Ako ste dokázali uveriť v Boha bez pochybností?

Ahojte, kždý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými. Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania.
Ja ak by som zmenila náboženstvo, tak z katolického na evanjelické. Evanjelici prežívajú vieru živšie a radostnejšie. bez pocitu, že si musia spásu zaslúžiť. Modlia sa k Ježišovi nie ku kadejakým svätým…svätí by mali byť pre nás byť vzorom, ale nič viac. Evanjelické náboženstvo, je podľa mňa viac biblické. Tiež sa neviem stotožniť u kat cirkvi s dogmou o neomylnosti pápeža, so svätými “ soškami” a kadejakými deviatníkmi k nim. Spomeniem ešte delenie hriechov na ľahké a tažké, to môže u ľľudí s citlivým svedomím spôsobovať úzkosť…a je toho ešte viac, ale nejdem to všetko rozpisovať.
Chcela by som len vedieť, či je tu niekto, kto to cíti podobne. Hoci ma možno mnohí veriaci z RKC nepochopia. Áno treba sa niekedy nanovo rozhodovať, ale som rada, že som si prešla krízou a viem pochipiť tých, čo ro prežívajú.

Ja ti môžem napísať za mňa, že je to proces na celý život. Občas prežívam krízu, ale vždy sa k viere vrátim. Mala som aj vrúcny vzťah s Bohom, aj chladnejší. Myslím si, že nikto nemôže povedať, že jeho vzťah s Bohom je celý život rovnaký. A jasné, že samo to nejde. Človek musí pre vieru niečo spraviť a určite som si všimla, že vďaka modlitbe sa mi začali diať v živote veľké veci. Hlavne, keď som dovolila Bohu, aby konal.

@michaelka_ Neboj, myslím, že to prežívaš správne. Poznám mnoho skvelých ľudí - katolíkov, ale od mala ma obklopujú zväčša protestanti. Tí ľudia sú jednoducho iní, nie ani tak oni, ako to čo žijú. Ako žijú tú vieru - biblickú ako píšeš. Mňa to fascinuje, no sama akoby mám problém viery, odpustenia samej sebe a prijímania toho dobrého. Btw, Ty môžeš konvertovať predsa. Je to slobodná vôľa. Mňa ako malú pokrstili v nevedomosti, ale ja som sa nikdy nehlásila k žiadnej viere. Mamka neskôr spoznala protestantov a povedala, že keby skôr ich poznala auch vieru, pokrstiť ma nedá. Pokrstiť sa dáva dospelý človek, alebo vedomý človek a to z vlastnej vôle a viery.

@ninka297 Ďakujem za zdieľanie sa. Posledná veta je myslím dôležitá. Dovoliť Bohu, prijať jeho milosť.

Ja som nikdy nebola nejaká veriaca ale ani som nikdy nebola vyslovene,že ateistka. Myslím si,že to tak proste malo byť,že v mojich 18tich rokoch som sa obrátila k Bohu, začala som ho veľmi hľadať a chcela som ho veľmi spoznať. A stalo sa. Teraz si už ani neviem predstaviť svoj deň bez toho,že by som sa pomodlila a porozprávala sa s Bohom. Mám pocit,že môj život sa zmenil odvtedy k lepšiemu. Cítim sa lepšie, radostnejšie, nevravím,že ma nikdy nič netrápi, ale aj vďaka Bohu sa mi veľmi zlepšili moje psychické problémy. Ja nie som ani katolíčka, ani evanjelička ani nič. Vyrastala som v neveriacej rodine. Nie som pokrstená, nechodím do kostola, do žiadnej cirkvi. Beriem to ako svoje osobné kráčanie s Bohom, rozprávam sa s ním a čítam si aj Bibliu😊

@mamamasama Ako vieš, že je vesmír nekonečný? Nedá sa to zatiaľ nijako potvrdiť, keďže vidíme len veľmi malú časť z neho.

Ja súhlasím s 1. komentárom. Existencia Boha mi nepríde niečo nerealne a nevedecke. Lebo totálna dokonalosť nemôže byť dôsledkom nejakého veľkého tresku a chaosu. Ja som dosť na vedu zameraný človek a veda ma v tom len podporuje 🙂 a áno, boli okamihy v živote kedy ta prítomnosť Boha bola taka reálnejšia. K osobnému vzťahu s Bohom mi veľmi pomohli knihy od Marie Valtory-Evanjelium ako mi bolo odhalene

@yelena159 ako vieš, že nie je?

