Ako začať šoférovať po dlhej dobe...?
Ahoj, chcem sa vás opýtať ako ste začali šoférovať.. Vodičák som robila ešte v 2004 čo je ozaj dávno a moc som nejazdila, v tedy som si vlastné auto nemohla dovoliť a tak som jazdila iba keď mi auto niekto z rodiny požičal.. Potom som sa presťahovala do mesta a dlho mi auto nechýbalo, neskôr ma priateľ občas pustil za šoférovať si. Medzi časom sa mi pridružili zdravotné problémy (tetania a mám problém s chrbticou), kvôli tetanii ani neskušam ísť niekam autobusom a to bol vlastne moment kedy som zistila, že je čas konečne začať jazdiť.. Teraz plánujeme kúpiť nejaké autíčko pre mňa, veľmi sa teším a zároveň bojím.. Priateľ ma teraz častejšie púšťa za volant a tvrdí mi, že jazdím dobre, že tá neistota bude po pár jazdách minulosť, ja sa smejem že je to milosrdna lož.. Kondičné jazdy asi moc nepotrebujem, premávkou problém asi ani nemám.. Skôr je to taký strach, že čo keď niečo..
Neistota zmizne po čase, každým razom si budeš tak povediac istejšia, spoznáš auto a bude to v pohode. Hlavné a dobré je podľa mňa to, že si našla odvahu a máš podporu v partnerovi
Vodičák, keď som mala 18, v živote som nejazdila. Teraz mám 29 a dva roky jazdím, prinútil ma život na dedine a deti. Tam je jediná možnosť, jazdiť. Mne osobne sa šlo najlepšie samej, trochu stresu a potom automatika. A to som predtým do auta nesadla. Ešte donedávna to bolo také, že len mojím autom a pod, ale už idem aj na mužovom. :D
Včera som bola jazdiť mimo mesto asi 20km a zo zákruty sa mi vyrútil kamión a to som mala ozaj strach 😁.. Priateľ je naozaj trpezlivý a nekritizuje ma, tvrdí že je to dobré len musím viac jazdiť.. Fakt je, že večer som bola na seba hrdá že som si trúfla ale sama som autom ešte nebola.. Myslím, že on vidí že naozaj chcem a nechcem ho sklamať že keď kúpime auto tak bude stáť len na parkovisku lebo mám strach.. Jazdiť chcem aj kvôli mame, je dôchodkyňa a tiež občas potrebuje odvoz.. Zaseba ma deptá čakať stále na odvoz alebo keď niečo potrebujem niečo na druhej strane mesta ísť pešo alebo keď prší zmoknúť ako kura..
moja mam zacala soferovat po 20r ked si otec nohu dolamal len skrz to zacala , ale ako prve si zaplatila 2 ci 3 cvicne jazdy v autoskole
Ja som si pred rokom kupila auto. Nesoferovala som 13 rokov (len rok po urobeni vodicaku som bola aktivny sofer) a planovala som kondicne jazdy. Ibaze auto prislo skor ako som si ja objednala tie jazdy. Tak som prisla taxikom do predajne, sadla do noveho auta a isla. A uplna pohoda, len nesmies stresovat 🙂 pripadne si par jazd daj kondicnych alebo aspon po dedinskych cestach s niekym z rodiny.
@viera1107 môj manžel začal jazdiť po 20 rokoch 🙈. A to majú doma 2 auta- brat a otec. Teraz si sadol za volant,len preto, že som tehu. No zistil,že šoférovanie je pre mňa relax a hobby a ja vidím, že on nemá k šoférovaniu vzťah. Zato má vzťah udržiavať auto v čistote a po technickej stránke 😀.
Takže treba si uvedomiť a priznať aký mám k tomu vzťah. Ak vás to baví, tak treba len trénovať. Mňa donútil život. Zo začiatku sme sa ako rodina každý víkend vybrali na autoturistiku. A zrazu som si uvedomila, že mňa to veľmi baví. Na diaľnicu som sa odhodlala po troch rokoch.
