Ako sa povahovo zmeniť?
Ahojte, nejde mi ani tak o radu skor o vyrozpravanie.... Ide mi to, ze cely zivot mam pocit, akoby som bola z inej planéty,mam vlastne zmyslanie, svojský humor som sama sebou a nespolieham sa na ostatných... no vzdy ked ma niekto poziada o pomoc tak pomozem, vzdy sa snazim vcitit do druhych, blizki vravia ze az prílis, prezivam s nimi vsetky radosti a trapenia... snazim sa byt komunikativna, priatelska, nadviazat rozhovor zaroven vsak viem vycitit ci ten dotycny ma o to zaujem alebo nie a ked vycitim ze nie tak to nejak nesilim... no skoro do kazdeho kolektivu co som zatial v zivote prisla, som bola jednoducho neoblubena a tak mam pocit ze asi je chyba niekde v mojej povahe... na základke sikana, fyzická aj psychická, na strednej ma tiez spoluziaci ignorovali a kamaratov som mala v inych triedach aj ked malo,,,, doteraz ked niekoho stretnem na ulici hlavne baby zo strednej tak sa robia ze ma nepoznaju alebo precedia ahoj len tak pomedzi zuby pritom som im nic neurobila.... bola som ticha ale to len preto lebo aj ked som sa chcela zapojit do debaty oni mi davali najavo ze ma neberu...na vyske to bolo v pohode dokym vsetci moji blizki kamarati neodisli zo skoly... a tak tam teraz som viac menej sama bavim sa s kazdym ale v podstate s nikym nikoho nemam takeho blizkeho pretoze skupinky sa sformulovali uz v prvom rocniku, a moji blizki vsetci poodchadzali alebo isli do medzirocnika... ked mna niekto o nieco poziada tak nevaham, pomozem ale zato ked ja chcem pomoct tak uz to ide tazsie...ludia kolo mna su proste maloco ochotni daju videne na spravu alebo odpisu len daco zeby sa nepovedalo... to iste vo vztahoch... chodila som isty cas s jednym von, no po case sa na mna vybodol a zacal chodit von s inou pritom som myslela ze uz sa dame dokopy... potom dalsi vztah, robil zo seba frajera a zacal doliezat za mojou najlepsou kamaratkou, u mna sa tvaril potom ze ma ani nepozna na spravy mi dal len videné... mala som potom este jeden vztah posledný, ktory ma na isty cas uplne polozil, lebo na zaciatku bolo vsetko krásne, bola som velmi zamilovaná citila som ze aj on, no po par mesiacoch obrat o 180 stupnov... vobec na mna nemal cas, ked som mala nejaky uspech vobec ma nepochvalil, zato ked som urobila nejaku chybu robil z komara somara, proste zacal na mne vyzdvihovat iba chyby ponizovat ma po kazdej stranke - intelektualnej, povahovej, vyzorovej, sexualnej.... az teda napokon sme to ukoncili a ja som mala pocit akoby som sa vyslobodila z klietky lebo takto sa uz nedalo fungovat... spamatavala som sa z toho dva roky a prisla som na to ze sa tak choval mozno naschval aby ma od seba odpudil tymto chovanim a ja som to ukoncila sama lebo on na to nemal gule zrejme... isty cas sme si potom pisali, ked sme obaja vychladli ale uz iba tak kamaratsky ked v tom z nicoho nic sa mi zas zacal vysmievat a si ma blokol... nechapala som co je namne take odpudivé ze toto musel urobit... nedavno som tiez bola vonku s jednym chalanom, pokecali sme, vsetko bolo fajn, rozumeli sme si, on sa mi vsak odvtedy uz vobec neozval.... po tomto vsetkom som nadobudla pocit ze asi je v mojej povahe nieco co odpudzuje chlapov aj ludi vseobecne, aj ked teda mam zopar kamaratov ktori viem ze su ti pravi, no potom pozeram na ludi, cu su sprosti ako taga, nemaju v hlave dokopy nic ponizuju druhych a su najoblubenejsi v partii...kazdy sa im pcha do zadku kazdy chce byt s nimi kamarat...to iste aj zeny mam pocit ze cim vacsia xantipa zena je tym skor si