Aký postoj zaujať k otcovi po problémoch?
Pekný večer. Ani neviem s akým zámerom sem píšem. Možno sa len potrebujem vyrozprávať možno poradiť možno len byť pochopená.
Kebyže máte takého otca aký postoj by ste k nemu zachovali?
Môžem povedať že som bola jeho miláčik kým neprišla mladšia sestra. Ako on povedal on "ma slabosť" iba na malé deti a staršie ho nezaujímajú. Tak som bola odsunutá do úzadia. Stále som počúvala aká som tučná (kým iní si mysleli že už hraničím s ana) aký mám krivý a veľký nos (nie je to žiadna nádhera ale prijala som sa taká aká som) ako dieťa ma stále dával strihať na "hrniec" keď mamina bola na smene tak poza jej chrbát aj keď vedel že to skončí hádkou. V jednom kuse som bola porovnávaná so spolužiakmi hlavne v matematike ktorá mi odjakživa išla menej. Stále ma kontroloval s kým píšem čo píšem kam idem aj keď som mala presne určené od-do. Darmo už mám ku 30tke a na disco som ešte nebola. Jedno pozitívum z jeho príkazov vidím že ma vychoval k odporu voči alkoholu a cigaretám nakoľko som ich mala zakázané a potom ma už nenapadlo skúšať ich. Mala som ho vždy rada aj napriek tomu že mi spôsobil veľmi nízke sebavedomie. Vždy mi vykrikoval že sa na medinu nedostanem (tak aj bolo) keď som dostala z matury 1 dvojku (hoci 3 ďalšie jednotky ale nevadí) tak mi vynadal že som neschopná a nakoľko to bola prvá skúška ostala som úplne zrútená a stresovaná ešte si pamätám tú hádku ktorú mu mama vyvolala po tom ako to počula. Všetci s ním majú problémy nie len ku mne je taký. Vždy vyčíta podceňuje uráža zosmiešňuje. O niektorých mojich snoch vie (bohužiaľ) a neustále sa mi smeje že to nikdy nedosiahnem. Ako otec by nemal. Aj keď dnes mi je to viac menej jedno podporu od neho nečakám ale nech sa nesmeje z toho keď niekto o niečom sníva. Ako jeho dcére by mi mal fandiť a tešiť sa so mnou ale nieeee .. o čo horšie je že podrýva moju autoritu u mojich detí. Čo im ja zakážem on im potajme dovolí. Nadáva na mňa pred nimi. Keďže bývame blízko snažím sa ich držať čo najďalej ale nie vždy to ide. Aj dnes na mňa pred nimi nakričal že som piiiip čo sa bojí korony a tak držím deti v jednej izbe zavreté doma. (Obrazne samozrejme) ... Neviem aký postoj k nemu zaujať ale s rukou na srdci môžem prehlásiť že ho prestávam mať rada. Je otec a mala by som si ho vážiť. Ale nejde to... Nedotýkajú sa ma jeho slová skôr ma to obťažuje. Zabudla som dodať že je závislý na alkohole. Ale žiaľ nenechá si pomôcť ani mnou ani zbytkom rodiny. Mal zle detstvo ma depresie. Ale to ho neospravedlňuje keď ubližuje ľuďom ktorých má vraj rád (jeho slová). Aj keď je aký je kedysi by som mu dala prvé posledné ale dnes už k nemu neviem cítiť nič len ľútosť. Otca v pravom slova zmysle nemám. ☹️ To je asi všetko. Ďakujem ak ste sa dočítali až sem.
pozitívum je že spolu nebývate.... 😉
Určite by som ho tolerovala. Je aký je. ... Jeho reči by som si nebrala až tak k srdcu. Je možno nešťastný a tak "bije" okolo seba hlava nehlava... Asi mu ešte nedošlo že si už dávno dospelá a mal by sa k tebe chovať inak ako ku sopľavému decku...
Ja by som si hlavne začala plniť svoje sny. Nie jemu na truc, ale aby si ty raz neľutovala, že si to ani neskúsila. Od otca by som sa odstrihla, absolvovala by som len nejaké “povinné jazdy” ako narodeniny, vianoce a aj to len do momentu, kým nespustí svoje tirády. Aj keby som sa mala zdvihnúť na odchod po 2 minútach, tak by som mu jasne dala najavo, že toto nie. Ja som nastavená tak, že ak mi niečo alebo niekto neprináša potešenie, úžitok alebo peniaze, tak to / ho v živote nepotrebujem a mohla by to byť aj vlastná mama. Nie je dôvod obetovať vlastné šťastie pre niekoho, kto to ani neocení.
Uff, tak toto je horšie ako nezáujem zo strany otca. Kolko rokov majú tvoje deti? A co tvoj manžel? Nespominas ho, on co na to?
A len raz!! By mi ktokoľvek pred mojimi deťmi nadal do p*č,a by zazil takej istej polievky, deťom by som primerane veku vysvetlila,preco. S dedom by som minimalizovala kontakt,a ak by zacal nieco prudit,berem deti a bez rozlúčky idem domov,on by bol u mna persona non grata.