Ináč moja top hláška z križovatiek: keď všetci stoja,tak ja mám prednosť 😂😂😂
sdnut nastartovat a jazdit nocnym mesto.
ja to tiez milujem a kolko krt ked si potrebujem len tak vyvetrat hlavu, tak mi v tom soferovanie velmi pomaha. je to len o zvyku, casom strach zo soferovania prejde uplne
Všetko je to o cviku, do toho sa dostaneš postupne, hlavne treba mať oči na stopkách a nezaoberať sa pri šoférovaní inými vecami 🙂
Ahoj, mala som to iste. Kupila som automatiku, a zacala jazdit najprv skorej rano a v noci a potom aj cez den. Nakoniec som davala bez problemov dialnice po Europe. 🙂))) sranda, ked clovek ziska sebavedomie, da veru vselico aj s tym autom 🙂)) Chce to len pravidelne jazdit.
Ja som mala v šoférovani pauzu 14 rokov 😁 a potom som si dala 5 kondičných jazd, kde týpek bol zo mňa stále v strese, čo ma nepovzbudilo, tak som sa na to vykašľala a začala chodiť sama (s deťmi) v opačnej premávke (vľavo) a všetko super. Samozrejme opartne
Myslim,ze ak si na tom tak ako pises,ze v podstata stale ako tak jazdis tak je to super štart..je to skutocne len a len o cviku a treningu .Naozaj ti uz teda nic ine nepomoze len jazdit ..postupne.Urob si svoju trat ktoru dobre poznas-značky,obmedzenia aby si tolko nemusela sledovat a sustredila sa len na auto a premavku..postupne si pridavat ine cesty-trate.Je super skusat jazdit napr.cez vikend k veceru ked nieje taka premavka a sama..aby si šla svojim tempom a vedela sa sama na seba spolahnut.
Kazdy začiatočník ma obavy, to je normalne,auto neni kolobezka ale velká zodpovednosť...chce to fakt len jazdit a nevzdavat to aj ked ti to par x skape,aj ked niekde zazmatkujes ...Ja ked som kedysi zacinala jazdit (tiez som šoferak uz par rockov mala) zacala som sama zo dna na den ,svokra mi povedala ,že asi po roku to bude take,že uz ta ani nenapadne bat sa..a je to tak...vsetko ma svoj cas..ta obava ,že co ked nieco,bude dlho ale postupne" vymizne "
ja som začala jazdiť cca 4 roky do zadu naplno po kúpe môjho prvého auta a po 10 rokoch kedy som si robila šoferák, pred tým som nejazdila vôbec takže po 10 rokoch som mala aj strach ale som sa aj tešila lebo v autoškole ma jazdenie bavilo, prvý týždeň po kúpe auta som jazdila každý deň s jednou kamoškou ktorá, ale jazdila denno denne ona ma odviezla na odlahlé miesto kde nechodí veľa áut a také priestranstvo kde som si skúšala rozjazdi parkovanie a pod. zžiť sa proste s tým autom ak teda budeš mať manuál, ak budeš mať automat tak to nerieš to budeš vedieť za chvílku, a po týždni som sa musela odhodlať ísť aj sama začala som do práce ráno neni toľko áut robila som v meste tak cca 3 km trvalo možno fakt týždeň max. dva kým to zo mňa opadlo a tá samostatnosť a to že sa nemusíš spoliehať na druhého ma ešte viac osmelila, potom sme začali menšie výlety po okolí, dnes už zvládam aj sama cestu do chorvátska už som šla tak 2x bez výmeny kedže som jediný šofér v rodine po roku som si kúpila hned aj druhé auto väčšie tak každý sa ho bojí šoférovať 🙂 to dáš držím palce len si treba veriť keď to vieš dobre strach pomaly opadne
V tvojom pripade zrucnosti mas ideviba o to osmelit sa ist sama... ja som to mala podobne ale mne pomohlo v hlave si prejst trasu kam pojdem v meste ze som uu dopredu si v hlavevpresla tie krizovstky a pomohlo mi to najhorsie bol moment prva jazda... do prace ale to som isla skusobne v nedelu sama tu trasu zvladla som to a kazdym razom som bola smelsia... teraz sa s muzom striedame aj ked ideme do chorvatska 👍👍👍hlavne si ver drzim palce
Dajú sa zaplatiť kondičné jazdy v autoškole a potom sa podľa mňa najlepšie naučíš sama, môže byť že keď si s priateľom sa čiastočne spoliehať na neho a nie na 100%na seba ..ja mám nervy aj teraz keď šoférujem a je pri mne muž len má znervózňuje ja by som s ním nemohla 😁 ale strach je zo začiatku normálny hlavne musíš jazdiť a prejde casom
@dovozadokoca tiež mam vodicak od 18 stky a v živote som nejazdila. Doma sme auto nemali a ja sama som si ho dovoliť nemohla. Teraz mam 28 o chvíľu sa sťahujeme na dedinu deti nastupujú do škôlky takže som tiež nútená sa opäť do toho dostať. Ale ja čakám na kondičné jazdy pre istotu. Ostatný doma sa somnou boja len ta previesť 😀
@nikcatko to zvládneš, je to len cvik, najskôr som bola celá pokakana. Rešpekt mám stále, bojím sa napr obiehať (aj traktor) ale inak je to ok 🙂 aj do školy som jazdila 100km.