najde chlapa... mam pocit jakeby som sa narodila do zlej doby jednoducho kde sa zdravy rozum a vlastnosti ako inteligencia priatelskost a pokora necenia, ze skor je takyto jedinec utlacovany...tymto si nechcem fandit ale ludia mi aj hovoria ze som prilis dobra... pritom ja mam sebavedomie ale aj to je na dnesnu dobu ocividne malo... treba mat prachy a konexie aby clovek za nieco stál... som kazdopadne zvedava ako to bude potom v robote, som zvedava teda citil sa niekto z Vas niekedy podobne ako ja? Ak ano tak ako ste to zmenili ze Vas ludia zacali viac respektovat? Lebo ja zakernost a sebeckost vobec nemam v povahe ibaze toto co sa mi v zivote deje mam pocit proste ze nieco musim zmenit... aj minule som bola na jednej oslave boli sme tam skupinka mladych a nikto sa moc nemal k reci, ked som sa pokusila o rozhovor tak bud ignor alebo iba nejake odvrknutie... myslim ze aspon slusnost kaze aspon zo zdvorilosti sa opytat ako sa mas ale tak noo vazne neviem... pritom medzi sebou kecaju v pohode... a nie neboli to ziadne silene frazy ani tak normalne som sa snazila prihovorit a ked som videla ze to nejde nechala som to tak... nejde mi o to byt najoblubenejsia v partii o to mi nikdy neslo, ale teda aspon byt videna, pocuta, mat okolo seba viac ludi som mlady clovek a potrebujem sa jednoducho socializovat, nie som introvert ale ani 100 percentny extrovert preto mam pocit ze jednoducho nieco musim zmenit...caka ma práca a pod. vsade su kolektivy preto som teda napisala toto forum sem
Mládež je stádová a kto vybočuje má to ťažké. Vekom sa to trocha upraví.
@kamiska098 ahoj, chcela by som ti napísať niečo povzbudivé.
Kým si myslíš, že si dobrý človek, pomáhaš, nevysmievas sa, o empatii sudim že si citlivá a vnímava na okolie, odporučila by som ti sa nemeniť.
Tým, že si bola aj sikanovana spraví určité bariery...chranis sa pred budúcimi sklamaniami.
Ja osobne si vyberám s kým budem tráviť voľný čas, hneď keď počujem že niekto nadáva, je negativny, ohovára... taký človek mi nemá čo dať.
Snažím sa žiť dobre, aj z kresťanského hľadiska...a mám určite priateľov, kt. sú neveriaci, ale tiez im nechýba súdnosť, dobré spravanie, charakter na spravnom mieste.
V práci určite ocením rešpekt, spôsob akým sa vyjadrujes, oiných "vždy dobre" negatívne veci sa dajú aj inak povedať o niekom...nepreberat ľudí za ich chrbtom, pomáhať pracovne, vnímať čo ten druhý hovorí, byť pozitívny, usmievavý dokonca, mať život rád, poďakovať... poprosiť...
Neboj sa, bude to dobre, silno Ťa povzbudzujem.
Urob čiaru za tým všetkým, teš sa na nové skúsenosti, a určite si sa mala narodiť tu, nie na inej planéte 🙂
@zmrzlinka2021 no ved prave to, ze okolie ma zrejme vníma inak... urážajúci humr určite nie, ale tak vela ludi aj ked vybocuje ma aspon par kamaratov....ja som na zs v triede ani na strednej nemala ani jedného... tak som salen tak nad tym zamyslela ze to uz ako zle som na nich musela posobit a nikdy som sa nedozvedela anize preco...nastatsie uz je to obdobie za mnou ale som poznacena uz tymto vsetkym najma tou sikanou co sa mi diala... ale snazim sa na sebe pracovat a zlepsovat sa
Téma má názov, ako sa povahovo zmeniť.. Jediné, čo by si mala zmeniť a na čom vedome pracovať je sebaprijatie a sebaláska. To znamená, normálne prijať, že mám chyby aj dobré vlastnosti a schopnosti. A že je dobré, že som na svete taká aká som, lebo pre niekoho a pre niečo bude určite moja povaha darom... Možno ťa ľudia dlho neocenia, ale keď si neceníš samú seba, budeš to aj vyžarovať...
