Ahojte. Chcela by som sa vás opýtať, ako ste dokázali odpustiť ľuďom čo vám ublížili, pripadne sebe. Viem ze je to beh na dlhu trat, no verím ze je to veľmi dôležitý krok... Dakujem
Odpustím kazdemu, ale nezabudnem. A uz neverim. Ale ludom aj sebe davam sancu. Kazdy je omylny. Je otazkou, ci stoji o tvoje odpustenie, alebo nie.
@caroline_ Ja to beriem v zivote tak,ze kazdy robi najlepsie ,ako vie v danej chvili. Inak to nevedel. Odpustim zakazdym,ale nezabudnem .Ak je niekto dlhodobo neznesitelny,vyhybam sa.Drzim si odsup. To si musi vyriesit v sebe on sam/ma Ja to za neho /nu neporiesim. Ak je to blizky riesim to ,ak je zaujem.
@caroline_ treba sa pozriet na veci zo strany toho druheho. Aj on mohol vyrastat so zlymi vzormi, nabrat zle navyky, zdedit blbu povahu a preto robi veci tak, ze moze ublizit, hoci nevedomky. Ak niekto ublizuje zakerne, vedome, tak obmedzit kontakty, zabudnut co najskor na negativne veci. Lebo ked si clovek drzi v sebe pocity neodpustenia, obcas sa pripominaju, clovek si spomenie na stare krivdy, zoziera sa nimi, v konecnom dosledku skodi sam sebe.
@caroline_ tu nejde o to či ten človek stojí o tvoje odpustenie. Ide o to čo chceš TY, a ako to cítiš TY. A nezáleží ani na tom ako veľmi ti ten človek ublížil. Neodpúšťame ľudom kvoli nim, ale kvoli sebe. Ver mi že keď odpustíš tak ti bude lepšie. Odpustiť znamená vyrovnať sa s tou vecou, zabudnúť sa nedá, len ťa to už nerozhodí keď ti to príde na myseľ alebo ked to niekto spomenie, budeš s tým jednoducho vyrovnaná. Je dôležité pochopiť že všetko čo sa nám v živote udeje, sme si pritiahli my sami na základe toho čo sa chceme v tomto živote naučiť. Treba si prebrať tú situáciu, prečo sa stala, a čo ťa má naučiť. Keď prídeš na to čo ťa mala naučiť, bude sa ti ľahšie odpúšťať. Aj keď to nemusí byť za týždeň, všetko chce čas
Kludne mi napis spravu,ak sa potrebujes vyrozpravat.Tiez sa mi v zivote stali veci s kt.som sa musela vysporiadat sama.Neprenasam ich dalej. Je mi to proti srsti .Hrozne dlho to trvalo,kym som to vstrebala. Nikdy na to nezabudnem,ale prekonala som to.
Ja som taký typ že odpustim každému a často aj zabudnem, ale ak má.niekto sklame viackrát tak si to už potom dobre pamätám. Nemyslím si že chcem celý svoj život prežiť s negatívnymi myšlienkami na niekoho čo si to ani nezasluzi
Ďakujem vám všetkým za odpovede. Ide o blízkych ľudí, rodičov a svokru. Poslednú dobu mam iste zdravotné problémy, len tak z ničoho nič, a také co na prvý pohľad spolu nesúvisia. Snažila som sa prísť na hlbšiu príčinu, a dočítala som sa, že existuje niečo také ako duchovné príčiny chorôb. Neviem ci vy na to veríte, ja si myslím ze to ma niečo do seba. Nakoľko každá moja choroba znamená hnev, neodpustenie. Keď som sa tak nad tým zamyslela, sedí to, s prepáčením, ako rit na serbel. Síce som ten hnev v sebe potláčala, a snažila som si nahovoriť že je to za mnou, ale nie je. A verím tomu ze cely život živiť v sebe hnev asi tiež nie je najlepšie. Preto ma zaujíma ako ste to riešili vy, odpustiť druhým, a keď tak aj sebe, za slová, ciny, možno nevedome...
@caroline_ no...psychika je velky carodej,ale nie vsemocny....bohuzial,cize netreba ju podcenovat,ani precenovat.
@caroline_ Agresivita ma rozne formy. Ublizuje sa nevedome a potom vedome s jasnym cielom ublizit. To hranici uz s tresnym pravom a posudzuje sa ,akym umyslom sa skutok vykonal. Pokial clovek ublizi nevedome ok ,kazdy ma pravo na chyby,ale ak je to vedome ,dlhodobo konaj. Tu uz ide o dusevnu poruchu pachatela a nikdy nevies ,kolka/y v poradi si.Preco,by to malo byt sebecke? Vazit si seba samu,ked druhy ma s tym problem? Su ludia kt.si neuvedomia nasledky sv.cinov,ved tak sa opytam priamo,vydiskutujem si, ak je cl.dospely,takto sa to robi. Napomeniem,opytam sa.No potom su uz ludia s kt.sa neda. Maju psych.poruchu,takze bacha treba odlisovat. Maj sa rada . Nie si zodpovedna za druhych,predovsetkym za seba.
