Ako si zariadiť bývanie?
ahojte dievčence, obraciam sa na Vás s otázkou, ako ste riešili s manželom bývanie - prvé bývanie.
Ide o to, že zatiaľ asi mesiac bývame v prenájme, platíme za 2 izbový byt 400 eur. Byt sme nevedeli zohnať a zlá rodinná situácia nás pritlačila si nájsť prenájom.
Zarábame nie moc ( cca 1000 eur mesačne). Ide o to, že necítim sa tam dobre. Chcela by som možno svoje. Avšak v tejto otázke sa nevieme pohnúť. Obaja máme prácu na dobu určitú. Ja to mám tak pol na pol, keďže vedci v SR sú takto hodnotení a je to úplná bieda čo sa týka pozícií.
Váhame stále s hypo, nevieme, aké mesto máme zvoliť, či dom-byt. manžel nemá rád dediny, ja to mám horšie s mestami - lebo nie som panelákový typ a uprednostňujem prírodu.
Priznám sa, trápim sa preto trochu. A je pravda, že ten prenájom je moc - za tie špinavé steny a chrobákov na dlážke ☹
Ako ste to mali Vy? prípadne bola niektorá z Vás v podobnej situácii?
My sme 2. roky zili v prenajme. Taha/lo nas do domu, teraz mame svoj byt. Ja odmietam zit na dedine a na dom v meste este nemame. Manzel zmenil pracu, financne je to stale lepsie a lepsie. Chystame sa splatit hypo hned ako to bude mozne (ja si zvysujem kvalifikaciu a zacinam novy odbor, tiez som teraz veda a vyskum). Potom sa urcite posunieme do domu.
Nam podnajmy pomohli spoznat lokality, a zistit, ake byty nam vyhovuju a ake nie. Hoci mame splatku hypo aj s platbami mensiu ako predtym podnajom, vobec nelutujem, ze sme sa do byvania nevrhli po hlave. Drzim palce a prajem krasne byvanie🙂
@gurmanka
@mimla Ďakujem za povzbudenia 🙂 Ja by som radšej svoje, ale ťažko sa mi býva v podnájme. Manžel je z toho nervózny, lebo aj ja som nervózna a rada by som sa niekde usadila. Práveže mám pocit, že nič mi nevyhovuje. Dedina nie, mesto nie. Menšie mesto by bol slušný kompromis, lenže zrovna v tom menšom meste skapal pes v oblasti bývania ☹ manžel tam aj pracuje, takže by nebol problém. Lenže zase mám depku z toho, že čo ak nás vyhodia z práce ( ja čakám na august čo so mnou - prac. zmluva doba určitá, práca v oblasti vedy - v mojom odbore je nás pár ľudí - takže tak) A bojím sa, že čo ak stúpnu nehnuteľnosti, kvôli tým nízkym úrokom - lenže my potrebuje 100% prefinancovanie ☹
My sme na prvi byt brali hypot.bol jednoizbovy,byvali sme tam 5r nez som otehu,potom sme ho predali a kupili 3izb.byt s balkonom,kde byvame doteraz,zase na hypot.o 3r mozeme refinancovat hypo,takze bud ho na komple prerobime,alebo pojdeme do domu,mne dedina nevadi.uvidime.prenajom,je ciste zdieranie ludi ☹
@tattrankaa Ahoj my sme boli nedavno pred rovnakym rozhodnutim, mozno este tazsim. Byvali sme v podnajme kazdy v mieste svojej prace. Ja kusok za Banskou Bystricou priatel v Ruzomberku. Kazdy sme platili za svoj podnajom cca 200e. Po svadbe sme chceli byvat spolu a preto sme sa museli rozhodnut kde v RK alebo BB. Nakoniec on dostal zmluvu na dobu neurcitu a kedze ja som mala na dobu urcitu vybrali sme si RK. Takze ja som kazdy den dochadzala (cez Donovaly co nebola vobec sranda) aby sme popri hypoteke nemuseli platit druhy najom. Ja som od zaciatku chcela dom, ale proste sme si to nemohli dovolit a preto sme zvolili byt. Lahsie sa preda a netreba do toho tolko investovat. Ja by som Ti urcite radila najdite si nieco svoje urcite nie podnajom, predsalen tie peniaze co teraz platite radsej splacajte svoje ako platit cudzie. Kupte nieco mensie alebo podla financii a vysky splatok aby ste mali z coho zit. A uvidite. Radsej mensie ale svoje. Neskor sa mozno rozhodnete pre domcek.... zaciatky su vzdy tazke. Drzim palce nech sa rozhodnete akokolvek 🙂
@lucy125
@saxxxana jaj baby, ani neviete ako ste mi pomohli radami. My sme s mm boli vo veľmi zlej situácii a hrozilo nám, že nám krachne vzťah. Kvôli rodine. Bývali sme v kufri auta a neuniesli by sme už ďalej to vydieranie a manipuláciu jednej a aj druhej strany. Až keď moja mama na mňa škaredo vybehla (pretože manžel si dovolil ísť domov na jednu noc lebo ja som potrebovala v 1 izbe úplný kľud na napísanie vedeckého článku) do týždňa sme našli prenájom. Je tam kľud, máme to bez rodičov a nervov, avšak nie je to naše. A ja sa bojím jednej veci - zvažujeme menšie mesto, lenže je pri dedine, kde bývajú naši (asi 5 km) a bojím sa, aby sme sa nestali pod ich kontrolou...je to takto ťažko vysvetľovať, takto bývame od nich 17 km...a už vyplakávajú a manipulujú hlavne mnou - keď som neni v prítomnosti mm...že načo sme išli do prenájmu, nemáme peniaze, všetky minieme - ja mávam také depresie v poslednom odbobí, že mm už nevie, čo so mnou ☹
@tattrankaa No nesmieš sa dat zmanipulovat,mate vlastný život,vlastnu rodinu a treba to vysvetlit aj druhej strane.5km je dost daleko,nebudu denne merta 10km k vam aj spat,to sa neboj. a ked pridu neohlasene neotvaraj,nebola si doma,maš vlastný život,možeš chodit kde chceš,ked sa ohlasia,budu u vas chvilku,to že nemate peniaze ja vaša vec,nie ich,ak vam chcu pomoct nech sa nepytaju a pomožu,ak nie,nech sa nestaraju.si dospela ,svojpravna žena,ako možeš byt pod rodičovskou kontrolou? neživia ťa,nešatia ta,tak čo? čo im chceš povedat,povieš,čo nechceš nepovieš.je ine keby ste byvali u nach v spoločnom baraku,myslim že 5km je dost velky rozdiel a hlavne byt sice v prenajme ale bude vaš (vieš ako to myslim) nebudu mat nan vplyv,čo kde daš,urobiš atd.
