Akú máte prvú spomienku z detstva?
Ahojte, ja si pamätám, napr. ako ma babka prebaľovala, ako som vyliezala z postieľky. Cestovali sme vlakom mala som 3r a bola som veľmi smädná, nemali sme vodu, ten pocit si pamätám. Keď som bola v zamknutom byte a plakala som, babka bola na druhej strane a nemala kľúče.
Neviem či to je prvá spomienka, ale mám ju tak zafixovanu, že som sa v bielych pančuchách postavila pred telkou na orientalnom koberci a mama sa strašne tešila, oco vtedy ležal na zemi pri pozerani a tiež sa tešil.. neviem či to mám len vymyslené, alebo reálne, či sa tešili z niečoho iného, alebo to boli moje prvé kroky - to neviem a nemám si to kde overiť.. ale takto si to pamätám..
Starká ma viezli na káričke dedinou, asi od vlakovej stanice, cca 3 km. Mali tam bieleho dedinského x čuvača, Bobiho, aj som sa na ňom "vozila". To som mala asi 3 roky. A druhá (asi z toho istého obdobia) - brat bol ešte v perinke, bývali sme vtedy ešte u starých rodičov (otec nám v podkroví urobil dvojizbový bytík). Brat plakal, mama dolu prala, tak som ho chcela, "veľká sestra", prebaliť. Ležal v perinke na šezlóne, on bol veľký, ja drobka, tak sa mi vyšmykol a skončil v perinke na zemi. Pamätala som si, že ho nesmiem ťahať za rúčky, tak som ho ťahala len za jednu! a za spodok perinky. Samozrejme, nevládala som.
Prva jasna spomienka je,ako som sa obliala vriacou kavou ako 2 rocna, nieco vyse 2 rokov som mala. A potom ako som plakala,ze nechcem ist do skolky😂
Ja si pamätám ako som sedela v kočíku, v tom starom pogumovanom a presne si pamätám to miesto kde sme boli. A ešte prvý deň v škôlke ako som plakala a viem aj čo som mala oblečené. Manžel sa mi smeje, že to nie je možné ale ja to mám zafixované a aj moja mamka si to pamätá, takže nie som blázon🙂)
tak jednu z detstva, neviem či prvú, ktorú si pamätám - cez 3,5 roka. boli sme u babky, išli sme páliť sviečky a babka držala na rukách moju sestru o 3 roky mladšiu. Ju sme nechali tam a ja som sa bála, že tam zostane navždy.
Moja prvá spomienka je z jaslí,ako sme zakopávali učiteľke nohy do piesku. A ako som budila iné deti,lebo mne sa nechcelo spať( potom som sedávala pri učiteľke a kreslievala si) to som mala tak do 2r.
a zreteľne si pamätám že ma uštipol čmeliak na ručku, do 3r som mala, chodila som so zabalenou rukou.
@aaadkaaa mňa napadol kohúť 😂 a tiež si pamätám uštipnutie čmeliakom a taký opuch na ruke. Ale to neviem koľko som mala rokov.
@ibatanecnica to si nepamätám(iba z počutia) ale aj po mne vyletel kohút a babka ho kantla. Vraj pre istotu🤣
@dusankomoj u nás babka spravila polievku a bolo po kohútovi 😂
@ibatanecnica presne! 😊
@dusankomoj ale ešte sebakriticky dodám,že som si nie istá či nezomrel nespravodlivou smrťou,lebo ja som bola celkom kvítko! Napr.deň pred zabíjačkou som vypustila prasiatko na slobodu🤣 mala som 4r. a nedostala som bitku asi iba preto,že nemal kto, keďže všetci lovili 120kg prasa.🤗
Autonehodu s otcom si pamatam, cerstve 2 roky som mala. Akurat sa bral narodil, dostali sme smyk. Potom si pamatam 2 pobyty v nemocnici. Druhy som mala cca 3,5 roka a to si pamatam uz uplne detaily.
asi z dvoch rokov, na lieceni v Starom Smokovci, sedim na nemocnicnej posteli v karovanej erarnej koseli , vedla mna moja sestra a oproti nejaky chlapcek v nasom veku. Pamatam, sa ze sa mi ten chlapec pacil, tak som nanho uprene pozerala, aby si ma vsimol.
@lucyluska mala som asi 2r a cmarala som mame do zosita s receptami (doteraz ho ma a pouziva), tiez si pamatam svoju detsku postielku aj presne miesto kde bola ulozena nemala som ani 2r...
Z obdobia 3r+ si jasn epamatam vela veci...
a dalsiu spomienku mam asi z troch rokov, ked sme sa vratili z liecenia klbov, lekari odporucili bicyklovanie, tak nam nasi kupili tie klasicke velke kovove zelene trojkolky. A poamtam si ako sme si na nej s rodicmi vyšli na jednu ulicku s chodnikom , presne viem kde to v meste bolo, a ja som stale tym riadidlom bocila do murika, mam pred sebou ten pohlad na chodnik a murik a otcovu ruku ako ma neustale napravala na stred chodnika.
