeného". Mňa keď začne náhodou zase komandovat, tak ja s kľudným hlasom poviem, že mami, ja to spravím takto. A poviem môj plán. Ak mi jej návrh dáva zmysel, resp chcem o ňom uvažovať, alebo proste nemám energiu ísť do prípadnej konfrontácie, tak jej poviem, že zvážim, čo povedala a dám jej vedieť, ako som sa rozhodla. Tým si nechávam priestor a zároveň s ňou nejdem do toho "boja". Aj keď u nás fakt stačilo párkrát byť pevná v tom a mama prestala tlačiť. Dôležité je hlavne zbaviť sa toho strachu, lebo ja teda som sa podvolovala hlavne zo strachu, presne, ako v detstve. Prvýkrát to bolo fakt ťažké, ale moje rozhodnutie bolo pevné a išlo to hladšie, ako som si myslela, práve preto, že ja som bola na 100% pripravená a situáciu som si predstavovala x-krát a aj všetky možné reakcie som mala pripravené. Inak ja som bola na tom tak blbo, že ja som v tejto otázke vyhľadala aj terapeuta, ktorý mi veľmi pomohol.

Nabudúce jej nepovedz kedy prídeš, choď do hotela a k mame len na hodinu na návštevu. Nebude mať čas plánovať návštevy.
K tomu cintorínu, raz povedať "nejdem je mi zle" a potom už nevysvetľuj len "nie, nejdem."Môže si hučať koľko chce.

nemusis nic vysvetlovat, proste vzdy povedz nie..
Mama : Choď sa pomaly chystať, ideme.
Ja: Povedala som Ti, že mi je zle.
Mama: Ideme iba na chvíľu, choď sa prichystať
Ja: Nie, nejdem
Mama: Choď sa pripraviť!
Ja: Nie.

jednoducho povedz nie a keď bude nátlak pokračovať, zlož telefon. Máš svoje bývanie, neviem si predstaviť, ako by ma niekto donútil do niečoho, čo nechcem. Príde ku mne, prehodí ma cez plece a ide sa? A keď nechceš počúvať nadávky, nechoď k nej, neotváraj, nezdvíhaj mobil. Ona si časom zvykne a buď sa zmení alebo sa preruší kontakt. Toto nie je normálne.

Inak s tým cintorínom, písala si, že bývaš sama. PRečo si bola u nich? Ak vieš že robí nátlak, tak by som k nej ani neprišla a hlavne vtedy, keď viem, že asi sa bude museiť niekam ísť.

Ano, urobila si chybu, ze si nakoniec isla na ten cintorin. Ze si nedokazala povedat nie, na to jej posledne "chod sa pripravit". Mas 31rokov a tvoja mama ma nad tebou uplnu kontrolu, co absolutne nie je v poriadku a nie je to ani zdrave...Nehovoriac o tom, ze nema voci tebe ziadnu empatiu a v ziadnom tvojom pocite a rozhodnuti ta nerespektuje. To je uz uplne cez ciaru. Takto sa mama spravat nema...
Je dobre, ze s tym chces nieco robit a ver, ze povedat NIE, je velmi jednoduche...a hlavne si za nim stat. Nikdy som nepochopila tomu, ako sa clovek nevie postavit sam za seba...ze co sa v "takej" hlave premiela, ked to nedokaze 😕
Drzim ti palce, aby si sa odputala a nenechala sa mamou riadit 🍀

Chod do obchodu kde obsluhuju predavači, daj si ukazat pár vecí a potom poďakuj, nemusis ani vysvetlovat ze nekupujes.