@tattrankaa
V prvom rade by som šla do banky (výber je široký) a tam si overila, či ste vôbec vhodní klienti na získanie úveru, navyše pri 100% financovaní. Nakoľko píšeš, že obaja máte zmluvu na dobu určitú.
Potom by ste si mali sadnúť vy dvaja a dohodnúť sa, kde budete bývanie hľadať.
A ďalej to už pôjde samo.
Rodina vám zjavne kecať bude vždy do všetkého, je jedno, či to je 17km, alebo 5km. Pokiaľ to nie spoločné bývanie, stačí si jasne stanoviť hranice. Píšeš, že pracuješ v oblasti vedy. Tak hádam máš toľko zdravého sebavedomia, aby si dokázala skorigovať aj nevhodné rodinné vzťahy.
@lucy125 veď na tom pracujeme 🙂 a tiež sme toho istého názoru, že hádam moc chodiť nebudú. My nie sme tie typy, čo by potrebovali rodičovskú ruku. A tiež sa hnevám, že mm rodičia nám dajú aspoň občas nejaké potraviny - celú tašku (ako nie nakúpia, ale dajú ja neviem ich vyradené potraviny) ale aj to nám pomôže 🙂 naši majú len protištátne reči, a hanbu na očiach, že ich milovaná dcérenka odišla z domu ostatné deti detto a čudujú sa, že sa všetci na nich vykašľali 😀
@heni79 už to máme pobehané (banky), ale čuduj sa svete by sme tú hypo dostali na 100 % ...len sme nemohli už na banku čakať pre nepriaznivú situáciu
@tattrankaa
Tak potom kde je problém? Už iba nájsť nehnuteľnosť a hor sa na kúpu. Je rozdiel, či vrážaš 400€ do "vlastného" bytu- ktorý raz bude tvoj a nie banky, alebo ich vyhadzuješ úplne do vzduchu - teda, platíš si nimi trochu súkromia. Ale cena je vysoká.
Tak šťastnú ruku pri kúpe.
@heni79 vďaka, teraz sme v prenájme len mesiac a plánovali sme to fakt len na cca 3-6 mesiacov podľa toho ako rýchlo nájdeme byt - lebo fakt situácia bola ťažká a je rozdiel chodiť aj do práce spokojnejší ako vystresovaní z rod. situácie...a ľahko sa povie a ťažšie sa koná 😀
a navyše ťažké bolo aj to, že sme spolu nebývali predtým...ale to je na inú tému, sami si teraz nadávame s mm do debilov, že načo sme sa brali, keď sme mohli si spraviť aj tak po svojom a nemali by sme žiadne stresy 🙂
Ahoj, za posledné 4 roky máme tretie bývanie. Prvý byt - dvojgarzónka sice v hlavnom meste, ale v nie práve slušnej lokalite (aj keď vraj to tam teraz už nie je taká sockáreň). Tam sme bývali ako dvojica. Nič moc. je fuk, že sme to vymaľovali, stále tam bol hluk a neuveriteľné teplo. V lete sa tam doslova nedalo dýchať. Keď som otehotnela, naši sme bývanie inde, mimo hlavného mesta, s vnútroblokom iba pre pár rodín. A až potom môj drahý, ktorý zrazu zo dňa na deň zistil, že on predsalen je ten dedinský typ, začal rýpať, že on sa chce zase sťahovať. A chce záhradu. Takže sme putovali do domu so záhradou. Všetky tri bývania boli na hypotéku. Predchádzajúca sa ukončila pomocou peňazí z predaja a zobrala sa nová. Keďže sme nikdy nemeškali so splátkou, nebol problém. Prvá hypotéka sa vybavovala cez družstvo, ktoré malo záujem, aby si každý odkúpil byt do osobného vlastníctva, druhú hypotéju sme si brali spolu (ja som ju dokonca dostala na štipendium) a tretiu máme iba na drahého, keďže ja som bola na rodičovskej. Príjem máme podobný. Stále platíme mesačne pálku banke, ale aspoň človek, vie, že si spláca svoje. Čo tým chcem povedať je, že prvé bývanie nemusí byť posledné. Ak si vyberiete síce menšiu metráž, ale dobrú lokalitu a byt bude v udržiavanom stave a zároveň ho neskôr preáte za reálnu cenu (ľudia majú niekedy veľké oči a myslia si že predávajú paláce), nebude problém ho predať a ísť ďalej. Banky aj realiťáci majú zaužívané postupy, ako postupovať pri predaji nehnuteľnosti, na ktorú ešte beží hypotéka. Ak ti je tam kde si hnusne, utekaj.