Takže vedome sa snaž čo najmenej porovnávať. Začni vedome hľadať na sebe aj na svojom výzore pekné stránky a tie prípadne začni zvýrazňovať.
Var alebo kupuj si chutné jedlo.Rob si malé radosti počas dňa. A keď sa ti nič nechce, tak proste maj oddychový deň.
@kamiska098 Mozno by bolo dobre, keby si tu sikanu riesila so psychiatričkou
@kamiska098 nehľadaj za každú cenu v sebe nejakú chybu. Pokial nie si na ľudí odporná, arogantná a povýšenecká, tak si myslím, že je to v poriadku. Len si zrejme na základke a na strednej nemala šťastie na tých správnych ľudí.
Sama vidíš že na VŠ to už bolo iné a dokázala si si nájsť aj priateľov. A to že ti odišli a teraz už nemáš žiadneho poriadneho, to je normálne, my sme tiež ma výške v podstate celý rocnik vychádzali dobre, ale tiež sme sa časom poskupinkovali.
Proste buď sama sebou, najhoršie je, keď sa človek pretvaruje a za každú cenu chce k niekomu/niekde zapadnúť. Väčšinou to má opačný efekt.
Inak, jedno tajomstvo:
Cim budes v zivote rast (uz aj ist na dobru vysoku skolu), tym budes viac stretavat ludi, ktori su ti blizsi a lepsie si rozumiete.
Je to dane predovsetkym IQ a celkovo mentalitou ludi. Preto sa hovori, ze clovek si zije vo svojej "bubline". Lebo uz sa pohybujes medzi ludmi, kde mate nieco spolocne, mate podobne zmyslanie, inteligenciu, atd.
@kamiska098 asi sa príliš snažíš a ono to ľudí odrádza. Ideálne je, keď je človek sám sebou spokojný a nie je na ňom vidno, ako zúfalo hľadá niekoho. Takýto človek je zbytočne prispôsobivý, na seba nemyslí, len na druhých, obdivne sa na iných díva a je príliš angažovaný vo vzťahoch. Skús byť trocha nedostupná a toľko sa nesnaž.
Precitaj si knizku Telo scita rany, alebo si vypucuj podcasty Ludskost na SME, temy zamerane na spracovanie traumy.
Ide o to, ze kto zazil ako dieta traumu, tak v roznych situaciach sa mu moze pripominat. Mohol tu traumu zabudnut potlacit, ale ona sa mu spusta znova a znova, kym ju nespracuje. Tou traumou mohlo byt trebars, ze rodic bol alkoholik, ze mama bola tyrana, ze rodicia sa casto hadali, choroba rodica, surodenca, aj cokolvek ine, co ta v konecnom dosledku z kolektivu na zs davalo bokom. Trebars aj prilis prisny rodic, neberuci nikdy ohlad na tvoje emocie. Take deti stichnu a s nikym o tom nehovoria, vnutorne sa trapia.
Pretoze si zrejme prezivala nieco ine ako ostatni a nenachadzala porozumenie, bolo to z teba mozno citit, ze sa snazis, ale nejde to - jasit sa ako ostatni, viest small talky o nepotrebnostiach ako ostatni... no mozno si sa nedokazala uplne bezstarostne odviazat ako ostatni...
Povahovo sa zmenis vtedy, ak tie traumy zahladis v sebe. Su na to terapie.