A zas a znova alkohol!! Kde pijak,ta nijak a opitý šalenemu brat, (také vychodnarske príslovie).
Ahoj. Asi by som sa s nim nestretavala. Poznam ludi, co boli nuteni prerusit kontakty s rodicmi a len im to prospelo. A niekedy po case (niekedy az rokoch) aj rodic obcas uzna, ze robil chyby, aj ked je uz neskoro, ale pohladi to na dusi, ked sa ospravedlni... Ked je niekto tyran, ci psychicky ci fyzicky, tak nema dovod to menit, ked sa mu vsetci akoby len prisposobuju. Moze robit hocico a vzdy mu to prejde. Ako zvysok rodiny, ako zvladaju jeho povahu a psychicke tyranie?
Urcite sa ale nedaj, nie si povinna to znasat a ani tvoje deti nie. Ked bude hundrat, povedz mu, ze v dobrom a bez blbych reci ho prijmes kedykolvek a pomozes, ked bude treba, ale ked ti ma doma zlobu robit a deti ovplyvnovat negativne, tak sa s nim stretavat nebudes. Ked sa mu nepaci, nech sa aj urazi, aj tak je vzdy neprijemny, tak to az taky rozdiel nebude a aspon budes mat od neho pokoj. Myslim, ze vacsina ludi by s takymto clovekom obmedzila kontakt na nevyhnutne minimum, tie raznejsie by mu aj vynadali a vymazali by ho zo svojho zivota. Nevycitaj si, ze k nemu nic necitis. Zial za to moze on a mozno mu to raz dojde, ale uz to nebude vediet zmenit. Mal sa nad tym zamysliet skor. Presne takyto pripad poznam a tiez ide o cloveka, ktory sa vzdy venoval len malickym detom, starsie ignoroval, aj dospelych. Na stare kolena to olutoval, ale bol tak vychovavany, ze na malicke deti treba byt maznavy a na starsie prisny, aby akoze dokazali svoje ciele, proste prisna (az bezcitna) vychova. Ze to nebolo dobre, mu doslo zial prilis neskoro na to, aby nieco zmenil a vztahy uz boli na bode mrazu a povinnych navstev.
Najlepšia obrana je útok...? Na jeho najbližšiu invektívu, ponižovanie, hocičo, čo sa ti nepáči, ho stopni na začiatku a povedz mu- "ak v tomto tóne a vyjadrovaní mieniš ďalej pokračovať, prestanem ťa mať rada už úplne a smrteľne vážne ti hovorím, že sa s tebou prestanem stretávať a svoje vnúčatá tiež neuvidíš.. Dobre si to rozmysli." Ak neprestane- možno preto, lebo ti neverí, že to aj urobíš, stoj si za slovom a naozaj ho nekontaktuj, kým sám neurobí prvý krok a neospravedlní sa ti.. Myslím, že až takto snáď pochopí, ak už nemá alkoholom vymytý mozog, že si to dovoľovať nemôže len z toho titulu, že je tvoj otec..
zacneme tym, ze to nieje otec 😉 otec je ten, ktory lubi a vychovava svoje dieta najlepsie ako vie. Henta osoba je len tvoj biologicky spoluautor. Nic viac a nic menej. Nikdy by som nedovolila, aby ma nejaka osoba ponizovala tak ako on teba! Kde je tvoj muz? Co ho neusadi kam patri? Moj muz nema problem sa ma zastat aj na rodinnom stretnuti pred 4 dalsimi clenmi rodiny ak ma pocit, ze je treba... Pozbieraj svoj zvysok sebaucty zo zeme a razne mu ozrejmi situaciu - ak nepochopi, jeho smola, prestan sa s nim stretavat.
Akoze mama ho ma na krku.
Ale ty nie.
Styky minimalizovat.
Znicil teba, zvladol by aj tvoje deti
Niečo podobné som prežívala aj ja, na Vianoce budú 2 roky čo som otca nevidela, nemá záujem ani o vnukov, mrzí ma , že to takto dopadlo ale moje deti nebudem vystavovať stresu, ja mám traumy z detstva koli alkoholu , urazkam a agresivite, toto mojim deťom nikdy neurobím a nedovolím aby sa pozerali na to ako ich matku uráža nejaký ozran.
je mi ľúto,čo prežívaš....len aby nadával na teba pred tvojimi deťmi to je podľa mňa cez....
ja by som radila tiež odstrihnúť sa a prerušiť kontakty....
sproste hovado. ze mu nie je hanba. co si dokazuje, ze svoju dceru depta cely zivot, A ze mu tvoj muz neda jednu po gebuli. Pozri, vies aky je, nezmenis. Ale, co bolo bolo, treba obratit list. obmedzit kontakt, bud nad vecou, nepripustaj si hlupe komentare.
A prezrad mi o com snivas? ;)
Asi nastal cas nato aby si bola asertivna, a nenechala do seba rypat. Ako ho opisujes je to toxicky clovek, na taketo nieco by som nemala nervy. Otec, neotec.
Len tolko, ze by som sa s nim uz nestretavala , ako si normalna? Nechas aby tvoje deti zazivali to co ty? Prerus kontakt a urob bodku za tym vsetkym. Rodic nerodic..