@mamamasama Nepovedala som, že nie je. Len som reagovala na to, že si "nekonečnosť vesmíru" povedala ako fakt. Že stvoril nekonečný vesmír. Čo nemusí byť pravda. Nemáme dôkaz.

Modlitba. Dá ti dôkaz. Cez modlitbu vytváraš osobný vzťah. Vyskúšaj. Boh je tak blízko nás. Nemusím sa každý deň rozhodnúť veriť.

ja som si zas všimla,že ludia sú dosť prefíkaní v tejto otázke.A veria, ako sa im to práve hodí.Jasné že nie všetci.Veriť,teda ten kto ozaj verí by mal stále.Teda v dobrom aj v zlom ako sa povie.Ale čo ja poznám väčšinu ludí, zrazu sa začnú modliť len vtedy, ak sa im v živote niečo zlé stane aby to akože zvrátili alebo aspoň zmiernili následky.Bud choroby,nehody,nešťastia atd. Vtedy sú odrazu s Bohom aj so všetkými svätými kamaráti.Ale akonáhle príde dobré obdobie, aj modliť sa zabudnú😀

@yelena159 nenapísala som, či ti "nestačí dôkaz". Nepodsuvaj mi svoje slova. ;)

Ked som bola mala, povedala som, ze budem verit, lebo ak je, tak to je dobre pre mna, ak nie je, aspon si precvicim pamat.
Ako tinedzer som zacala citat Bibliu, spajala som si tie cisla, vznik Zeme s relativitou casu, metaforami, s letom do vesmiru, kadejake fantazmagorie.
Ako dieta som si davala sebecke podmienky k Jeziskovi a plnili sa mi. Sama som este za socializmu, chcela konfirmovat.

Uverila som bezpodmienecne az neskor, ked som si uvedomila, ze bez pomoci Bozej by som nezvladla, co som prezila.
Vzdy som bola hrda prijat pomoc, odmietala som, preco by mal Jezis trpiet za moje hriechy. Ale zivot mi ukazal, ze ano, p. Boh tak miloval svet, ze svojho jedineho syna obetoval.

Doteraz si potrebujem vsetko "vedecky" vysvetlit. Modlitba ma obrovsku silu. Ale vzdy treba nechat: "Bud vola tvoja". Naucila som sa nielen prijimat pomoc, rozdavat pomoc, ale aj poziadat o pomoc. A som vdacna. Som uprimne vdacna p. Bohu. Velmi dakujem za vsetko, co mam. P. Bohu, aj ludom 🙂

Boh je laska. Kto prebyva v laske, prebyva v Bohu a Boh prebyva v nom

Dva krat som bola v takej situacii, ze jedine vysvetlenie bola prave pritomnost Boha a tam som zacala verit aj ako velmi racionalny clovek, ze Boh existuje. Len to nemusi byt nejaky konkretny ujo tam hore, skor ako energia pritomna vsade, registrujuca vsetko. Ak je vesmir nekonecny a je len jeden Boh, tak ta pritomnost je vsade a prave bez ohladu na cas, miesto, priestor, vzdialenost. Nakolko to vsetko je relativne a od toho odvodzujeme “ Bohu nie je nic nemozne “.

Tiež som sa veeeela zamýšľala a premýšľala v určitom období života ale mám pocit že kdesi v srdci hlboko je túžba po takom hlbokom vzťahu ( S Bohom, niekto s prírodou atď,) som RKC tieeez som asi cca 2 roky ťahala na hlbinu aby som pochopila význam reči sa modliť k svätým ( ale v našej cirkvi sa k nim modlíme ako k pomocníkom nie ako k Bohu) tak isto k Panne Márii ( ako k Jezisovej matke tak si ju ctíme ale neklaniame sa jej... A v písme ustanovil Ježiš sv Petra ako hlavu cirkvi preto pápež. Každopádne stále bol v hlave zmätok az kým som sa nedostala do úplne bezmocnej situácie kedy išlo o život a vtedy bola len táto možnosť Bože ak si chcem ti veriť. A reálne nastalo rapídne zlepšenie ( lekari slovo zázrak nepoužívajú) a tak sa zmenil môj spôsob života chceš poznať pravdu je tu už roooooky.... Ta Biblia je tak poprepletana tak že to by nik len tak nevymyslel... A čo je pre mňa základ Veriť Bohu nielen v neho čiže mať s ním vzťah a to začalo keď som aj prečítala v písme Ján 3,16. Majte krásny deň a hlavne pokojný každý máme vlastnú cestu určite nieje dôvod na odsudzovanie😊❤️