@kamiska098 Ahoj, toto je skôr na veľa sedení u psychologičky ako na verejnú anonymnú debatu na MK, pretože toto je problém, ktorý siaha až do detstva (šikana) a dôsledky sa s tebou vlečú celý život..... aj tá dávna šikana vznikla preto, lebo niečo v tebe dovoľovala agresorom, aby si sa stala ich terčom. To ako si sa opísala, je iba tvoj pohľad na seba (môžeš mať napr. narcistické črty, ktoré vznikli nedostatkom skutočnej lásky, uznania od rodičov, prílišnou kritikou,.... ), nemusí sa to zhodovať s realitou (ja mám napr. takého svokra, ktorý by sa aj rozdal pre druhých a naráža na podobné problémy ako máš ty, bol u psychologičky a tá mu stanovila diagnózu - narcizmus, ktorá sama o seba je v istej miere u každého, ale u niekoho je veľmi dominantná a sťažuje mu to medziľudské vzťahy významným spôsobom, ako tebe). Naozaj do seba investuj čas a energiu, máš už zrejme po skúškovom, takže nebude problém začať intenzívne navštevovať psychológa, držím palce 🍀.
Jej. Ahoj. Pises o mne? :D Vacsina sedi. Len ja sa uz viac chapem. A idem viac do hlbky. A mam za sebou 4 r psychologa. A milion precitanych knih. A rozoberam sa s ludmi. A snazim sa otvarat a ist von a nie zatvarat.. 🙂 Kludne napis. :D Mozno si sadneme.
Mala som spolužiačku na strednej škole, s ktorou v triede prestali všetci spolužiaci komunikovať, nechápala som prečo, bavila som sa s ňou ďalej. Po škole sme sa niekedy ešte s touto spolužiačkou rozprávali cez FB a zistila som, že sa s ňou jednoducho nedá o ničom písať...hocičo som napísala, otočila to proti mne, v dobrej viere, že to myslí dobre, napríklad som jej napísala, že na stretávku zo strednej z rôznych dôvodov neprídem a nech sa kľudne zabávajú, nabudúce sa dostavím aj ja a jej reakcia bola, že: veď ma nemôže nútiť, aby som prišla, ale považuje to za podraz a nevie, či so mnou bude ešte niekedy komunikovať, prečo sa vôbec vyjadrujem k stretávke, keď tam nechcem ísť a nerozumie, prečo je taký problém pre mňa prísť na stretávku...to bolo asi pred 5 rokmi, odvtedy som sa s ňou už nerozprávala, ale z reakcií mojich ostatných spolužiakov som pochopila, že tiež sa s ňou nemajú o čom baviť...a najhoršie je, že ona si vôbec neuvedomuje, kde je problém a nechápe, prečo ju aj ostatní ignorujú...
@salamistka ja myslim aj viem z coho to prameni, z toho ze som ako dieta musela riesit ine peoblemy y ako rovesnici... Rodicia sa mi hadali, aj celkovo rodina, nemali sme velmi peniaze, v kratkom obdobi mi zomreli dvaja blizki ludia... A no osobne si myslim ze keby moji spoluziaci boli empatickejsi tak by sa aj oni trochu snazili, lebo ano bola chyba aj vo mne ze som mala nespracovanu traumu ale tak, ked ludia proste chchu vytvorit dobry kolektiv tak ho vytvoria... Ja aj dnes ked som v nejakom hocakom kolektíve a vidim ze niekto sa hanbi tak ho nejdem hned vytlacovat ohovarat ale snazim sa mu prihovorit a nejak ho dostat do partie lebo viem velmi dobre aky je to hnusny pocit... Som dost citliva a viem vycitit ake to vie byt neprijemne pre toho druheho... Ale v tych zvysnych kolektivoch co som bola sa nikto taky nenasiel co by mal snahu trosku pomoct v tych casoch by som to ocenila
@salamistka mozno som sa prilis snazila zapadnut a ostat i to vycitili... Najskor to bude to a mozno vycitili moju neistotu ktora pramenila z tej traumy... Som rada ze na vyske sa to uz zmenilo, a ajudia hlavne baby mi prisli insie... Ako vravim chyba bola urcite aj na mojej strane ale pomohlo by mi keby tiez niekto prejavil zaujem ma spoznat
@54tinka54 ano snazim sa byt sama sebou... Badam ze uz je to lepsie rokmi aj skusenostami ze aj to moje sebavedomie sa zlepsilo... Ale ide mi skor onto ze ja ked vidim ze niekto je hanblivy alebo nevie ako s istatnymi nadviazat rec tak sa snazim mu pomôcť snažím sa ho nejak vmiesat do rozhovoru a hned vidim ze ten clovek je vdacny a vtedy ma to tak tesi pri srdci... Lebo viem aky je to hnusny pocit byt odsunuty... A potom sa samej seba pytam preco to nemohli urobit napr aj moji spoluziaci? Myslim ze keby aj oni prejavili kus empatie vyzeralo by to inak... Samozrejme zo seba nerobim obet chyba bola aj na mojej strane vdaka nespracovanej traume, ale oni sa tiez mohli chobat inak... Myslim ze za taketo situacie vzdycky mozu obe strany....nakoniec som vdacna za vsetko co sa mi prihodilo, lebo ma to spravilo silnejsou...
