Ako sa vám stalo, že ste vyhoreli?

otehotnela som našťastie

Ja som mala vyhorenie v domácnosti, vrátila som sa skôr do práce 🙈😀

Pracovala som ako dispečerka v medzinárodnej kamiónovej doprave. Spočiatku to bolo fajn. Pripadala som si super. Všetko išlo ako po masle. Mala som plno nových nápadov, fičala som na maximum. Asi 4 roky to postupne gradovalo. Práca pribúdala, firma sa rozrastala... Ale od istého bodu mi postupne, celkom nenápadne začala klesať výkonnosť, bola som stále viac vystresovaná, nesústredená, nabehli mi problémy s vysokým tlakom... Prestala som to zvládať. Nechápala som, čo sa deje. Trvalo to asi 1 a pol roka. Stala sa zo mňa troska. Z práce som doslova utiekla a nebola som schopná ešte dlho potom čo i len hľadať prácu. Bola som na pár sedeniach u psychologičky, ale nejak extra mi to nepomohlo. Vydala som sa, porodila 2 deti (v naivnej predstave, že toto dá môj život do poriadku), po druhej materskej som si prešla depresívnym obdobím (predstava, že som totálne neschopná, že som totálne zlyhala... som nepoužiteľná, nezamestnateľná... celé zle!) Už som neverila, že sa z toho vyhrabem.
Mala som však sťastie. Stretla som bývalú spolužiačku a tá ma naviedla, že u nich hľadajú ľudí. Nech to vyskúšam. Vraj som na to miesto vhodná. Tak som to skúsila a po dlhých 11 rokoch som sa zamestnala. Je zo mňa nový človek! Cítim sa znova plnohodnotne. Nezarábam síce veľa, ale práca ma baví, mám pocit užitočnosti a uznania. Sú so mnou spokojní, majú so mnou trpezlivosť... Tak dúfam, že to už konečne bude OK.

A ako tomu predísť? Uff. Ťažko povedať.
Treba si veci utriediť v hlave. Oddeliť pracovný a súkromný život. Stačí veci robiť na 95%, nie na 150%. Treba si vedieť vyhradiť čas aj na oddych -nielen od práce, ale aj od rodiny... prosto čas pre seba.