Ako ste sa vyrovnali so smrťou domáceho zvieratka?
Ahojte, dnes poobede mi zavolala moja maminka, vraj to náš kocúrik už má za sebou :( :( :( najhoršia rana v mojom živote. Nedokážem na to prestatť myslieť. Bol už síce chorý, a lekár nás pripravil na to, že to môže prísť, a ak to nepríde bude najlepšie ak zasiahne on. Minulý týždeň v utorok bol termín uspatia, no nedokázali sme to. Dnes sa tak stalo, kocúrik schudol z piatich kíl na pol kila, začali sme mu dávať plienky, pretože sa počurkával a nič nepapal. Zlyhávali mu obličky :( Keďže doma nebývam už dlho, nezvykla som s ním byť každý deň, ale vždy keď som prišla domov tak som sa na neho tešila, po čase mi zistili alergiu na tieto dlhosrsté mačičky, no nevzdala som to. Potom si naši kúpili druhého kocúrika, no ani zďaleka som si k nemu nevytvorila taký vzťah ako k tomu staršiemu. A teraz je preč, a ja neviem ako sa s tým vyrovnať. :( :( Stalo sa niekomiu niečo podobné? Ja si totiž ani náhodou neviem predstaviť ako prídem k našim na návštevu a on tam už nebude :( :( :(
Nám uhynul havino, dostal zápal žalúdka, veterinár nedával veľkú šancu na prežitie, aj tak som s ním bojovala 24 hodín /dali mi aj injekcie pre neho domov/. Ráno som ho našla, zosypala som sa a to najhoršie ma čakalo. Oznámiť to mojím deťom. Plač, lúčenie, bezmocnosť na dlhé týždne. Aj teraz mi za ním slzy tečú. Bolo to zlatíčko, najmenšie z vrhu. Bolesť prebolí, plač, nadávaj, prežívaj to... prebolí to, ale spomenieš si vždy.
Už je to 11 mesiacov čo mi odišla dobermanka Líza stále sa neviem spamätať pri každej čo i len malej spomienke revem jak malé pokakane dieťatko už neviem čo stym rozmýšľala som aj nad návštevou psychológa alebo lekára no žiaľ neviem si rady ... moja Líza zomrela u mojej svokry s nebola som vtedy snou stále má prenasledujú výčitky strach a toľko emocii vždy keď ideme k svokre každú jednu jedinú cestu tam plačem pozerám sa na nebo pýtam sa prečo sa to muselo stať ....neskutočne mi chyba život by sok dala za to len aby som ju mohla posledný krát objať aspoň posledný krát .... dala som si ju vytetovat na nohu nech je vždy so mnou to tetovanie mi pomohlo max na 2-3 týždne ale zas to na mna prišlo Ľudia poraďte mi čo robiť lebo sa zbláznim stojí žiaľu 😰😰😰😰😞😢😢
Hlavne si uvedom ze jemu je uz teraz lepsie.
Trapil sa.
Vy ste ho nechali zit,som ale presvedcena ze pre neho to bolo len predlzenie trapenia.
Chapem to a neodsudzujem.
Ani ja by som toho uspatia nebola schopna.
Mne pred 3 rokmi usiel havo.
Mala som ho od jeho 6 tyzdnov.14 rokov.
Zrazu sa stratil.nikde ho niet.
Viem ze domaci milacikovia su ako clenovia rodiny ale casom si na to zvyknes.
Poplac si vyzur sa...daj priebeh emociam nechaj ich plynut.
Je to presne ako aj s clovekom.
Darmo niekto povie-bol to len pes...len macka...
Neboj sa.casom pochopis ze pre neho to takto je lepsie.