@dusankomoj 😂😂😂 svinka si trošku pobehala no 🤷🏼♀️😂
@vreckovka2 to ma veľmi veľmi mrzí 🥺
Ja si pamätám ako sme išli prababke na návštevu a ona spala. (Žila u svojej dcéry) A zistili že nespí, ale zomrela. A niečo s vazou, buď sa rozbila alebo bola na stole to presne neviem.
Moja dcéra má prvu spomienku ako som ju pestovala na rukách, mala žltý dudlik a zaspala. Pamätá si že to bol veľmi príjemný pocit 🥰
@lucyluska to hej,len by mi to nemuseli pripomínať pri každom rezni,čo strčím do huby🤣
Pamätám si, že som ostal na balkone. Mama na mňa zvnútra volala otoľ mi. A ja, že mama ty otoľ. Neviem potom ako sa ku mne dostala.
Ja si pamätám, ako sme boli navštíviť novorodeného bratranca, keď som mala čerstvo dva. Je ale vysoko pravdepodobné, že nejde o skutočné spomienky, keďže väčšina spomienok z ranného detstva je vytvorená mozgom až vo vyššom veku na základe rozprávania príbuzných alebo prezerania fotiek. Prvú reálnu spomienku mám až zo 4,5 roka. Pri tej si viem naisto overiť, že je to reálne moja spomienka - išlo o hádku v rodine a nikto nikdy sa k nej už nevracal, až v dospelosti som si potvrdila, že sa to skutočne stalo.
Ja si jasne pamätám moje dve operácie očí, mala som vtedy dva a dva a pol roka.
Ešte dnes si viem vybaviť, ako som sa prebrala po tej prvej operácii a lekári mi dali dolu obväz z ľavého oka. Ležala som v takej kovovej detskej postieľke s vysokým zábradlím, cez postieľku som mala prevlečené také farebné krúžky na gumičke. Doteraz si pamätám ich farby: Fialové, modré, žlté zelené a červené.
Tie krúžky, to bolo to prvé, čo som na tomto svete prvé uvidela, dovtedy som bola úplne nevidiaca. O pol roka mi operovali aj druhé oko, pamätám si, že sa ma sestrička pýtala, či som ich prišla navštíviť, ja som revala ako tur, chcela som odísť s rodičmi. Len ma prezliekli v takej malej miestnosti do nemocničného pyžamka, "civil" museli rodičia vziať domov.
Ešte jednu spomienku mám, to som mala tri roky, išla som s rodičmi na zápis do škôlky, doteraz si pamätám, sivú plechovú skriňu, ktorú mala riaditeľka v kancelárii. Aj dnes si spomeniem, akú básničku som jej recitovala.
Ba, aby som nezabudla, keď už spomínam, mamka ma viezla v tom športovom , teraz retro kočíku, staršie ročníky asi vedia, aký mám na mysli. Bol koženkový, žltej farby, bez striešky, zapínací pás bol biely na takú karabínku a kovové mriežky, kam sa dávali nohy.
Ja som si ten pás odopla, prekopŕcla sa na tú mriežku, kočík sa prevážil, ja som letela ako hnilé jablko.
Ja si z uplneho mala nepamatam,až zo škôlky ako sme ležali v dvojposteli, a taky zly tomas ma buchal do chrbta pastou🙈 ( inac teraz je velmi zlaty a mily typek) ,a ešte vôňu ďateliny typicku pre dvor v škôlke (aj vnútri škólky pamatam ten typicky pach) ,aj teraz ked citim taku ďatelinovu vonu na lúke tak mi to pripomenie aka som bývala smutna v škôlke na dvore a chcela som ísť domov.
A ešte keď sme v škôlke robili z moduritu hviezdičky a do toho goralky,a p.ucitelky to potom dali upiect do kuchynky a mne jedinej tie gulicky v tom zapečenom čude nedržali a plakala som lebo to mal byt darček mamkam či ockom už neviem, tak viem ze deti sa hrali a ja jedina som s ucitelkou este tu hviezdicku nejak prerabala dorabala. Hrozne.
Vlastne same traumy zo školky len pamatam 😄
@lucyluska Ked sa narodil môj brat, mala som čerstvé 3 roky, pamatam si ako nam ho v pôrodnici k okienku prisla mamina ukazat ale mna viac zaujal na medziposchodi na stoliku položený zabudnutý cukrik Tic-Tak v krabicke 😃 Ukazala som ho ocinovi a spytala ci mozem zjest. On ze nie...Tipnite si kam som rychlo odbehla, kym sa ocino rozpraval s maminou pri okienku 🙈😃 Áno, správne, odbehla som ho na tajnasa zjesť 👍
@dusankomoj @ibatanecnica nie moja spomienka,ale na staršiu sestru tiež vybehol kohút,tak ho babka dala do polievky. Sestra nakukla do hrnca keď sa varil a povedala mu: teraz vyskakuj! 😂 Mala tak 3 roky.
oh a pamätám sa, ako som sa učila chodiť, babka vždy hovorila, že "už ide" a ja neviem kto ale bol to podnet na utekanie akože k nej, som chodila popri kuch.linke 😁