@michaelka_ rk cirkev ak sa modli k svätým, tak v tom zmysle, aby sa prihovárali na nás u Boha. nedáva ich na úroveň Boha.
a deviatniky k soškám som ešte nevidela. asi si to nesprávne pochopila.

@michaelka_ ja tiež len napíšem to co bolo hore. To ze možno niektorí veriaci viac upriamuju svoje modlitby a myšlienky k sv. neznamená ze to je chyba RKC. Svätí majú byť len naši polocnici a orodovnici u pána Boha. Sú uznané zázraky na príhovor svätých. Ale každý to ma mat v hlave ujasnene, že ide o príhovor. Svätí sú aj takým našim prikladom a vzorom.

@michaelka_ Toto ti odporúčam ako katolíčke prečítať: https://obratenykatolik.sk/

Boh, laska, inteligencia, vesmir, vedomie, energia atd atd. su vsetko synonyma. Nemusis sa drzat nejakej ludmi vymyslenej knihy. Vsetky nabozenstva hovoria o tom istom - ako najst cestu k sebe, svojmu vedomiu (tzv nebo v biblii), tak spoznas boha ;) nemam rada nabozenstva, boh netresta, neocakava, neudava prikazy. Nabozenstva su len nastroj na ovladanie ludi a dobre sa im to uz tisicrocia dari.
Nemusis sa rozhodovat ci dnes budem verit. Proste “veris” uz len tym ze si. Zalezi ci to vnimas, to naokolo, tu vsemocnu energiu vsade. Prvy koment je krasny priklad.

Vsetko je tak ako ma byt

@hederamonstera Biblia nie je vymyslena kniha. Ked uz, tak historicka (su dokazy, archeologicke nalezy, udalosti, miesta) + vedecka (opis postupu vzniku sveta, zivota, mozno aj psychologicka, "socialna")

@eva8 vymyslena/vynalezena ludmi.

Áno, keď túžis mať osobný vzťah s Bohom a hovoríš mu to pri modlitbe...určite ta vypočuje. Ja som pred rokmi prosila aby ma naučil modliť sa srdcom...lebo predtým som akosi modlitbám nerozumela len som ich recitovala. Povedala som mu:" Pán Bože, prosím nauč ma modliť so srdcom. Aj Panna Mária naučila deti sa modliť ruženec, aj ja chcem taku milosť". Po nejakom čase som sa dostala k modlitbe z biblie: Hebrejom 13,20-21 A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen. Toto som sa modlila, ale vztiahla na svoju osobu. A potom prišli ďalšie... Základ je čítať bibliu aj každý deň, tam spoznas Pána Boha a bude sa ti prihovárať do tvojho života cez Bozie slovo, ľudí ale aj priamo do srdca. Krst je veľkou milosťou ...prečo ho odopierať nevinným detičkám. Keď Boh exustuje a ty o tom vieš, nedáva zmysel to nepovedať svojim deťom a nepriviesť ich k Stvoritelovi. Neviem si to predstaviť, že poznám Boha, mám s Ním vzťah ale deti nepokrstim....aby som dala prilezitost "slobodne mu" rozhodnutiu deťom v dospelosti. Cítila by som to ako podraz, keď mám osobnú skúsenosť, vyjadrujeme si vzájomnú lásku a zrazu poviem stop tu je hranica...deti nech sú slobodné. To je ako zahrávať sa so srdcom napr. svojho manžela, ktorému prejavujem lásku ale zároveň odmietneme predstaviť ho našim detom. Veď pre Pána Boha sa rozhodujeme každý deň slobodne a takúto slobodu budú mať aj celý život naše deti. Krst, Eucharistia a ďalšie sviatosti prinášajú obrovské požehnanie do našich životov, nenechajme sa oklamať!