@54tinka54 mas pravdu ze to vsetko zalezi aj od ludi... Teraz na vs je to ovela lepsie aj ludia a tak, hoci mi odisli vsetci blizki ale nikto ma neodsuva s kazdym sa viem porozpravat... A spoluzaici zo strednej teda baby no ako neviem nic som im nespravila naozaj, mozno som im jednoducho nebola sympatická ale tak kolko podlosti niejtori povyvadzaju v mladosti a stale vedia zapadnut... Zaujimave... A clovek vadi iba tym ze je iny... Ako vravim asi nikdy tuto spolocnost nepochopim, a co som inak aj pobadala ze si lepsie rozimiem so starsimi... Tam som. Sa stretla s pochopenim aj s prijatim, a to bez ohľadu na to ci som spracovavala nejaku traumu abo nie a bez ohladu na tp ake som. Mala sebavedomie... Len v kolektive som bola vzdycky jak na ihlach
@kamiska098 tak vidíš nie každý je taký že sa snaží ostatných zapájať do diskusie. Ty máš to pochopenie pretože si to sama zažila.
A to že si rozumieš viac so staršími, možno aj preto ťa nebrali na základnej/strednej, že si bola na svoj vek osobnostne vyzretejšia ako oni. A tým pádom si bola v ich očiach iná.
@kamiska098 myslím že najlepšie by bolo nevrtat sa viac v spolužiakov zo strednej, urobiť za tým hrubú čiaru a sústrediť sa na nové kontakty. Problém je že stále čakáš že druhí majú oplatiť to co ty dávaš, to co ty dávaš sa všetko začne vracať až keď to nebudeš očakávať.
@jumama ...vdaka za tipy.
@kamiska098
Vies kde robis podla mna chybu?
Hladas svoju hodnotu v inych ludoch a ocavas od nich uznanie, lenze nikdy nebudes kazdemu vyhovovat, pasovat.
Na jednej strane pises ako vnimas samu seba, otazka je ako ta vnimaju ini ludia. Niekedy sa stava, ze ked zistis ze niekto sa sprava nevhodne (napr. ma svojsky humoer, ktory moze byt urazajuci atd), tak proste od takeho cloveka bocis. Castokrat byva chybou aj silou mocou zapadnut do kolektivu. Proste bud si s danou osobou, ludmi pasujete alebo nie a dokazete vychadzat spolu pekne.
V tvojom prispevku som vsak narazila na jeden velky OMYL:
Ak sa spravam negativne, ludia ma "obsakuju" a som oblubena. Toto je velky omyl. Kopec tych vztahov, priatelstiev je len naoko. Dame pivecko, cigu, xixi xaxa... ideme na chatu, spijeme sa do nemoty... a o par rokov ani uz nebudu ludia vediet o svojej existencii...
Niekedy sa nam moze tiez zdat, ake sme skvele, mile, komunikativne, pokorne... a vobec to tak nemusi byt vnimane okolim.
Najviac uprimnych priatelsiev prichadza vtedy, ked nie si zavisla na vztahoch a si autenticka, zranitelna a otvaras svoj zivot