@caroline_ ja som si predstavovala pri jednej osobe, ze je malym dievcatkom, ktore to tiez nemalo v zivote lahke. V duchu som ju objala. Vekom som sa naucila nepripustat si reci niektorych ludi, jednym uchom dovnutra, druhym von a nenechavam tie teci posobit na mna. A hlavne som sa naucila neposudzovat, sudit a riesit preco a naco to ten dotycny zo seba dava. Zistila som, ze to nema cenu. Ludia konaju podvedome, kazdy ma svoju pravdu a svoje vlastne videnie a my im do toho nevidime. Ani nevidime, kto co nosi vo svojom srdci.Ci uz dobre alebo zle.
@0izidora0 ja už s nimi dávno nebývam,oni sú už tiež rozvedený, vzťahy mame také vlažné by som povedala len keď si na to spomeniem co sa dialo tak ma pochyti hnev. To isté svokra. Istý čas sme s ňou bývali, no to už sa nedalo... stále sa ona cíti dotknutá a urazena.to tu riešiť nebudem, bolo by to aj nadlho ale ona mi tiež také veci hovorila až som nechapala a teraz si nevieme prísť na meno. Ale rada by som jej odpustila hlavne kvôli sebe a aj kvôli manželovi..
Ďakujem pekne za odpovede ❤️🍀
@caroline_ hlavne pri starsich ludovh je to tazsie. Oni maju akusi skreslenu realitu, vyrastali v inom obdobi, s inymi zivotnymi hodnotami a prioritami. Ziju si v tom svojom ponimani a nove veci velmi nevedia pochopit. Aj my raz mozno budeme taki, takze treba sa ucit nad niektorymi vecami povzniest, neriesit. Dolezite je fungovat v sulade so svojim najlepsim vedomim a svedomim, vtedy je vsetko ok.
@tosomja Presne tak. Odpustit sa da,ale zabudnut nie. V kazdom prípade u mna ten clovek uz stratil doveru.
Ja som taka trubka ze odpustim hned vsetko 😀 aj s muzom ked sa pohadam za 10 minut som v pohode.. ked s niekym nieco vaznejsie tak max den
Najdlhsie som vydrzala ale so svokrou kubktorej som nechodila pol roka a potom zase vsetko ok😀
ako? jednoducho som sa zmierila s tym, ze moj zivot siel v minulosti tak, ako siel a ludia proste boli taki, aki boli, tak, ako aj ja som bola vseliaka.. minulost clovek nezmeni a uz vobec nie tym, ze sa hneva na nieco co sa udialo kedysi.. myknut plecom a ist dalej.. a ze u mna neslo myslim o banalne veci, ale naco si zatazovat zivot?
ak je tam alkohol tak je potrebne pochopit ze je to psychicka choroba. je naozaj velmi tazke s tym bojovat a pre alkoholika je to vacsinou najvacsi boj aky za zivot zvladnu. cize naozaj to je potrebne brat tak ze ten clovek pod vplyvom alkoholu alebo v tuzbe po alkohole urobi veci ktore by norlane nikdy neurobil. a samozrejme suhlasim ze odpustenie je hlavne kvoli tebe, nie kvoli tej danej osobe.
Ja som jednému človeku nedokázala.. velmi ublížil.
@caroline_ ahoj. verim,
ze kazda jedna choroba je z niecoho z nas. Mna okamzite zacne boliet hrdlo ked nepoviem co mam na srdci. Boleli ma isty cas kolena. Ale tak sialene, ze som ani drep nespravila. Ten cas som sa spravala velmi povysenecky. Hned ako som s tym prestala mam po probleme. Ked mam stres citovy..okamzite mam vyhodenu tvar. Vaznejsie problemy nemam, lebo sa spravam tak. Aby som bola zdrava. Nedrzim v sebe hnev a nenavist.
Ak už si chorá "z nervov" tak musíš zmeniť pohľad na život celkovo, nerozculovat sa, nad hlupostami sa nepozastavuj, dôležité veci ľuďom povedať a nedusit ich v sebe viem o čom hovorím tiež som si "vyrobila" crohnovu chorobu z nervov... Zlých ľudí ktorý ti ubližujú a sama vieš že to nezvladas treba opustiť... Prídu lepší, nechať ísť to zle a prijímať len dobre potom odpustiť sama sebe že si to dovolila a aj tomu dotyčnému....mne pomohlo keď som sa stala mamou najviac neupriamujem sa na blbuch zlych ľudí a ani toľko na seba... Horšie je keď sa niečo deje s deťmi ochorenie sa zhoršuje ale treba veľa cviku kým sa naučis nerobiť si zle kvôli druhým ľuďom...ja bojujem už 6ty rok držím palce 😊✊
@caroline_ ..zalezi, akym sposobom ..o co slo. cize niektorym ano, niektorym nie 🙂