Na telefóne nastaviť AUTOSERVIS ako rýchlu voľbu,v duchu si zopakovať všetky nadávky čo vieš a ísť na to🙂 Ale aj kondičné jazdy sú veľmi dobrý nápad!
ja som dostala vodicak v 18-tich a odvtedy som nesoferovala. Mala som priatela sofera a bola som spokojna. No ked sme sa rozisli a ja som si nasla novu lasku /nie sofera/... kupila som starsie auto ze skusim. Ved ked nic sa preda. Kupila som ho na valentina a uz cez leto sme isli do bulharska. Vsetko je to len o tom ako velmi chces. kupila som ho po 30tke takze tiez som pekne dlho nesedela za volantom. Ale musim povedat ze vela robilo to ze priatel nesoferuje... "nekafral" mi do toho ;) samozrejme ze prve jazdy boli katastrofa ale velmi som chcela a teraz sa uz ani neboji vedla mna sediet ;)
@viera1107 ja som na tom podobne.Vodicak som urobila tiež v 2004 po vodičáku som jazdila.Potom som otehotnela,svadba a auto sme nemali.Neskor sme kúpili a už prišiel strach.Manzel nemá problém mi dať auto aj má prehovára aby som jazdila,ale ja sa bojím.Par krát ma prehovoril a sadla som za volant aj mi povedal že po tých rokoch jazdím stále dobre len som kŕčoch.Uz som chcela si objednať aj jazdy s inštruktorom ale aj tých sa bojím.
@11iva11 prvá jazda po diaľnici:ja si dodržujem odstup (ako vždy), zrazu nejaký vodič šup predo mňa a v tom druhé auto pred ním si na poslednú chvíľu zmyslelo, že ide odbočiť. Začal brzdiť,auto za ním tiež a ten čo sa vtlačil predo mnou skoro nestihol, rýchlo sa dal na kraj.Prešla som okolo neho- dvojprudová cesta a tri auta vedľa seba 🤦. Za mnou kamión 🙈. Skoro som infarkt chytila. Na najbližšom odpočívadle som asi hodinu predýchavala.
Ako? No sadnúť a ísť. Ina možnosť nie je...neviem čo chces počuť. Tetania netetania...A prečo nie ten autobus? Tam mas menej zodpovednosti...
@viera1107 ahoj. zazivam cosi podobne. vodicak som robila pred vyse 7mimi rokmi. odjazdenych mam mozno vtedy do 10 jazd, a potom sedem rokov nic. tehotna materska, tehotna materska, tehotna materska. 🙂 a mala som obavy ako neskusena najprv s bruskom, potom s detmi v aute a tak nejak som odsuvala a planujem sa pomaly rozjazdit. tiez mam obavy a neviem este kedy sa do toho pustim a ako. mame Forda s maxa, ja len 153 cm, citim sa v nom trosku stratena. tak uvidime ako poriesime... drzim palce 🙂
@viera1107 popros niekoho s kym nemas nervy v aute, ze ist niekde na velky parking vecer a tam poskusat. Rozjazdit sa. Skusaj pol hodku, ked to dobre pojde tak skus nejake bocne menej frekventovane cesty. Ak pojde aj to tak skus potom odsoferovat domov. A potom si to kludne zopakuj alebo zacni kratke trasy aj sama ( do nakupaku) a naspat. Potom si pridavaj aj nezname miesta. A uvidis ako sa pekne rozjazdis.